Ezoterizovaná veda: hra na vedu bez pravidiel

3

Veda nie je niečo, čo sa len tak pripne k ružencu, podloží pod meditačný vankúš, či sa ňou vyzdobí mandala, aby bola naša duchovná cesta vznešenejšia a autentickejšia. Je to nešťastný prístup  z oboch strán – na jednej strane znásilňuje a prekrucuje vedu, a na druhej strane vnáša do duchovného prístupu úplne zbytočný nános, bez ktorého dokázali spirituálne a mystické hnutia existovať tisícročia.

Sú to pravdy, ktoré v Amerike poznajú už desaťročia. A teraz si cestu nachádzajú aj k nám. Z americkej subkultúry 60. rokov sa vyvinul obrovský ezoterický biznis, ktorý právom vidí vo faktoch, kritickom myslení a vedeckej metodike svojich konkurentov.  Voči týmto konkurentom sa buď prirodzene vymedzuje, alebo sa naopak snaží vystupovať pod pláštikom vedy. Vtedy používa odborné pojmy a snaží sa skryť za svojvoľný výklad najnovšieho vedeckého poznania. Výsledkom je zmes ezoteriky a pseudo-vedy, ktorá dokáže na menej rozhľadeného človeka pôsobiť ohurujúcim dojmom.

Medzi typické príklady tohto prúdu ezoteriky s jeho pseudovedeckou kamuflážou patria populárne filmy Tajomstvo (The Secret) a Čo vôbec vlastne vieme? (What the bleep do we know?).  Tie si svoje publikum nachádzajú predovšetkým na Youtube a sociálnych sieťach. V nasledujúcich riadkoch opíšem niekoľko najrozšírenejších pseudo-vedeckých konštruktov, ktoré tvoria jadro ezoterizovanej vedy.

Zákon príťažlivosti

Jednu z hlavných „právd“ ezoterizovanej vedy predstavuje princíp priťahovania (law of attraction) – ide o predstavu, že podobné priťahuje podobné. Nie je to nič nové, na podobnom základe stavia aj homeopatia (o ktorej môžeme vzhľadom na množstvo štúdií s veľmi vysokou pravdepodobnosťou povedať, že je to nepodložená pseudoveda). Predstava, že svojimi myšlienkami formujeme energetickú realitu vesmíru, sa masovo rozšírila, keď austrálska producentka roku 2006 Rhonda Byrne uviedla film Tajomstvo.

S vývinom behaviorálnej psychológie, neurovied a ďalších oblastí skúmajúcich ľudské vnímanie a rozhodovanie však vieme rôzne „zázraky“ a „nepravdepodobné udalosti“ vysvetliť oveľa lepšie. Množstvo odhalených podvodov naznačuje, že prirodzené vysvetlenie je vždy pravdepodobnejšie než zázrak. Navyše bez toho, aby sme museli ísť proti doterajšiemu a funkčnému modelu nášho sveta.

Ľudia z nejakého dôvodu odmietajú uveriť, že by sa oni sami mohli stať obeťou ilúzie vzniknutej spojením sebadôvery, úspechu a náhody. Ak však v snahe nájsť „vysvetlenie“ vytvárajú nové zákony vesmíru, obyčajne ich výroky stoja na vode.

Ilúzie o intuícii

Ľudia majú prirodzené slepé miesta, čo sa týka dôvery vo vlastný úsudok. A zároveň v neho majú pozoruhodnú dôveru.  Vedia, že ostatní často chybujú. Že by sa ale oni sami stali obeťou prostého úsudkového skreslenia, si pripúšťajú oveľa menej. O úsudkových chybách, logických chybách a vzorcoch chybného myslenia však máme čoraz lepšie znalosti. Vieme nimi prirodzene vysvetliť rôzne „prekvapivé súvislosti“ či „záhady“, na vysvetlenie ktorých ezoterici potrebujú postulovať nové vesmírne princípy.

Behaviorálna psychológia, neurovedy a ďalšie podobné vedy posúvajú naše znalosti o ľudskom vnímaní a rozhodovaní stále ďalej. Sú známe javy ako falošné spomienkykonfirmačné skreslenie, selekčné skreslenie či Rosenthalov efekt. Je známe, ako ľudský mozog zúfalo zlyháva v úsudku pri strete s pravdepodobnosťami. Poznáme Dunning-Krugerov efekt, poznáme Forerov efekt, poznáme cold reading a desiatky ďalších podobných pozorovaných a zdokumentovaných vzorcov.  A kto ich nepozná, o to skôr by sa s nimi mal zoznámiť, než začne s alternatívnymi vysvetleniami.

Tieto vzorce nám ukazujú, že naša intuícia má závažné slabé miesta. A práve na intuíciu spolieha mnoho nadšencov alternatívy ako na vyšší princíp. Kým však nezohľadníme najskôr tieto preskúmané vzorce, nemá žiadny zmysel použiť nadprirodzené tvrdenia. Prečo? Lebo na jednej strane sú známe úsudkové chyby a funkčný model sveta, ktorý je overiteľný a falzifikovateľný. Na strane druhej sú ezoterizované výroky, ktoré nie sú overiteľné ani falzifikovateľné, a ktoré sú v rozpore s tým funkčným modelom sveta. Ktorý z týchto pohľadov skúsite pri snahe o vysvetlenie „záhad“ použiť ako prvý?

Pri poctivom experimente zatiaľ žiadna paranormálna schopnosť  preukázaná nebola. A naopak, veľké zástupy ľudí boli prekvapení zistením, že v kontrolovaných podmienkach im ich domnelé schopnosti nefungovali. To sú silné indície na to, že ľahko podliehame našim vlastným úsudkovým chybám. Preto má zmysel najskôr skúsiť vysvetliť veci tým, čo už poznáme.

Ďalším typickým a ironickým kontrastom je snaha pseudovied súčasne sa vyhraňovať voči skutočnej vede, a zároveň argumentovať vedeckým slovníkom. Najvypuklejšie to vidno v zneužívaní kvantovej fyziky.

Spirituálne a mystické smery nemá veľký zmysel podriaďovať vedeckému skúmaniu. Ak sa však tieto smery sami rozhodnú skryť sa za vedecky znejúce vysvetlenia, je nutné ukázať, že sa zaštiťujú objektívnym nezmyslom. Že je to len potemkinovská veda.

Kvantum

Na kvantovú fyziku upína svoju nádej stále viac ezoterikov. Kvantová častica sa môže nachádzať hocikde v priestore. Až keď sa rozhodneme ju zmerať, jej vlnová funkcia skolabuje a častica sa zrazu ocitne v meranom mieste. Kvantoví ezoterici v tom majú jasno – vedomou aktivitou sme ovplyvnili kvantový systém a ovplyvnili realitu. Keď to vieme s časticou, prečo by sme to nevedeli s celým vesmírom? Než sa rozhodneme, celý vesmír predsa obsahuje všetky možné reality. Ak sa dostatočne sústredíme na bicykel, ktorý tak veľmi chceme, vedomím zmeníme realitu vesmíru, ktorý nakoniec vymyslí spôsob, ako k nám bicykel dopraviť. V kvantovom svete sa jednoducho deje to, čo by ezoterici radi videli aj v makrosvete.

Ten „drobný“ posun od častice k vesmíru však nie je kozmetickou chybou, ale zásadným problémom celej úvahy. Kvantové javy sa prejavujú v mikrosvete. V izolovaných kvantových sústavách. Makrosvet je „prepchatý“ kvantovými časticami, ktoré na seba pôsobia, a kvantové javy sa tak rušia. Preto ak niekto potrebuje veriť, že objektívna realita neexistuje a môžeme ju vytvárať myslením, kvantová teória mu v tom nepomôže. Naopak, zabrzdí ho.

Typickým šíriteľom kvantových nezmyslov je motivačný autor Deepak Chopra. V dostatočne vágnom výroku si môže ktokoľvek nájsť pre seba čokoľvek. Na stránke Wisdom of Chopra si môžete prečítať náhodne vygenerované vety, a porovnať ich so skutočnými výrokmi tejto ezoterickej ikony.

Mnohotisícročná snaha ľudí nahliadnuť do štruktúry fungovania sveta sa v súčasnosti pretavila do zneužívania kvantovej teórie. Pripomína to chytanie sa povestnej slamky. Snaha spraviť seba a svet lepším tu bola vždy. Či už kryštály, energetické víry alebo magické rituály… dnes je moderné skryť sa za vedu.  Kvantová teória je dnes náhrada za mantru „Všetko je možné“.

Je to snaha zaštítiť sa vedecky znejúcimi princípmi bez toho, aby zároveň prijali aj vedeckú metodiku. Sami seba takto zbytočne vyčleňujú, pretože rôzne spirituálne a mystické smery nemá veľký zmysel podriaďovať vedeckému skúmaniu. Ak sa však tieto smery sami rozhodnú skryť sa za vedecky znejúce vysvetlenia, je nutné ukázať, že sa zaštiťujú objektívnym nezmyslom. Že je to len potemkinovská veda. Tenký pseudovedecký náter na mystickú tradíciu, ktorý z nej namiesto jej doplnenia robí iba lacný galimatiáš. Lacný len obsahovo, samozrejme, vyznavačov príde obvykle draho. Ceny workshopov na zmenu života v kvantovej mierke sa totiž pohybujú skôr v mierkach astronomických.

Preto vždy, keď začujete niečo o kvantovej spirituálnej transformácii, pokojne otvorene počúvajte, ale robte to s rukou na peňaženke. Motivačné workshopy či spirituálne rituály nepotrebujú prekrútené vedecky znejúce vysvetlenia. My stále poriadne nerozumieme ani vedomiu, tým menej „kvantovému vedomiu“. Že kvantové deje hrajú v našom vedomí úlohu na úrovni pochodov v našom mozgu? Je to možné, ale to hrajú aj vo fotosyntéze. Čo platí pre kvantovú časticu, neplatí pre vesmír ako celok. A pokiaľ kráčate po spirituálnej ceste, vyhnite sa zbytočnému balastu, ktorého jediným cieľom je parazitovať na vedecky znejúcom kontexte.

Kvantová mechanika neprináša väčšie spirituálne výhody než gravitácia.

Emócie a pamäť vody

Je to ďalšie hnutie, ktoré k nám prichádza. Predstava, že môžeme emóciami vplývať na vodu, začína prichádzať už aj k nám. Na trhu sa objavujú rôzne zariadenia pracujúce s „pamäťou vody“, či nádoby na „programovanie štruktúry vody“ pomocou „kvantového elektrodynamického kmitania súdržných polí“.

Pôvod tejto myšlienky sa dá vystopovať až k známej „štúdii“ uskutočnenej „doktorom“ Emotom. Ten hovorí o „spojení medzi vedomím a vodou“, keď zameraním myšlienok (zlých či dobrých) na vodu sa vo vode vytvoria kryštalické štruktúry. Tieto štruktúry  sú buď krásne (tvar vločky) alebo škaredé (náhodné tvary).  Toto tvrdenie sa dnes často prezentuje ako fakt, ktorý bol Emotom vedecky podložený.

Lee Miller Unsplash
Narážame tu však na stále rovnaký problém – je to hra na vedu bez pravidiel vedy. Emoto totiž nezaistil dostatočnú kontrolu experimentu a  neposkytol podrobnosti o svojom prístupe. Nesprávne navrhol experiment, ktorý umožnil skreslenie výsledkov ľudským faktorom. Pre Emota bolo dôležitejšie klásť dôraz na kreativitu fotografov než na rigorózne vykonanie experimentu. Emoto verejne pripúšťa, že nie je vedec, a že fotografi dostali pokyny vybrať najuspokojivejšie fotografie.

Čím sa dostávame k jednej z najčastejších chýb: k selekčnému a konfirmačnému skresleniu. Emoto vyhľadáva údaje, ktoré potvrdzujú jeho presvedčenie. To je v rozpore so základným vedeckým prístupom. A je to aj v rozpore s tvrdeniami ezoterikov, pokiaľ tvrdia, že ide o vedecký dôkaz. V skutočnosti tam nie je ani stopové množstvo vedeckosti. Skutočné experimenty sa nevykonávajú so snahou dostať preferovaný výsledok.

V roku 2003 prezident nadácie JREF James Randi verejne ponúkol Emotovi milión dolárov, ak dokáže svoje výsledky reprodukovať v skutočnom teste. Prečo túto ponuku neprijal? Prečo nevyužil možnosť umlčať neprajníkov a kritikov a zarobiť k tomu milión dolárov? Predovšetkým preto, lebo jeho výsledky nedokázal replikovať nikto ani raz. Ak neviete replikovať výsledky, údajne potvrdený jav je skôr následok nejakej chyby alebo náhody. Tak totiž funguje vedecká metóda. Masakruje aj vznešené teórie, ak neprejdú metodickým sitom.

K dôveryhodnosti Emota neprispieva ani fakt, že sám predáva produkty založené na jeho vlastných tvrdeniach. „Geometricky dokonalá voda„, „vysoko nabitý koncentrát  so šesťhrannou štruktúrou “ v cene 35 dolárov za 2,5 dl. K tomu prirátajte fakt, že sa jeho teórie nepotvrdili, a ostane vám isté etické znepokojenie nad jeho zámerom a motiváciou.

Lepšie kontrolovanú, trojito zaslepenú štúdiu publikoval časopis Journal of Scientific Exploration. Nepriniesla pozitívne výsledky. Počas troch dní viac než 1900 prívržencov pána Emota sústredilo vďačnosť na fľašky s vodou umiestnené v trezore. Voda sa potom zmrazila a porovnala voči dvom rôznym kontrolným skupinám vo veľmi prepracovanom protokole. Kryštály emóciami „ošetrenej“ ani kontrolnej vody nevyzerali v priemere obzvlášť krásne (na stupnici krásy od 0 do 6 bol priemer 1,7). Kryštály ošetrenej vody boli dokonca hodnotené mierne škaredšie než kontrolné kryštály. Objektívne porovnanie rozdielu neodhalilo žiadne signifikantné rozdiely medzi vzorkami.

Neopakovateľnosť výsledkov, absencia prvku zaslepenia a experimentátori bez vedeckého zázemia (väčšinou fotografi) radia Emotovu štúdiu jednoznačne do kategórie pseudovedy.

Zbytočný nános

Používanie vedecky znejúcich formulácií v ezoterickom biznise je teda založené na chybnom predpoklade, z ktorého sa ďalej odvíjajú ešte väčšie nezmysly. Ak ste zažili duchovný zážitok, nie je to vďaka žiadnym zákonom „kvantového vedomia“.

Veda nie je niečo, čo sa len tak pripne k ružencu, podloží pod meditačný vankúš, či sa ňou vyzdobí mandala, aby bola naša duchovná cesta vznešenejšia a autentickejšia.

Je to nešťastný prístup  z oboch strán – na jednej strane znásilňuje a prekrucuje vedu, a na druhej strane vnáša do duchovného prístupu úplne zbytočný nános, bez ktorého dokázali spirituálne a mystické hnutia existovať tisícročia.

Ironické je, že táto potreba zaštítiť sa vedou pramení práve z úspechu, aký vedecká metóda má pri skúmaní sveta. Práve tá veda, voči ktorej majú ezoterické smery tak ambivalentný postoj: na jednej strane sa voči nej vymedzujú, a na druhej strane chcú vziať na seba odlesk jej úspechov.

Úspechov tej istej vedy, ktorá ich obratom usvedčuje z omylu.

  • ilustračné foto: Greg Rakozya Lee Miller/Unsplash
Zdieľaj:

O autorovi

Vyštudoval kybernetiku, pracuje ako prekladateľ a dátový analytik. Zaujíma sa o astronómiu, dejiny, bojové umenie, históriu a popularizáciu vedy. Má rád teóriu chaosu, teóriu hier a behaviorálnu psychológiu. Podieľal sa na piatich prekladoch vedecko-populárnych knižiek.

3 komentáre

  1. Metropolis. Dobrý film. 😉 Mám len dve (rečnícke) otázky. Bojové umenie z prevažnej väčšiny nie je „náhodou“ tiež súčasťou ezoteriky? Čo viete o biblickom strome (kniha Genezis) POZNANIA?

  2. Výborný článok.
    Len ten ruženec je tam pripnutý účelovo. Bolo snáď zámerom autora hodiť kresťanstvo do jedného koša s ezoterikou a pseudovedami? Veď kresťanstvo ako prvé bojuje proti všetkým formám čarodejníctva, okultizmu , ezoteriky a aj pseudovedy (aj keď sa to takto vždy nevolalo). Vždy volalo po zdravom rozume a v čase rozvoja mníšstva bolo jediným ochrancom poznania (nájdite si historické zdroje) a podporovalo a samo rozvíjalo skúmanie reality v presvedčení, že svet JE POZNATEĽNÝ (na rozdiel od iných kultúr, kde toto presvedčenie absentovalo a v mnohých dodnes absentuje). Množstvo vynikajúcich vedcov, matematikov, fyzikov atď. boli mnísi, alebo katolícki kňazi, dodnes mnohí sú veriaci a nebráni im to vo vedeckom skúmaní, skôr naopak. Bez katolíckeho bádania pred dobou „osvietenstva“ by moderná veda vôbec nemohla vzniknúť v takej podobe, ako vznikla. To nie sú prázdne reči, ale historické fakty. Koniec koncov oficiálny postoj katolíckej cirkvi k novým objavom vedy je úplne v súlade s realitou – pokiaľ sa nová teória nedá dokázať (resp. nikto ju nedokáže vyvrátiť), dovtedy ju neuzná. Veda a viera šli vždy ruka v ruke, aj keď bolo obdobie, keď sa ju mnohí snažili obrátiť proti sebe. No skutočný rozpor tu neexistuje. Existuje však vzájomné dopĺňanie. Veda skúma tú časť sveta, ktorú možno pozorovať a experimentálne overovať, viera rieši otázky zmyslu života, lásky, morálky, teda veci, na ktoré je veda prikrátka a ani nemá ambíciu ich riešť – bez ohľadu na to, aký je Váš svetonázor.
    Všimla som si to už pri viacerých článkoch, ktoré sa vyjadrujú o kresťanstve ako o najhoršej forme duševnej poruchy, alebo totálnej obmedzenosti a hlúposti odvolávajúc sa na vedu. Zámerným znižovaním miesta viery v živote však iba robíte to isté, čo vyčítate ezoterikom vo vzťahu k vede: „na jednej strane sa voči nej vymedzujú, a na druhej strane chcú vziať na seba odlesk jej úspechov“.

    • Vasa interpretacia mojho pouzitia ruzenca v texte ma zaujala.
      Mate pocit, ze som rovnako dal dole aj mandalu ci meditacny vankus?
      Ak poukazem na to, ze sa niektori za tieto duchovne symboly skryvaju pri racionalizovani svojich nazorov na realitu, neznamena to, ze dehonestujem samotny symbol.

      Viete podlozit toto tvrdenie: „Všimla som si to už pri viacerých článkoch, ktoré sa vyjadrujú o kresťanstve ako o najhoršej forme duševnej poruchy, alebo totálnej obmedzenosti a hlúposti odvolávajúc sa na vedu.“ ?

      Pretoze je to nieco, o com by som ako autor mal vediet. Ale neviem.

Odpovedaj