Dialóg Emil Páleš – Matúš Ritomský: Konšpiračné bludy alebo potrebná kritika mocných?

10

Emil Páleš požiadal náš magazín o priestor pre reakciu na článok Úloha publicistu v konfrontácii s konšpiračnými teóriami. Výsledkom bola dohoda o dialógu, ktorého témou je predovšetkým otázka, ako odlíšiť nezmyselné konšpiračné teórie od potrebnej investigatívnej žurnalistiky a kritického prístupu k mocenskému establišmentu. V centre pozornosti sa nachádza „matka moderných konšpiračných teórií“ – pád mrakodrapov WTC v New York-u po teroristickom útoku 9.septembra 2001. Dialóg prebieha vo forme na seba nadväzujúcich príspevkov, z ktorých uverejňujeme prvé dva. Dialóg je otvorený a ďalšie príspevky budú priebežne pribúdať v závislosti na tom, kedy ich doručia autori.

Emil Páleš píše Matúšovi Ritomskému:

Dobrý deň Matúš,

oceňujem, že ste privolili k dialógu. Naším prvým problémom totiž je, že ma pokladáte za celkom inú osobu, než som. Vkladáte do mojich činov a slov iné motívy a významy; hovoríte o veciach, ktoré nerobím a netvrdím. Ale pretože ich adresujete mne, vzniká dojem, ako keby to so mnou nejako súviselo. Opraviť si skreslené predstavy jeden o druhom môžeme iba v dialógu, preto sa oň musíme usilovať. Ten druhý nám musí potvrdiť, čo naozaj chce a ako to myslí. Platí to pravdaže aj pre mňa, ak Vás zle interpretujem. Dialóg povedie k zblíženiu pozícií a spolupráci (pokiaľ je tam vôbec dobrý úmysel); nedialóg k stupňovaniu konfrontácie a nakoniec k vojne.

Tiež oceňujem, že ten dialóg smie byť verejný. Nerozprávame sa len pre seba, ale aj kvôli čitateľom. Tí musia smieť čítať moje pôvodné slová – a nielen Vaše skreslené podanie, ak majú mať z toho úžitok. Úsudok si môžu urobiť len keď vidia, ako navzájom na seba reagujeme. Dialóg nenahradia dva monológy, kde si každý zvolí svoju tému a vyhne sa nepríjemným otázkam druhej strany. Nie je ťažké viesť monológ v uzavretom kruhu fanúšikov, kde sa navzájom utvrdíte vo vlastných polopravdách a pripadáte si skvelí. Ja preto dialógy s oponentmi otvorene dávam na moju webovú stránku.

Napíšem protinázor k Vašej „úlohe publicistu v konfrontácii s konšpiračnými teóriami“. Vo všeličom zrejme navzájom súhlasíme. Nastal informačný chaos, ktorý prekáža správnemu fungovaniu spoločnosti. Vyrojili sa samozvaní experti, pseudovedci, šarlatáni, hoaxy a nezmysly, ale aj zavádzajúca komerčná reklama, nové formy mediálnej a politickej propagandy. Aj nepodložené, prehnané a škodlivé konšpiračné domnienky.

Nezhodneme sa asi v tom, čo sú príčiny tohto stavu a akými prostriedkami tomu treba čeliť. Príčinou je v prvom rade strata dôvery v oficiálne inštitúcie. Ľudia zažili príliš veľa prípadov politickej korupcie, skresľovania odborných výsledkov a novinárskej bezcharakternosti. Prestali veriť odborníkom aj verejným funkcionárom aj žurnalistom. Snažia sa teraz zorientovať dajako sami. Nedokážu však plnohodnotne nahradiť odborné štruktúry, ani štátnu správu, ani profesionálne spravodajstvo. Dostávajú sa takpovediac z dažďa pod odkvap, lebo množstvo neduhov v mainstreamových štruktúrach vymenili v alternatívnych štruktúrach za iné neduhy nového druhu. No riešiť to treba v prvom rade odtiaľ, kde to začalo a priznať, že „ryba smrdí od hlavy“. Najvyšší politici pri najzávažnejších rozhodnutiach, ako je vyhlásenie vojny, celkom nehanebne klamú a nenesú za to vôbec žiadnu zodpovednosť.

Ako publicista podajte celkový obraz – a v rámci neho poukazujte na chyby oboch strán, ale aj na pravdivé príčiny, ktoré k tomu viedli. Podľa prieskumov už viac než polovica Slovákov nedôveruje inštitúciám a verí, že v pozadí rozhodujú iné záujmy a štruktúry. Dôvodom nie je to, že by náhle polovica obyvateľstva začala trpieť paranoickou poruchou osobnosti. Genetické dispozície k takej poruche sú relatívne konštantné, a paranoikov tu vždy bolo niekoľko málo percent. No ak sa počet nedôverčivých náhle zdesaťnásobil, má to príčinu v politickom dianí a nie sú to organické vnútorné príčiny. Vy to tak ale prezentujete, že ide o ľudí, čo majú „dispozíciu k podozrievavému zmýšľaniu“ a pod., ako keby to bola hlavná príčina.

Kladiete dôraz na odbornosť. Ja tiež, som bývalý pracovník akadémie vied. Ale uvedomte si nasledovné: odborníci nemajú pravdu, ale len časť pravdy. Konečným rozhodcom pravdy nie je odborník, ale každý človek sám (a teda laik). Pravda je celok, ktorý má viac rozmerov a odbornosť je len jeden rozmer, hoci dôležitý, ktorý vchádza do konečného rozhodnutia. Ešte jasnejšie to bude, ak si pripomenieme, že: 1. Veľa vecí sa odborne vôbec nedá rozhodnúť; 2. Odborníci sa často nezhodujú a delia sa na názorové tábory; 3. Odborná pravda sa mení v čase; 4. Odborník sa často mýli, lebo vidí len úzky výsek skutočnosti; 5. Odborníci sa často nechali podplatiť či zastrašiť. Ako publicista zastupujete občana-laika. Nesmiete ignorovať odborný názor. Ale nesmiete ani preberať odborné názory rovno ako pravdu bez toho, aby ste pre zistenie pravdy neurobil všetko ostatné, čo sa urobiť dá.

Spomeňte si napríklad na film Erin Brockovichová. To bola celkom jednoduchá, nevzdelaná žena. No práve preto sa nebála, lebo nemala čo stratiť. Priviedla firmu Pacific Gas&Electric pred súd, kde zaplatili 333 miliónov dolárov odškodného. Podľa Vás by sa ako neodborník do toho radšej nemala starať? Aj keď mala v rukách kópie interných správ o úniku šesťmocného chrómu do spodných vôd, čo navonok odborníci popierali? A v obci bolo nápadne veľa chorých?

Prečítajte si príbeh olova v benzíne – tu som to zhrnul pre slovenských čitateľov: Muž, ktorý nás zbavil olova. Je to vzorová priemyselná konšpirácia z nedávnej doby a je vyjasnená, dokázaná a súdne uzavretá. Za olovo v benzíne sme zaplatili astronomickú cenu: následky pohltili 3% svetového hospodárskeho produktu, stovky miliónov zločinov, zdravotne a mentálne postihnutých navyše, IQ ľudstva sa znížilo o niekoľko bodov… Ale odborníci 60 rokov tvrdili, že prítomnosť olova v prostredí sa ani nezvýšila a je neškodná. Za bezolovnatý benzín vďačíme okrem iného aj investigatívnym žurnalistom, ktorí sa nespoliehali na oficiálne dobrozdania expertov.

Odborníci nemajú pravdu, ale len časť pravdy. Konečným rozhodcom pravdy nie je odborník, ale každý človek sám (a teda laik). Pravda je celok, ktorý má viac rozmerov a odbornosť je len jeden rozmer, hoci dôležitý, ktorý vchádza do konečného rozhodnutia.

Niekde na Vašej stránke ste myslím spomínali aj Petra Schlegela, zakladateľa iniciatívy Bürgerwelle za menej elektrosmogu v prostredí (hoci teraz to už neviem nájsť). Vy ste schopní takého človeka vysmiať na základe jednoduchej úvahy, že ak odporuje oficiálnemu názoru, tak musí byť šarlatán. Ale čo si má o Vás pomyslieť človek, ktorý je taký citlivý (elektrosenzitívny), že sa musel odsťahovať mimo civilizácie, aby dokázal zdravotne vôbec fungovať? Vďaka Schlegelovi a jeho občianskej iniciatíve majú Švajčiari lepšie zákony pre elektrosmog. Vo Francúzsku pred niekoľkými týždňami uzákonili, že deti musia byť chránené pred prílišným žiarením. Naopak na Slovensku to potrvá dlhšie – aj vďaka Vám, lebo serióznych ľudí hádžete do jedného vreca s kdekým.

V roku 2011 IARC (agentúra WHO pre rakovinu) preradila žiarenie z mobilných telefónov medzi „možné karcinogény“. Odborné výsledky v skutočnosti ukazovali, že to malo byť zaradené ešte vyššie, medzi „pravdepodobné karcinogény“. Avšak v tej komisii, čo odporúča normy, len niekoľkí sú nezávislí a väčšina členov má nejakú väzbu na priemysel. Poznáme ich mená, ich osobnú históriu, niektorí boli aj usvedčení z konfliktu záujmov a museli odísť. Viem to priamo od člena tej komisie, ktorý tam s nimi je a hlasuje o tom. To nie je „predpoklad“ – nepredpokladám to na základe nejakej všeobecnej konšpiratívnej schémy, chápete? Ľudia sa poznajú, kto čo kedy a ako urobil – a z toho vieme, kto je zaujatý a podplatený.

Podľa Vás majú všetci konšpirační teoretici jednoduchú, automatickú schému – ale mne sa zdá, že ju máte aj Vy. Proste stotožňujete „oficiálne“ = „pravdivé“ a názor máte hotový bez akejkoľvek námahy. Nezaujímajú Vás detaily skutočných prípadov, ako je to naozaj, čo sa tam odohráva, kto je kto a ako to dopadne. Preto zároveň prospievate aj škodíte. Odkrývate nejaké primitívne konšpiračné bludy, ale bez rozlíšenia napádate aj ľudí, ktorým by ste mali byť vďačný, že našli mravnú odvahu stáť za pravdou aj zoči-voči oficiálnym tlakom.

Sám ste si vytýčili úlohu dokázať odlíšiť dôveryhodné zdroje a osoby od menej dôveryhodných. Tak prečo to nerobíte? Ako mám veriť, že ste poctivý – keď odmietate aj v tých najjednoduchších veciach použiť vlastný rozum? Nemusíte byť ktovieaký odborník. V Panta Rhei som uviedol pár argumentov, na ktoré stačí stredoškolská fyzika. Máte maturitu? Toľko predsa viete, že predmety sa samé od seba nevznášajú a nepadajú smerom nahor. Že je potrebná veľká energia na to, aby 10-15 tonové kusy železobetónu lietali po oblúku do výšky a dopadali o 200 metrov ďalej. Alebo že každá vec kladie odpor a každá deformácia materiálu pohlcuje nejakú energiu. Že stotisíc ton ocele by muselo aspoň spomaliť, ak nie zastaviť pád – a budova nemohla padať voľným pádom, ako keby pod ňou bol čistý vzduch.

Toľko chápete, že všetky dôkazy ležali na mieste činu a pri každom ( i menšom) zločine sa dôkazový materiál archivuje. Na nosníkoch muselo byť jednoznačne vidieť, ako boli zlomené; na kamerách je natočené, čo vletelo do Pentagonu atď. A všetok ten dôkazový materiál je schovaný či zničený, nevošiel do vyšetrovania a nesmieme ho vidieť. Takisto ako svedectvá množstva svedkov, ktoré sú vynechané z vyšetrovacích správ. Toľko chápete, že je zločin mariť vyšetrovanie – to je elementárne právne vedomie. A že motív k takému konaniu má zrejme len spolupáchateľ, či máte iné vysvetlenie? Lebo ja nie.

Napriek tomu, že som argumentoval iba racionálne a fakticky, odvolal som sa len na platné právne normy a zákony fyziky – napriek tomu ste ma pred Vašimi čitateľmi podali ako charizmatického gurua, ktorý vyžaduje nejakú slepú vieru. Prečo? Prečo vecne nereagujete na povedané a neuvediete, v čom sa mýlim? Namiesto toho rozprávate všeobecne o bludoch a o samozvaných expertoch – ale prečo v odpovedi Pálešovi?

Váš postoj je zrejme taký, že sa nad ničím z toho nezamýšľate – iba sa spoliehate na oficiálny názor. Preto som povedal, že „iba propagujete oficiálnu agendu“, tzn. vôbec si neutvárate vlastný názor, ktorý by mohol byť protiváhou v polemike s ľuďmi pripravenými si svoje názory zodpovedať, vysvetliť a obhájiť vo vecnom dialógu.

Zriekate sa vlastného úsudku a prenechávate ho expertom. Lebo ako laik to „nemáte možnosť posúdiť“, ako vravíte, „a moje názory a závery nemôžete považovať za dôveryhodné do okamihu, kým neprešli recenzným procesom, odbornou diskusiou a neobstáli“. Dobre, predpokladajme teraz, že je to tak, a že to môžu vyriešiť len experti.

Iba môžu – a nemusia? Prečo dodnes nedošlo k riadnemu vyšetreniu a vyjasneniu nezrovnalostí? Kto tomu zabraňuje – ja? Kto tu na koho čaká? Ak ste si nevšimol, tak moja hlavná téza nebola v tom, že by som vedel, ako sa to stalo. Neviem to práve preto, že nemám možnosť to transparentne prešetriť. A na to sa práve sťažujem, toho sa dožadujem! Hnutie Pravda o 9/11 sa dožaduje predovšetkým riadneho vyšetrovania. Sú to pozostalí tých 3000 obetí, čo tam zomreli, a majú na to plné právo.

Radový občan nemusí byť odborník na všetko, ale minimálne na základnú etiku – inak mu nepatrí dôstojnosť občana. Občan-laik nemusí vedieť rozhodnúť špeciálne odborné otázky, ale musí vedieť posúdiť, ktorý odborník je charakterný a ktorý klame. Je to občianska spoločnosť, ktorá nakoniec odborníkov platí a rozhoduje, kto dostane dôveru. Neobhajujte odborníkov, keď vidíte, že podvádzajú. A chcite vedieť, či podvádzajú.

Ak tomu polovica občanov zemegule nerozumie, ale experti áno – tak prečo nesmieme dostať vysvetlenia? Prečo som za celých 14 rokov nesmel vidieť v slovenskej televízii ani jediný okrúhly stôl, kde by nám to tí Vaši experti objasnili? Uvádzate stránku NIST, že tam experti odpovedali konšpiračným teoretikom. V skutočnosti nemáte ani tušenie, či odpovedali. Len sa spoliehate, že odpovedali. Nedívali ste sa ani na odpovede – ani nepoznáte otázky kritikov, aby ste zistili, či tam sú odpovede. Teraz už viete, že nie – ak ste sledovali našu diskusiu v Panta Rhei. Vaši experti majú takú odbornú morálku, že na hlavné námietky oponentov sa tvária, že vôbec nepočuli! Odpovedajú na okrajové veci. Z toho by Vám malo byť zrejmé, že s takými expertmi niečo nie je v poriadku.

Nemôžete sa, Matúš, vyvliecť zo zodpovednosti. Ani ako odborník, ani ako laik. Radový občan nemusí byť odborník na všetko, ale minimálne na základnú etiku – inak mu nepatrí dôstojnosť občana. Občan-laik nemusí vedieť rozhodnúť špeciálne odborné otázky, ale musí vedieť posúdiť, ktorý odborník je charakterný a ktorý klame. Je to občianska spoločnosť, ktorá nakoniec odborníkov platí a rozhoduje, kto dostane dôveru. Neobhajujte odborníkov, keď vidíte, že podvádzajú. A chcite vedieť, či podvádzajú. Je to Vaša občianska povinnosť.

Opravte ma, ak som Vás zle pochopil alebo sa mýlim.

S pozdravom, Emil Páleš

https://www.priestori.sk/wp-content/uploads/2015/07/truth_lies_2.jpg

Matúš Ritomský odpovedá Emilovi Pálešovi:

Dobrý deň Emil,

Vďaka za reakciu. Súhlasím s tým, že cieľom nášho dialógu by malo byť predovšetkým odstránenie komunikačných šumov a vyjasnenie si pozícií, ktoré hájime. Keď hovoríte, že Vaše slová nechápem správne a v skutočnosti nereagujem na Vás, ale na skreslený obraz Vašej osoby, snažím sa tomu porozumieť. Rovnako sa necítim komfortne, ak ma vykresľujete ako človeka, ktorý nedokáže pristupovať kriticky k mocenskému establišmentu alebo dokonca spochybňuje dôležitosť občianskych aktivít či investigatívnej žurnalistiky pri odhaľovaní nečestného správania mocných.

Vo všeobecnosti sa zhodneme v tom, že moc zvádza k zneužívaniu a z toho dôvodu je potrebné moc a mocných kontrolovať. Investigatívna žurnalistika aj občianska angažovanosť majú preto v spoločnosti nezastupiteľné miesto. Našou úlohou je odpovedať na otázku, ako rozoznať poctivú investigatívnu žurnalistiku a zmysluplnú občiansku angažovanosť od rozvíjania konšpiračných bludov, ktoré nás vedie do slepých uličiek.

Aby som bol konkrétny, prejdem priamo ku kauze, ktorá tvorí jadro nášho sporu. Na jeho počiatku boli moje články, ktoré sa venujú konšpiračným teóriám spojeným s útokmi z 11.septembra 2001 a pádom newyorských mrakodrapov World Trade Center (ďalej iba „konšpiračné teórie 9/11“). Pre tieto články, ste ma v rámci diskusie Na prahu označil ako propagandistu, ktorý nerozumie o čom píše a iba opakuje „oficiálne“ závery vyšetrovania. Na toto obvinenie som zareagoval textom Úloha publicistu v konfrontácii s konšpiračnými teóriami, od ktorého sa ďalej odvíja náš dialóg.

Pokúsim sa tento dialóg posunúť ďalej tak, že detailnejšie opíšem, ako som postupoval pri písaní článkov o kauze 9/11. Vám to umožní podrobiť môj postup vecnej kritike, ja sa pokúsim dokázať, že môj prístup k spracovaniu témy je poctivý a zmyslupný. Zároveň môžme preskúmať či môj postup slúži na odlíšenie konšpiračnej teórie od zmysluplnej investigatívy.

Aby sme sa nerozbehli do mnohých smerov naraz, nebudem teraz reagovať na ďalšie kauzy, ktoré spomínate vo svojom príspevku – s jednou malou výnimkou. Keď už ste spomenuli, v súvislosti s vplyvom elektromagnetického žiarenia na ľudské zdravie Svetovú zdravotnícku organizáciu WHO, rád by som dal do pozornosti jej stanovisko k uvedenému problému: WHO – What are electromagnetic fields? Citujem zo stanoviska: „Napriek rozsiahlemu výskumu k dnešnému dňu neboli zistené žiadne dôkazy o tom, že vystavenie nízkoúrovňovým elektromagnetickým poliam predstavuje nebezpečenstvo pre ľudské zdravie.”. K téme odporúčam aj nasledovný článok, v ktorom autor vysvetľuje, že samotné žiarenie z Wifi a mobilov podľa dostupných zistení nepredstavuje riziko, ale presvedčenie, že vám toto žiarenie škodí môže skutočne spôsobiť zdravotné problémy: WiFi Won’t Make You Ill, but Thinking that It Will Really Can

Vráťme sa však ku kľúčovej téme, ktorou sú konšpiračné teórie 9/11 a k mojim článkom, ktoré vyprovokovali tento dialóg. Ako som teda postupoval pri štúdiu a písaní? V prvom rade bolo pre mňa dôležité získať prehľad o rôznych častiach mozaiky, z ktorej som neskôr skladal výsledný obraz. To znamená preskúmať oficiálne správy z vyšetrovania útokov 9/11, vedecké práce, ktoré sa vzťahujú k pádu WTC budov, články, ktoré téme venovali svetové médiá, weby a publikácie aktivistických skupín, ktoré spochybňujú oficiálne verzie (tzv. „9/11 truthers“), ako aj weby a publikácie aktivistických skupín, ktoré sa naopak snažia vyvracať konšpiračné mýty (tzv. „9/11 debunkers).

Oficiálne vyšetrovanie

Podľa záverov NIST ( National Institute of Standards and Technology – technologický inštitút podliehajúci vláde USA) k pádu budov WTC1 a WTC2 prišlo v dôsledku poškodenia nosnej konštrukcie mrakodrapov po náraze lietadiel a v dôsledku požiarov, ktoré následne vypukli na viacerých poschodiach. Pád budovy WTC1 spôsobil vymrštenie horiacich úlomkov, ktoré zapríčinili vypuknutie požiarov aj v budove susednej WTC7. Teplo z týchto nekontrolovaných požiarov spôsobilo termálnu expanziu nosných častí konštrukcie, čo viedlo k reťazovej reakcii, na konci ktorej bol pád tretieho mrakodrapu.

NIST na základe svojich zistení zverejnil aj odpovede na najčastejšie otázky, ktoré sa týkali pádu mrakodrapov a ktoré často používali zástancovia konšpiračných teórií – tu Questions and Answers about the NIST WTC Towers Investigation a Questions and Answers about the NIST WTC 7 Investigation

Vedecký konsenzus, odborné inštitúcie a peer review práce vzťahujúce sa k oficiálnej správe

Správa NIST o páde budov WTC bola podrobená nezávislému recenznému procesu a jeho výsledky boli publikované v jednom z najstarších a najprestížnejších peer reviewed časopisov o inžinierstve s názvom Journal of Structural Engineering: Analysis of Structural Response of WTC 7 to Fire and Sequential Failures Leading to Collapse

Správu NIST pripomienkovalo niekoľko prominentných expertov, ktorí vytvorili a analyzovali svoj vlastný nezávislý model kolapsu na škótskej Univerzite v Edinburghu.

Proti záverom NIST sa nevyjadrila jediná významná profesijná organizácia inžinierov a mnohé organizácie ju naopak podporili: The Council on Tall Buildings and Urban Habitats, American Institute of Architects, The International Code Council, ako aj ďalší špičkoví stavební inžinieri.

Z komunity ľudí, ktorí podporujú alternatívne verzie (konšpiračné teórie) naopak nevzišla jediná peer reviewed vedecká správa, ktorá by spochybňovala oficiálne závery. Podrobnosti o tom, ako sa v priebehu viac ako 10 rokov menia argumenty konšpiračných teoretikov a ako znovu a znovu zlyhávajú pri ich odbornej analýze opisuje článok The 9/11 Truth Movement: The Top Conspiracy Theory, a Decade Later

Záver môjho prieskumu vo vedeckej komunite teda znie – medzi kvalifikovanými odborníkmi je podpora pre závery štúdie NIST takmer jednoznačná.

Kredibilné média

Ďalší dôležitý zdroj informácií predstavujú významné svetové denníky a vedecko-populárne magazíny. Zistil som, že téme sa venovali viacerí žurnalisti, ktorí si robili vlastný prieskum a jeho výsledky publikovali v najprestížnejších svetových médiách. Uvádzam zoznam relevantných článkov a médií, z ktorých som čerpal a s ktorými som pracoval:

The Guardian
9/11 conspiracy theories debunked
September 11 conspiracy theories continue to abound
BBC
9/11 conspiracy theories: How they’ve evolved
The Slate
Where Did 9/11 Conspiracies Come From?
The Theory vs. the Facts
The Telegraph
The 9/11 conspiracy theorist who changed his mind
New York Times
9/11 Rumors That Become Conventional Wisdom
Scientific American
Fahrenheit 2777
National Geographics
9/11 CONSPIRACIES
REMEMBERING 9/11 9/11: SCIENCE AND CONSPIRACY
Popular Mechanics
Debunking the 9/11 Myths: Special Report – The World Trade Center
World Trade Center 7 Report Puts 9/11 Conspiracy Theory to Rest

Na základe prieskumu médií som zistil nasledovné – žiadny významný publicista nepublikoval v žiadnom dôležitom svetovom médiu seriózny text, v ktorom by prinášal dôkazy podporujúce alternatívne teórie útokov 9/11 alebo by svojim záverom podporil konšpiračné teórie, ktoré šíria tzv. truthers. K tomu by som rád dodal, že viaceré zo spomínaných médií v minulosti úspešne odhaľovali nečestné praktiky mocných tohto sveta, tvrdo kritizovali aj americkú administratívu, pričinili sa o odhalenie vážnych politických škandálov a prispeli k výmenám vládnucich garnitúr. Viacero z nich patrilo k ostrým kritikom Bushovej politiky.

Zhrnutie – máme oficiálnu správu, ktorú podporujú resp. minimálne nespochybňujú prakticky všetky popredné vedecké žurnály, odborné inštitúcie, svetové média a ich najvýznamnejší investigatívni žurnalisti. Jedná sa o masívny konsenzus veľkého množstva na sebe nezávislých inštitúcií, odborníkov, novinárov a publicistov. Títo ľudia majú rôzne svetonázory, fungujú v širokom spektre profesijných inštitúcií a pôsobia v rôznych krajinách planéty. Ak nechcem veriť v akúsi obludnú svetovú konšpiráciu nadprirodzených rozmerov, ktorá ovláda tisíce relevantných ľudí pôsobiacich na najrôznejších postoch, žijúcich v rôznych krajinách sveta a vyznávajúcich rôzne svetonázory, môžem hovoriť o pomerne jednoznačnom konsenze relevantných zdrojov.

Oficiálna verzie, vedecký konsenzus aj postoje popredných svetových médií môžu byť predmetom kritiky či pochybností. Táto kritika by však mala dokázať svoju opodstatnenosť a váhu. Ak by neexistovali mechanizmy, ktoré slúžia na filtrovanie nekonečného množstva blúznenia, logických chýb, hoaxov, nesprávnych predpokladov a chybných záverov, ktorými je zaplavený internet v každej predstaviteľnej téme, svet ľudského poznania by sa rýchle utopil v chaose.

Diskusia s konšpiračnými teoretikmi

Aby moja publicistická činnosť nebola iba spracovávaním zahraničných zdrojov (čo je sám o sebe legitímny postup) obohatil som svoj prieskum o osobnú skúsenosť – diskusiu a výmenu názorov s viacerými obhajcami konšpiračných teórií o 9/11. Niektorí ma kontaktovali na základe mojich predchádzajúcich článkov, s inými som komunikoval prostredníctvom diskusných fór. Vďaka tomu môžem povedať, že som sa v rôznych podobách a obmenách stretol aj s otázkami, ktoré ste mi položil vo vašom príspevku. Aby som prenikol hlbšie do myslenia konšpiračných teoretikov snažil som sa na niektoré z týchto otázok hľadať odpovede a pozorovať spôsob, akým prebieha naša komunikácia.

Narazil som pritom na zaujímavý jav – propagátor konšpiračnej teórie položí otázku, ktorá spochybňuje oficiálnu teóriu o páde WTC budov. Zodpovedanie tejto otázky pochopiteľne vyžaduje čas a štúdium. V okamihu, keď sa mi podarí dospieť k uspokojivému vysvetleniu však hneď prichádza ďalšia otázka, často taká, ktorá na predchádzajúcu ani nenadväzuje. A potom hneď ďalšia a tak ďalej. Nakoniec sa ukáže, že zásoba spochybňujúcich otázok je takmer nekonečná a že ich základom je hlboká nedôvera voči oficiálnej verzii. Táto nedôvera „z princípu“ sa nedá vyvrátiť poctivým hľadaním odpovedí.

Príklad:

Konšpiračný teoretik: „Oceľová konštrukcia budovy sa nemohla roztopiť, pretože oceľ sa taví až pri teplote 1500 stupňov Celzia, zatiaľ čo ohne v budove mohli dosahovať maximálne 1100 stupňov Celzia.”

Moja odpoveď: „Konštrukčný kolaps podľa dostupných informácií nespôsobilo roztavenie oceľových častí, ale ich oslabenie, ktoré nastáva už pri teplote 1000 stupňov Celzia. Tento proces popisuje napríklad článok v časopise Scientific American: Fahrenheit 2777

Konšpiračný teoretik: “No dobre, aj keby to s tou oceľou bola pravda, ako mohla budova padať voľným pádom, videli sme predsa tie videá na youtube?”

Moja odpoveď: “Budova podľa odborníkov nepadala voľným pádom, rýchlosť pádu budovy analyzuje odborný text What Did and Did not Cause Collapse of WTC Twin Towers in New York (Zdenek P. Bazant, Jia-Liang Le, Frank R. Greening and David B. Benson) publikovaný v Journal of Engineering Mechanics ASCE , Vol. 134 (2008). Analýza sa zaoberá aj spomínanými videami – odporúčam časť s názvom “Analysis of Video-Recorded Motion and Correction for Tilt”.

Konšpiračný teoretik: “Ale na videách predsa jasne vidieť výbuchy, ktoré sú dôkazom kontrolovanej demolície budovy.“

Moja odpoveď: „Tieto údajné výbuchy spomína aj správa NIST a vysvetľuje, že ide o stlačený vzduch, ktorý ako piest pri páde jednotlivých poschodí vytláčal cez okná dym, úlomky vybavenia a trosky budovy.“

Konšpiračný teoretik: “Ako ale vysvetlíte, že…..”

Prúd otázok pokračuje ďalej a nie je v silách jedného človeka venovať dostatok času na spoľahlivé preskúmanie každej z nich. V komunikácii s konšpiračným teoretikom musí každý skôr či neskôr rezignovať. Tento okamih považuje konšpiračný teoretik za dôkaz, že pravdu má on a že oficiálna verzia je iba zastierací manéver.

Ako má postupovať publicista

Osobná skúsenosť s konšpiračnými teoretikmi ma nevyhnutne postavila pred otázku – môžem vôbec písať o problematike konšpiračných teórií spojených s pádom budov WTC, ak nemám preštudované a zodpovedané všetky možné otázky, tvrdenia a pochybnosti, ktorými svet internetu zaplavujú tzv. 911 truthers? Na rôznych weboch sa dajú týchto otázok nájsť stovky, je to takmer nekonečný prúd videí, fotiek, „svedectiev“ a tak ďalej.

Zdravý rozum mi hovorí – áno, môžem. Svoj text môžem napísať na základe preštudovania oficiálnych záverov, dostupných kredibilných a nezávislých vedeckých zdrojov a článkov popredných svetových médií. Diskusie s konšpiračnými aktivistami môžu byť obohacujúce pri písaní takéhoto textu, nie je však mojou povinnosťou vyvracať a reagovať na všetky tvrdenia, pochybnosti a otázky pochádzajúce zo zdrojov, ktoré nemajú prakticky žiadnu kredibilitu.

Ako by mali postupovať tí, ktorí pochybujú o oficiálnej verzii

To však neznamená, že oficiálna verzia, vedecký konsenzus ani postoje popredných svetových médií nemôžu byť predmetom kritiky či pochybností. Táto kritika by však mala dokázať svoju opodstatnenosť a váhu. Ak by neexistovali mechanizmy, ktoré slúžia na filtrovanie nekonečného množstva blúznenia, logických chýb, hoaxov, nesprávnych predpokladov a chybných záverov, ktorými je zaplavený internet v každej predstaviteľnej téme, svet ľudského poznania by sa rýchle utopil v chaose.

Preto opakujem to, čo som už napísal v mojom prvom texte – ak máte vážne podozrenie, že práce popredných odborníkov publikované v prestížnych vedeckých žurnáloch odporujú elementárnej logike a fyzikálnym zákonom, mali by ste tieto pochybnosti naformulovať v poctivom vedeckom článku alebo v štúdii, nechať ho podrobiť recenznému procesu a publikovať v niektorom z renomovaných vedeckých časopisov, ktoré sa zaoberajú inžinierstvom. Možno pre vás osobne je niečo také príliš ťažké, keďže nepôsobíte v obore a nevenujete sa vedeckej činnosti v príslušnej oblasti. Ak sú však vaše myšlienky zmysluplné, nemalo by predstavovať problém nájsť vedeckého pracovníka, ktorý ich preskúma a následne publikuje. Tak by ste diskusiu posunuli tam kam patrí.

Diskusia nás dvoch nemôže nahradiť expertnú prácu. Nevidím totiž žiadny zmysel v tom, aby sme my dvaja riešili analýzu videa z pádu WTC a dohadovali sa o tom, či mrakodrap padal alebo nepadal voľným pádom, keď sa rovnakej otázke venujú odborníci na oveľa sofistikovanejšej úrovni a svoje práce publikujú v popredných peer reviewed žurnáloch.

V prípade, že považujete súčasnú vedu za natoľko skorumpovanú a prehnitú, že neveríte v jej schopnosť odbornej diskusie a autokorekcie, môžete sa pokúsiť na príčiny tejto prehnitosti upozorňovať – pôsobiť ako publicista, písať knihy, články. Ak budú kvalitné, som presvedčený, že skôr či neskôr si tieto závažné zistenia všimne niektoré zo svetových mienkotvorných médií. Kredibilita a dosah týchto médií už stačia na to, aby spustili spoločenské zmeny, ktoré môžu v určitom prípade skončiť aj reformami v akademickej obci.

Možno však veríte v obludnú celosvetovú konšpiráciu vlád, vedeckých inštitúcií, odborníkov, popredných médií, novinárov a touto konšpiráciou si vysvetľujete fakt, že žiadna z relevantných osôb a inštitúcií už roky nie je ochotná pripustiť pomerne jednoduché tvrdenia, ktoré obhajujete. V takom prípade odporúčam zamyslieť sa aj nad jednoduchšou možnosťou. Čo ak sú vaše predpoklady, úsudok a závery chybné? Možno práve to je dôvod, prečo si ich neosvojil nikto relevantný vo vedeckej obci, rovnako ako sa s nimi nestotožnili ani renomovaní investigatívni žurnalisti, publicisti a mienkotvorné média nie len na Slovensku, ale prakticky nikde na svete.

Príliš veľa ľudí mrhá svojim potenciálom tak, že celé roky rozvíjajú bludné teórie odporujúce vedeckému konsenzu a poznaniu, ktoré nadobudli kvalifikovaní odborníci v príslušnej oblasti. Toto mrhanie časom a energiou nie len že neposúva spoločnosť ďalej, ale zároveň oslabuje hnutie občianskych aktivít. Pretože energia investovaná do konšpiračného teoretizovania jednoducho chýba inde.

Potreba rozlišovacích procesov

A tu sa opäť dostávame k otázke, ktorú považujem za kľúčovú – ako odlišovať nezmyselné hoaxy a bludné konšpiračné teórie od reálnych káuz, ktoré si zaslúžia pozornosť občianskej verejnosti? Táto otázka nie je pre ľudstvo ničím novým a jej riešenie sa nachádza v dlhodobo vytváranom systéme odbornosti, kompetentnosti, dôveryhodnosti, overovacích a recenzných procesov, aké by mali fungovať nie len vo svete vedy, ale s určitými modifikáciami aj v serióznom mediálnom priestore či v politickej sfére.

Situácie, kedy tieto procesy zlyhávajú alebo nefungujú na dostatočnej úrovni nie je možné riešiť tak, že presunieme odborné otázky z rúk expertov a kompetentných osôb na ulicu. Ľudia, ktorí majú záujem prispieť k získavaniu poznania alebo k jeho aplikovaniu v politickom rozhodovaní alebo pri tvorbe verejnej mienky, by mali predovšetkým vstúpiť do týchto procesov – nadobudnúť potrebnú odbornosť, preukázať svoju dôveryhodnosť a prevziať spoluzodpovednosť za vývoj ľudského spoločenstva.

Žiaľ príliš veľa ľudí namiesto toho mrhá svojim potenciálom tak, že celé roky rozvíjajú bludné teórie odporujúce vedeckému konsenzu a poznaniu, ktoré nadobudli kvalifikovaní odborníci v príslušnej oblasti. Toto mrhanie časom a energiou nie len že neposúva spoločnosť ďalej, ale zároveň oslabuje hnutie občianskych aktivít. Pretože energia investovaná do konšpiračného teoretizovania jednoducho chýba inde. Jedná sa o rovnako reálny problém, akým je zneužívanie moci. Do istej miery ide dokonca o spojené nádoby. Čím viac sú mysle ľudí uväznené v bludných teóriách, tým menšia je šanca, že sa dokážu vysporiadať so skutočnými hrozbami dnešného sveta.

S pozdravom, Matúš Ritomský

elektro-metabograf_smallReakcia Emila Páleša:

Matúš,

ak to má byť dialóg, tak prosím reagujte viac na to, čo hovorím. Neveďme dva monológy, ktoré sú obsahovo mimobežné. Reagujme na pointu spolubesedníka. Načrtol som, prečo jednostranné spoliehanie sa na inštitucionálne autority vedie k omylom istého typu. Ani ste sa nezmienili, ako sa tomu chcete vyhnúť. Znova ste len vymenovali svoje zdroje a vyzdvihli ako jedinú možnosť nasledovať ich. Nebadám v tom vlastnú aktivitu, ako tie zdroje zhodnocujete a vyberáte? Zdá sa mi, akoby ste mi len potvrdzoval, že tie zdroje „iba propagujete“, tlmočíte ďalej.

Či nie? Vravíte, že pristupujete kriticky k mocenskému establišmentu a nespochybňujete dôležitosť občianskych aktivít. Ja Vás ale posudzujem podľa činov a nie podľa formálnych vyhlásení. Kde ste kritický v prípade 11. septembra? Akú občiansku aktivitu podporujete? Alebo je podľa Vás všetko v poriadku a žiadnu aktivitu netreba?

Upresnime si naše pozície. Začnem tým najdôležitejším. Podľa mňa sa nezavŕšil riadny proces objasnenia útokov z 11. septembra. Od začiatku dochádzalo a dodnes dochádza k mareniu vyšetrovania, ničeniu a utajovaniu dôkazov, mäteniu dezinformáciami a vyhýbaniu sa zodpovednosti. Občanovi (a ešte viac novinárovi) to ukladá mravnú povinnosť dožadovať sa nápravy – riadneho došetrenia vrátane odbornosti, o ktorej hovoríte, a presvedčivých odpovedí pre laickú verejnosť. Sme v tomto zajedno alebo ste proti?

Toto je moja hlavná a vlastne aj jediná téza, ktorú pokladám za jednoznačne potrebnú a formulujem ju ako verejnú požiadavku. Až v druhom pláne môžem (a nemusím, lebo iní sú za to platení) špekulovať o tom, ako sa 11. september presne odohral po technickej či personálnej stránke. Tam však zostávam pri otázkach a nerobím definitívne závery – práve preto, že sa nepasujem za odborníka, nepreskúmal som všetko a nevydiskutoval v kruhu znalcov. No môžem a aj by som si mal urobiť postoj, opierajúc sa aj (ale nie len) o detailnejšie štúdie znalcov a novinárov. Nech je to len môj osobný názor, ale nemôžem urobiť viac, než si ho utvárať poctivo. Nikdy som nevystupoval ( to ste ma zle pochopili) ako špecialista na konšpiračné teórie a 11. september. V tej súvislosti vystupujem len ako mysliaci a angažovaný občan. Môj odbor je filozofia (sofiológia), kde takéto udalosti využívam skôr na ilustráciu, ako správne myslieť a komunikovať.

O to mi ide aj v týchto listoch. Vy ani ja nedoriešime, ako sa odohral 11. september. Nemáme na to čas ani prostriedky (a keby sme mali, zabránili by nám v tom). Môžeme si však na tom tríbiť spoločné princípy, ako plodne komunikovať a spieť k pravde, aj ako vzor pre iných. Opravím si môj názor na Vás, Matúš, keď budem môcť. Nezistím, čo bolo 11. septembra, ale určite zistím, nakoľko ste úprimný – z Vašich reakcií (či nereagovania). A tadiaľ práve vedie cesta k náprave takýchto spletitých káuz – že začneme rozlišovať a podporovať ľudí s osobnou integritou, namiesto bezcharakterných existencií. Potom sa pravda a lož začnú rozmotávať.

Teda nenavrhujte mi, aby som ja písal odbornú štúdiu, lebo o to tu nejde, aby sme nahradili expertov. Ani mi neodporúčajte, aby som sa zamyslel, či sa nemýlim – lebo to robím aj bez Vás – ale rovno povedzte, v čom sa mýlim. Diskutujem s Vami v konkrétnom časopriestore o konkrétnych udalostiach a konfrontujem Vás (chvíľku strpenia) s vecnými nezrovnalosťami Vášho názoru, aby som videl Vašu reakciu. Z toho poznám Váš charakter a inteligenciu (a Vy moju). O to ide, aby nás čitateľ zažil, keď sme v dialógu konfrontovaní s vlastnými chybami. Tam sa ukazuje, či dávame prednosť pravde pred sebou samými. To nie je mrhanie časom na zbytočné konšpirovanie. Je to skúšobný kameň osobnosti. Je to ten rozlišovací proces, ktorý hľadáte, resp. jeho súčasť – verejný dialóg naživo.

Nechajte bokom iných konšpiračných teoretikov – teraz sa rozprávate so mnou. Ja sa tak nesprávam, ako oni, a tu nás to zbytočne rozptyľuje. Oponujme si navzájom, nie tretím osobám, ktoré tu nie sú. Budem takto tučným formulovať akési komunikačné maximy, ktoré by nám mali pomôcť dostať sa vpred. Nie som „v tom druhom tábore“, keď s Vami v niečom nesúhlasím. Toto dichotomické myslenie sa práve rozbujnelo ako mor („kto nie je americký agent je ruský agent“). Mám tretiu, vlastnú pozíciu. Vyžadujem tie isté etické maximy od oboch strán  – od Smatanu a Ritomského, ak ich nedodržia, rovnako ako od Rostasa či Lichtnera. Norbert Lichtner sa dokonca vyjadril, že aj kvôli mojej kritike odišiel zo Slobodného vysielača. Tým chcem dať jasne najavo, kde stojím, tak aby som sa k tomu už nemusel vracať.

Váš hlavný argument je údajný „masívny konsenzus odborných inštitúcií a významných médií, ktoré prakticky všetky podporujú či prinajmenšom nespochybňujú oficiálnu správu“. Sú to nezávislí ľudia rôznych svetonázorov a profesií, takže by muselo ísť o celosvetovú konšpiráciu, keby nemali pravdu. Žiadne seriózne svetové médium podľa Vás neprinieslo žiadnu evidenciu pre alternatívne teórie (nehovorím „dôkaz“, lebo ten nemá ani jedna strana). Nikto z nich sa vraj nestotožnil s tvrdeniami, ktoré ja obhajujem!

Matúš, s akými tvrdeniami? Viete vôbec, čo si myslím? Asi polovica obyvateľov zemegule súhlasí s mojou tézou. Tu je napríklad prieskum slovenského Sociologického ústavu spred roka: Konšpiračné teórie. V Spojených štátoch 51% občanov žiadalo revíziu vyšetrovania: Zogby Poll. Polovica ľudstva nedôveruje oficiálnej verzii  a priali by si  vyjasnenie, spolu so mnou. Táto polovica tiež zahŕňa všetky svetonázory, profesie a vzdelanostné vrstvy, ako tá Vaša. Tiež sú v nej odborníci a osobnosti až po najvyššie politické miesta. Tak podľa Vás máme pravdu – lebo inak by muselo ísť o „celosvetovú konšpiráciu“? O vyšetrovacej správe pochybujú aj samotní členovia komisie, ktorí ju písali – ale Vy to tu prezentujete tak, akoby to robili len nejakí neinteligentní outsideri! Svetové médiá, ktoré vychvaľujete ako vzor, prinášajú pravidelne niečo, čo nahráva neoficiálnym scenárom. Ako ste prišli na to, že nie?

Polovica ľudstva nedôveruje oficiálnej verzii  a priali by si  vyjasnenie, spolu so mnou.

Ako sa to čudne informujete, keď neviete, čo sa deje? Dám nabudúce zopár príkladov na toto tu, aby sme to spolu rozobrali. Počkám ale medzitým na Vašu reakciu, aby som sa nerozpisoval sám všetkými smermi.

Tu už len posledná všeobecnejšia vec ohľadom kredibility. Obaja na ňu vlastne kladieme dôraz, len ju asi sčasti odlišne chápeme. V ideálnom prípade si predstavujem tie odborné štruktúry, asi ako Vy. Len ja som zažil, keď som bol ich súčasťou, akým dramatickým spôsobom môžu mocensko-osobné záujmy prevážiť nad odbornosťou a racionalitou. Nemáte asi predstavu, v akom rozsahu sa to deje, pokiaľ je na tom záujem. Odbornosť nie je vôbec nič platná, keď zlyhá charakter človeka. Priviedlo ma to k dôrazu na mravnú integritu ľudí.

Dôveryhodnosť najlepšie spoznáte z biografie človeka, z jeho činov. Akademické hodnosti, úrady sú značne krivým zrkadlom. Na vyššie miesta sa totiž priam hľadajú ľudia „mravne flexibilní“; tí  rozkazujú pracujúcim poctivcom a tých najčestnejších falošne obvinia a celkom marginalizujú. Nepochopíte ma, keď nepoviem, že tú chybu práve sám robíte. Vezmime si dajme tomu takého Páleša: ako a podľa čoho by ste ho mali posúdiť? A zoberme to v dvoch rovinách: občiansko-ľudskej a potom odbornej. Mám za sebou pomaly pol storočia poctivého, pravdivého života, v ktorom som neraz poškodzoval sám seba kvôli princípom a celku spoločenstva. Podľa môjho kritéria by som si ja ako človek zaslúžil kredibilitu, a nie vojnoví štváči a usvedčení sérioví luhári ako je Bush so svojou klikou. Aké je Vaše kritérium kredibility, že sa Vám to javí opačne?

Nevyvodili ste moju nedôveryhodnosť jednoducho z toho, že sa nezhodujem s oficiálnym názorom? Ak sa má miera správnosti dajakého názoru odvinúť od dôveryhodnosti jeho zástancov, tak známkou ich dôveryhodnosti musí byť niečo iné, než tento názor sám. Kredibilita musí byť odvodená od niečoho nezávislého a nie od zhody s niektorým skupinovým názorom. Inak je to začarovaný kruh, logická chyba zvaná petitio principii. V predpokladoch sú pri tom už obsiahnuté závery, ktoré je ešte len potrebné overiť.

A po odbornej stránke: som ja pavedec alebo sú to tí, ktorých Vy citujete ako vedcov? Jeden z tých prameňov, ktoré ste hore vybrali, je Sceptical Inquirer. Toto hnutie sa vyfarbilo už v začiatkoch, keď si ku zbožnému cieľu ochrániť ľudí pred astrológiou neváhali dopomôcť aj falošnými cestami. Aj český a slovenský klub skeptikov – kráčajúc v šľapajách svojich zámorských bratov – klame zhusta a veselo. Omylom mi udelili bludný balvan za tézu, ktorá nebola moja. Keby si boli prečítali hociktorý môj odborný článok, našli by tam explicitne vyjadrený opačný názor. Dodnes to nenapravili, ani keď o tom už vedia.  Taká je ich predstava o odbornej morálke: Sisyfos proti vědě.

Spoliehate sa na formality, Matúš, ale neviete ani s kým máte do činenia –  a strelíte capa. Tie Vaše svetové noviny si ani nepamätajú, čo zverejnili o pár rokov skôr v predchádzajúcich číslach. Nepreceňujte ich integritu a zodpovednosť názorov. Nerobia síce ten typ chýb ako ľahkomyseľní konšpirační blúznivci, ale ich prejav je systematicky zaťažený iným druhom skreslenia.

Chcete tancovať na stole s jednou nohou, t.j. spoliehať sa len na jednu dimenziu poznania. Stabilná je len trojnožka. Úctu k autoritám treba spájať s uvažovaním a vlastnou skúsenosťou. Celá osobnosť sa musí zapojiť, ak sa nemáte na niečo nachytať. Jedna dimenzia pri tom kontroluje druhú, ako v krížovke. Taká integrálnosť poznania je srdcom sofiológie. Na spomínanom elektrosmogu sa to dá ľahko ilustrovať. Na jednej strane si prečítam štúdiu WHO, že mikrovlny neškodia. Na druhej strane ma po dlhšom volaní dva dni bolí ucho na tej strane, kde mám telefón. Podľa Vás je to autosugescia. Poznám pani, ktorá si „autosugestívne“ privodila jednostrannú hluchotu. Praskla jej v uchu cieva po dlhom volaní. Autosugesciu predsa vieme odfiltrovať tým, že nepovieme pokusnej osobe, či je zdroj mikrovĺn zapnutý alebo vypnutý. Keby ste sa poobzerali okolo seba, koľkým ľuďom mikrovlny spôsobujú dajakú nevoľnosť, hneď by Vám to signalizovalo, že s takou štúdiou čosi nesedí.

S peer-reviewed štúdiami by to zrejme jednoznačne vyšlo vo Váš prospech. Ale nesprávne vychádzate z toho, že to má jedinú príčinu. Možno je to tým, že tie proti-štúdie sú proste slabé. Alebo aj tým, že  na ne nedostanete desiatky miliónov, nepustia Vás k dôkazovému materiálu a navyše ohrozujete sami seba. Currentované časopisy sa boja zverejniť aj oveľa nevinnejšie veci, aby si nepoškodili reputáciu. Veľactené inštitúcie sú blízko peňazí a moci, ale z rovnakého dôvodu si nemôžu dovoliť povedať to, čo iní môžu, ale sú za to dehonestovaní. Je to začarovaný kruh príčin. Nakoniec nezostáva než pozrieť sa, či  nezazneli presvedčivejšie argumenty aj niekde mimo renomovaný svet.

Veľactené inštitúcie sú blízko peňazí a moci, ale z rovnakého dôvodu si nemôžu dovoliť povedať to, čo iní môžu, ale sú za to dehonestovaní. Nakoniec nezostáva než pozrieť sa, či  nezazneli presvedčivejšie argumenty aj niekde mimo renomovaný svet.

Peer-review je dôležité, ale funguje len v čestných kruhoch. Mieru skazenosti súčasných „odborných štruktúr“ vtipne zviditeľnili kolegovia z MIT. Vytvorili počítačový program SCIgen, ktorý generuje nezmyselné vedecké texty vrátane všetkých grafov aj citácií. Tucty takých článkov vyšli aj v renomovaných vydavateľstvách ako Springer a ďalších: Gibberish papers.Iní ručne napísali dobre znejúce články prešpikované nezmyslami a prijala to polovica open-access časopisov, ktoré o sebe tiež tvrdia, že sú peer-reviewed. Na druhej strane – a dejiny vedy sú toho plné – významné objavy sú zosmiešňované po celé desaťročia. Veda má samoopravnú schopnosť, ale tá často zafunguje až po smrti tých renomovaných vedcov, ktorí dozerali na organizované klamanie.

S pozdravom, Emil Páleš

(Ďalšie príspevky budú pribúdať v závislosti na tom, kedy ich doručia autori.)

– titulná fotka článku: Tribute In Light (Tim Drivas/Remembering 9/11/Flickr)

Zdieľaj:

10 komentárov

  1. Andrej Lúčny on

    Páleš vo svojom životopise zabudol uviesť, že na univerzite v 1993 roku začal študentom miesto odbornej látky prednášať v rámci vyučovacích hodín výpočtovej lingvistiky o anjeloch, vílach, dévoch a pomätených interpretáciách histórie, vďaka čomu musel opustiť akademickú sféru. Tvrdošijne sa k nej však naďalej hlási a neprestáva sa pokúšať sem-tam o nejaký kontakt. Český Sisyfos mu za jeho snaženie udelil aj anticenu Bludný balvan. Je smutnou vizitkou našej spoločnosti, že len na 2% z daní má tento bludár niekoľko desiatok tisíc eur ročne, zatiaľ čo skutočným vedcom sa o niečom takom ani nesníva. Nepochválil sa ani tým, že mediálne spolupracuje s osobami šíriacimi neonacizmus, rasizmus a konšpiračné bludy. Dokonca je tak sprostý, že z jedným z nich nedávno dostal do sporu kvôli tomu, že málo snaží hľadať pravdu – ako keby nebol cieľom opak a ako keby on sám nejakú pravdu poctivo hľadal…

    • Môj názor je, že človek by mal dar reči využívať rozumne a s mierou tak, aby z toho mal osoh buď on alebo jeho poslucháč. Aký zmysel má v spoločnom dialógu nazývať niekoho „sprostým“ ? Aj keby som vyslovene videl, že ten druhý je sprostý, nebudem to hovoriť nahlas. Zbytočne to kazí medziľudské vzťahy. Ak budete niekomu neustále zdôrazňovať, aký je hlúpy, tak ten človek vďaka vám nič v živote nedosiahne. Oveľa viac sa dá dosiahnuť pozitívnou motiváciou tým, že ho pochválite za niečo, v čom je šikovný. Slovo „sprostý“ má opodstatnenie v spoločnosti dobrých priateľov, s ktorými sa dobre poznáte, ale ani tam to netreba preháňať a treba to v inom čase a mieste kompenzovať slovami pochvaly. Jedovaté slová dokážu spôsobiť veľa škody aj medzi dlhoročnými partnermi.
      A čo sa týka 2% z daní, podľa mňa by ste to mali nechať na zváženie každého jednotlivca – občana, čo považuje za dobrú myšlienku, ktorá si zaslúži podporu. Tieto peniaze predsa pochádzajú od nich. O 98% dane z príjmu rozhodujú úradníci na ministerstvách a tí nie vždy poznajú skutočné potreby ľudí. V mnohých demokratických spoločnostiach funguje participatívny rozpočet a toto je prvý krok k tomu. Za nami sú časy, keď o osude ľudu rozhodovala vyvolená šľachta a neomylný kráľ. To, že pán Páleš je bludár je váš súkromný názor. Ja ho poznám ako rozumného človeka, ktorý je prístupný proti argumentom. Samozrejme ako každý z nás nie je neomylný. Ako sa hovorí, kto nič nerobí, nič nepokazí. Vážim si na ňom ale to, že sa snaží robiť veci poctivo. Dovolím si to tvrdiť, lebo s ním spolupracujem na odbornej úrovni a poznám hoci len čiastočne matematické a štatistické metódy, ktoré použil pri dôkaze periodicít v histórii.
      Na záver vám želám, aby ste boli schopní vidieť v každom človeku, i vo vašom nepriateľovi, to, čo je v ňom dobré a pozitívne. Som presvedčený, že by vás to urobilo šťastnejším človekom.

      • Olga Plasilova on

        Velmi pekne napisane…….rada by som o tom, ako ma fungovat participativny rozpocet vedela viac – myslim, ze o tom pise D. Sulik v knihe Sociálna trojčlennosť……….

    • Jozef Kamenský on

      Vy ste nepočúvali, ako rovnaké vaše bludy pod lživým statusom Havrana už Páleš vyvrátil v Slobodnom vysielači a urobil tam z vás idiota? 🙂 relácia bola o vidinách a fatamorgánach 🙂

      Ale opakujete to zas …. Skúšate s vedomým, že ľudia to nepočuli? To je teda odporné takto vedome klamať …. A ktože to šíry neonacizmus a rasizmus? Alebo zas ďalšie krágľovanie slušných ľudí výmyslami poplatnými móde? No a vy popierate holokaust, dokážte že nie 🙂

  2. Pani sa sice zhodli na dialogu ale aj tak robia to comu sa chceli vyhnut. Kazdy kope za svoj tim. Jeden uvadza ako argument zakony fyziky druhy zase nespochybnitelny konsenzus. Na mieste toho prveho by som sa skor spytal na tretiu zrutenu budovu a na chybajuce lietadlo v pentagone. Na druhej strane druhy pan asi zije s Alicou niekde v kralicej nore ak si mysli ze publikacna cinnost je taka slobodna zalezitost. Ani jeden nedal za pravdu tomu druhemu. Konspiracne teorie tu boli a budu a samozrejme vela z nich sa casom potvrdi. Novinarcina dostava na frak od oligarchov a o jej neutrlite mame plny narok pochybovat. Ak by som sa mal k niekomu z tychto dvoch ludi priklonit tak skor k tomu prvemu pretoze analyzuje a podklada sociopoliticke suvislosti v sirsom kontexte ako pisalek presvedceny ze len prava a zapadna cesta je ta spravna. Pricom spravna cesta je nasa cesta ktoru si postavime sami.

    • Emil Páleš je evidentne inteligentný blázon, u ktorého inklinácia ku konšpiračným nezmyslom neprekvapí. Na prvý pohľad by diskusia s ním mala byť strata času, ale obávam sa, že na Slovensku je v súčasnosti priveľa ALADARXVI-ov (príspevok vyššie), pre ktorých je ľahké konzumovať atraktívne fantazmagórie typu Pálešov email, najmä jeho 9/11 časť, ale energiu na pochopenie a mentálne spracovanie emailu od Ritominského nie sú schopní, alebo ochotní investovať.

      Ťažko povedať, čo sa s tým dá robiť – jedna z možností je prispôsobiť jazyk trochu simplistickejším čitateľom a vypichnúť pointy krátkym a dôrazným spôsobom na začiatku a ešte raz na konci a dúfať, že kto sa myšlienkovo chytí, pochopí, alebo začíta sa hlbšie a potom pochopí.

    • Mna by zaujimalo kolko prac ste publikovali vy alebo aspon vasi znami, ked otom publikacnom procese tolko viete. Samozrejme, ze to nie je slobodna zalezistost. Nemozete napisat hlupost alebo klamstvo a potom cakat, ze vam ju vydaju vsetky casopisi a vy budete slavny a bohaty.

  3. Pokúsim sa zareagovať aj na myšlienky, ktoré zazneli v tomto blogu. Pokúsim sa zareagovať aj na myšlienky, ktoré zazneli v tomto blogu. Matúš, podľa mňa ste celkom rozumný človek a v porovnaní s priemerným slovenským blogerom ci diskutérom stojíte pekných par stupienkov vyššie. Hoci nezdieľam váš názor na udalosti z 11. septembra, oceňujem, že ste si dali prácu a preštudovali všetky tie výskumné správy a novinové články. Odpustite mi moje punktičkárstvo, ale v úvodnej časti máte chybu. Teroristické útoky sa udiali nie 9. septembra, ale 11. septembra 2001. V tom sa snáď zhodneme a neobviníte ma z toho, že konšpirujem.
    K všetkým tým autoritám, ktoré uvádzate, vám poviem len toľko. Možno sa vám to bude zdať smiešne, ale ja tvrdím, že človek by nikdy nemal zabúdať na niečo, čo sa v našich končinách nazýva tzv. zdravý sedliacky rozum. História už nejeden raz ukázala, že laik dokáže v niektorých prípadoch tromfnúť aj učené autority. To neznamená, že by sme mali zavrhnúť všetko čo autority hovoria, vôbec nie. Netreba sa ale zabúdať pýtať, keď niečomu nerozumieme. Podľa mňa je múdrejší človek, ktorý sa veľa pýta, aj keď možno v danej chvíli vyzerá ako debil, ako niekto, kto mlčí, lebo sa nechce strápniť pred druhými. Uvediem jeden prakticky príklad, ktorý som našiel v knihe Bojovníci so smrťou od amerického mikrobiológa Paula de Kruifa. Podobných príkladov je v knihe neúrekom, ale tento ma oslovil asi najviac, lebo je ľahko pochopiteľný aj pre laika ako som ja. V polovici 19. storočia zil vo Viedni lekár, ktorý sa volal Ignác Semmelweis. V tých časoch bolo bežné, že pri pôrodoch zomieralo zo sto žien v priemere pätnásť. Výnimočné neboli ani týždne, keď to bolo dvadsať. V niektorých horších obdobiach to bolo aj tridsať žien zo sto teda takmer jedna tretina. Toto všetko bola norma v meste, ktoré dnes považujeme za vzor a ktoré podľa jednej štúdie patri medzi mesta s najvyššou životnou úrovňou nielen z európskeho, ale i celosvetového meradla. Spomenutá štúdia bola pomerne komplexná a zďaleka nehodnotila len výšku príjmov. V tomto meste len pred 170 rokmi zomierala šestina až patina žien na horúčku šestonedieľok. Ignác Semmelweis si pri svojej lekárskej praxi všimol zaujímavú vec. Vo viedenskej nemocnici boli vtedy dve pôrodnícke oddelenia. Kým na jednom z nich bola úmrtnosť okolo 15%, na druhom z nich len tretinová. Predstavte si, že to v tom čase nikomu nebilo do očí. Každý pokladal za normálne, že ženy môžu po pôrode zomrieť. Vysvetľovalo sa to rôzne napr. rôznymi telurickými prúdmi, ktoré vychádzajú zo zeme a podobne (nepýtajte sa ma, čo to je). To všetko bolo ešte v časoch pred Pasteurom, keď sa nič nevedelo o neviditeľných mikroskopických príčinách chorôb. Ignáca Semmelweisa spomenutý rozdiel zaujal a začal ho vo svojej klinickej praxi skúmať. Jeho nadriadenému, profesorovi Kleinovi, sa to príliš nepáčilo. To bol presne ten typ váženého profesora, na ktorého sa tak radi odvolávate. V tom čase to bola veľká vedecká kapacita na európskej úrovni. Po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch pozorovania, už si to presne nepamätám, si Semelweis všimol zaujímavý rozdiel medzi spomenutými pôrodníckymi oddeleniami. Tam, kde zomieralo viac žien, chodievali praxovať mladi medici (medzi nimi aj Semelweis). Tí pred tým, ako prišli vyšetriť ženy, ktoré mali porodiť, pracovali v pitevni. Pred príchodom do pôrodnice ich ani nenapadlo umyť si ruky. Napokon prečo by to aj robili ? Sám Semelweis sa neskôr priznal, že bol hrdý na mŕtvolný pach, ktorý vychádzal z jeho rúk. Považoval to za súčasť svojho zamestnania. Semelweis zaviedol na oddelení prax, aby si každý pred vstupom na pôrodnícke oddelenie dôkladne umyl ruky chlórovým vápnom, ktoré sa dalo zohnať na každom rohu za par centov. Všetci jeho kolegovia sa mu vysmievali, že čo blázni, ale on bol neoblomný a išiel aj osobným príkladom. V priebehu par mesiacov sa úmrtnosť znížila pod 1%. Čo si myslite, akej odmeny sa mu za to dostalo ? Dostal od svojho nadriadeného profesora Kleina výpoveď.
    Takže nikdy netreba zabúdať na to, že aj vedecké autority sa môžu mýliť. Vedecky konsenzus sa rodí pomaly a často krát sa nová myšlienka presadí až potom, ako zomrú jej hlavní obhajcovia ako napr. profesor Klein. Je to smutné, ale je to tak. A smutné je aj to, že pojem konšpirátor je dnes vo verejnosti synonymom slov blbec alebo hlupák. Ó, kiež by sme mali čím viac takých konšpirátorov, ako bol doktor Ignác Semmelweis !

  4. Jozef Kamenský on

    Pán Ritomský si vyberá, selektuje :

    „Na základe prieskumu médií som zistil nasledovné – žiadny významný publicista nepublikoval v žiadnom dôležitom svetovom médiu seriózny text, v ktorom by prinášal dôkazy podporujúce alternatívne teórie útokov 9/11 alebo by svojim záverom podporil konšpiračné teórie, ktoré šíria tzv. truthers. “

    V tomto dokumente vystupujú hádam bezvýznamní, neseriózni idioti …

    https://www.youtube.com/watch?v=aZhAqIzCfCY

  5. Pokúsim sa rozviesť svoju polemiku načatú v predošlom príspevku. Emil ako jeden z bodov, prečo sa nespoliehať len na úsudok odborníkov, uviedol, že sa medzi sebou často nezhodujú a dokonca sa delia na názorové tábory. Uvediem niekoľko praktických príkladov, ktoré túto skutočnosť dokumentujú. Podľa mňa sú v konflikte s filozofiou jednotného a unipolárneho vedeckého sveta, ktorú vyznávate. Príklady sa týkajú argumentov o škodlivosti vysokofrekvenčného elektromagnetického žiarenia.
    Príklad číslo 1. V manuále k môjmu smartfónu sa mimo iného píše, citujem:
    „Aby boli dodržané hodnoty pre expozíciu vysokofrekvenčným vlnám pri používaní na tele, musí sa zariadenie nachádzať aspoň 1,5 cm od tela.“
    Viete mi Matúš odpovedať na otázku, prečo firma Samsung takto varuje svojich zákazníkov, keď podľa Svetovej zdravotníckej organizácie „neboli zistené žiadne dôkazy o tom, že vystavenie nízkoúrovňovým elektromagnetickým poliam predstavuje nebezpečenstvo pre ľudské zdravie“ ? Tak škodí alebo neškodí ? Ktorému guru mám veriť ? Laikovi sa možno 1,5 cm zdá ako malá vzdialenosť, ale vo vede, ktorá sa snaží byť exaktná nakoľko to len je možné, takýto argument neobstojí.
    Príklad číslo 2. Spomenuté vyhlásenie Svetovej zdravotníckej organizácie vyšlo v roku 2011. Existuje novšia štúdia z roku 2013, ktorá odporúča preradiť vysokofrekvenčné žiarenie zo skupiny 2B (možno karcinogénne, v originále „possibly carcinogen“) do najvyššej skupiny 1 (karcinogénne) pre niektoré typy mozgových nádorov (gliómy a akustické neurómy). Štúdia vyšla v renomovanom časopise „Review of Environmental Health“ čo usudzujem i z toho, že ju cituje Národné centrum pre biotechnologické informácie, čo je orgán sponzorovaný vládou USA. Výskumníci použili na dôkaz príčinnej súvislosti Hillove kritériá, ktoré sú v štatistike veľmi silným nástrojom. Vo svojich záveroch sú jednoznační: niektoré typy nádorov mozgu sú spôsobené elektromagnetickým žiarením z mobilných telefónov. Povedané inými slovami, výskumníci vidia priamu kauzálnu súvislosť medzi žiarením z mobilných telefónov a niektorými typmi mozgových nádorov. Mimochodom, jeden z dvoch autorov, ktorí túto štúdiu vypracovali, bol aj členom WHO komisie v roku 2011, ktorá rozhodovala o klasifikácii elektromagnetického žiarenia ako možného karcinogénu. Ide o švédskeho onkológa Lennarta Hardella. Členovia tejto komisie vypracovali IARC monografiu číslo 102. Zoznam členov tejto komisie je uvedený v druhom odkaze. IARC (International Agency for Research on Cancer) je poradný orgán WHO zaoberajúci sa výskumom rakoviny.
    http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24192496
    http://monographs.iarc.fr/ENG/Monographs/vol102/mono102-F05.pdf
    Zodpovednosti za svoje skutky sa Matúš nezbavíte tým, že sa odvoláte na členov nejakej komisie alebo vyšetrovacieho výboru. Pravda je len jedna a fyzikálne zákony fungujú nezávisle od toho, či sa nám to páči alebo nie. Rovnako ako sa človek nezbaví zodpovednosti za svoje činy tým, že sa odvolá na svoje náboženstvo. Lebo toto je niečo podobné, hoci na vyššej úrovni, ako keď veriaci jednotlivých náboženstiev sú všetci presvedčení, že práve to ich je pravé a neomylné, a každý z nich sa odvoláva na svoju autoritu.

Odpovedaj