V roku 2006 bola odhadovali cenu dostavby na 2,2 mld. eur, teraz sa suma vyšplhá nad 4,6 mld. eur. Cena za inštalovaný megawatt v Mochovciach tak prekročí často kritizované projekty – Flamanville vo Francúzsku a Olkiluoto 3 vo Fínsku. Mochovce 3, 4 okrem „prvého miesta“ v dĺžke dostavby, (30 rokov od začiatku výstavby), získajú aj „titul“ najdrahšej jadrovej elektrárne v Európe (cena za inštalovaný megawatt), uvádza vo svojej tlačovej správe hnutie Greenpeace.
Podľa Greenpeace sú pre Slovensko z hľadiska potreby elektriny Mochovce 3,4 zbytočné. „Momentálne je naša krajina na približne vyrovnanej úrovni výroby a spotreby elektriny. Konštatuje to aj ministerstvo hospodárstva. Keď sa niekedy Mochovce dostavajú a spustia, tak pôjde celý ich výkon na vývoz. Cena tejto vyvezenej elektriny bude musieť byť nižšia než budú výrobné náklady – vzhľadom na prebytok elektriny na trhu a jej nízkej ceny. Zahraniční zákazníci tak budú mať k dispozícii lacnú elektrinu, ale problémy spojené s rádioaktívnymi odpadmi a likvidáciou elektrárne budú po doslúžení na pleciach ľudí,“ komentuje situáciu koordinátor energetickej kampane Greenpeace Pavol Široký.
Greenpeace ďalej upozorňuje, že bezpečnosť Mochoviec je takisto diskutabilná, keďže verejnosť, nezávislí experti alebo mimovládne organizácie nemajú možnosť skontrolovať realizované opatrenia. Minulý rok musel nanovo začať proces povoľovania Mochoviec po tom, ako Úrad jadrového dozoru prehral niekoľko rokov trvajúci súdny spor s Greenpeace Slovensko. Aj napriek rozhodnutiu najvyššieho súdu sa však verejnosť dostala iba k začierneným a vybieleným stránkam z dokumentáci. Podľa Greenpeace sa tým porušuje právo verejnosti kontrolovať bezpečnosť a vplyv jadrovej elektrárne na životné prostredie.
„Sovietsku technológiu staršiu ako 40 rokov len ťažko možné považovať za modernú a bezpečnú. Nič na tom nezmenia ani „nové“ bezpečnostné opatrenia. Keby vám predajca áut tvrdil, že 40-ročný wartburg s brzdami z bavoráka a airbagmi z medveďa je to isté ako nové, moderné auto, tak by ste asi pochybovali o jeho duševnom zdraví. O niečom podobnom sa nás však snaží presvedčiť jadrový priemysel,“ dodáva Pavol Široký.
– zdroj: Greenpeace Slovensko
Jeden komentár
Nie som si istý, či príklad, ktorý nám poskytol Greenpeace je úplne adekvátny. Auto nie je jadrová elektráreň, a tak ako dobre zaizolovaný socialistický panelák napriek svojej nižšej kvalite oproti tehlovým bytovkám nie je tehlová bytovka, životnosť má primerane predĺženú a ponúka bývanie na takmer porovnateľnej úrovni s tehlovou bytovkou. Otázkou je, do akej miery je zvýšená miera bezpečnosti Mochoviec, ale verím tomu, že ak sa to spraví poriadne, tak to môže byť v poriadku…