Nespôsobujú opatrenia proti šíreniu koronavírusu viac škôd, ako vírus samotný? A nie sú obmedzenia, ktoré dnes musíme znášať iba dôsledkom paniky a hystérie? Podobné otázky sa v súvislosti s ochorením COVID-19 vynárajú opakovane. Ak dnes chceme nájsť odpoveď na to, či predsa len neexistuje ľahšia a menej bolestivá cesta, bude užitočné pozrieť sa na krajinu, ktorá sa o to pokúsila.
Po tom, čo väčšina krajín sveta pristúpila k striktným opatreniam, Švédsko zvolilo alternatívny prístup. V situácii, keď v Nórsku a Dánsku zavreli hranice, školy, škôlky a všetky obchody s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné pre zásobovanie, vo Švédsku nechali ľudom možnosť navštevovať reštaurácie, chodiť ku kaderníkovi a posielať deti mladšie ako 16 rokov do škôl. Namiesto prísnych reštrikcií sa švédske autority rozhodli vydať cestou odporúčaní a spoľahli sa pri tom na zodpovednosť vlastných občanov.
V týchto dňoch však vidíme, že ani Švédsko nedokáže oklamať neúprosnú matematiku. Voľnejší prístup znamená viac nakazených, viac úmrtí a vyššiu záťaž pre zdravotníctvo. A to následne núti švédskych politikov pristupovať k ďalším obmedzeniam. Nie hystéria, nie panika, ale nepriaznivý vývoj situácie.
Rozdiel medzi počtom úmrtí zapríčinených ochorením COVID-19 v Nórsku, Dánsku, Fínsku a Švédsku znázorňuje nasledujúci graf:
V čase písania článku, 9. apríla 2020, Švédsko zaznamenalo 9 141 nakazených a 793 mŕtvych. Stefan Hanson, švédsky expert na infekčné choroby pre britský The Guardian povedal, že situácia sa v týchto dňoch stáva kritickou predovšetkým v hlavnom meste Štokholm. „Riziko, že nemocnice prestanú zvládať nápor pacientov sa stáva reálnym. Už dnes je potrebné robiť rozhodnutia pri liečbe podľa veku pacientov,“ hovorí Hanson.
Ukazuje sa, že ani vo Švédsku sa nemožno spoľahnúť iba na zodpovednosť obyvateľov. Anders Tegnell, štátny epidemiológ, ktorý je zodpovedný za prijaté opatrenia, podľa švédskeho spravodajského portálu Local upozornil, že reštaurácie, ktoré nedodržiavajú preventívne opatrenia budú musieť byť uzavreté. „Dostávame mnoho signálov, že pravidlá nie sú dodržiavané a preto je logickým krokom zaviesť kontroly,“ vyjadril sa na tlačovej konferencii Tegnell.
Na zavádzanie prísnejších opatrení sa pripravuje aj švédska vláda. Poslúžiť na to má nový zákon, ktorý 7.apríla získal podporu v parlamente a platiť má od 18. apríla do 30. júna. Zákon má umožniť vláde efektívne prijímať opatrenia nevyhnutné na spomalenie šírenia koronavírusu. Tieto opatrenia môžu zahŕňať uzavretie prístavov, škôl, reštaurácií, obchodov a firiem.
Zákon má umožniť švédskej vláde efektívne prijímať opatrenia nevyhnutné na spomalenie šírenia koronavírusu. Tieto opatrenia môžu zahŕňať uzavretie prístavov, škôl, reštaurácií, obchodov a firiem.
„Zažívame historicky výnimočnú a náročnú situáciu, v ktorej musíme prijať aj ťažké rozhodnutia, ak to bude potrebné,“ vyjadrila sa podľa portálu Local švédska ministerka zdravotníctva Lena Hallengren. Do okamihu, kým vláda pristúpi k reštriktívnym opatreniam, zostávajú v platnosti aktuálne odporúčania: Pracovať z domu, ak je to možné, udržiavať vzdialenosť 2 metre na verejnosti, nezhromažďovať sa vo väčších skupinách, praktikovať hygienu rúk, nevychádzať z domu v prípade symptómov nachladnutia, zrušiť všetky cesty aj vo vnútri krajiny, ak nie sú nevyhnutné, chrániť seniorov.
Vývoj situácie vo Švédsku v týchto dňoch znepokojuje aj susedné krajiny, ktoré zaznamenávajú vďaka prísnejším opatreniam miernejší nárast ochorenia. Fínsko ohlásilo sprísnenie kontrol na hranici zo Švédskom, v stredu na tlačovej konferencii v Oslo vystúpil Espen Rostrup Nakstad, zástupca riaditeľa inštitútu ministerstva zdravotníctva Norwegian Directorate of Health s vyhlásením, že stratégia Švédska je „úplne chybná“.
Čo nám tento aktuálny vývoj vo Švédsku ukazuje? Po prvé, problémy, ktoré spôsobuje šírenie koronavírusu sú skutočné. Nezáleží na tom koľko optimizmu a sebadôvery máte, týmto problémom musíte skôr či neskôr čeliť. Po druhé, spor medzi ekonomikou a zdravím je falošný. Ukazuje sa, že žiadna krajina nedokáže ekonomicky fungovať a prosperovať v situácii, kedy jej kolabuje zdravotníctvo. Samozrejme, spôsoby boja s koronavírusom sa budú postupne zdokonaľovať. Zatiaľ čo dnes sú jedinou zbraňou väčšiny krajín lockdown a obmedzenia spoločenského života, postupne sa začne pracovať na sofistikovanejších metódach, akými sú inteligentné karantény, efektívne testovanie a trackovanie infikovaných. Ale aj príklad Švédska dokazuje, že boj s koronavírusom nie je fetiš ani hoax. V civilizovanej krajine je to nevyhnutnosť.
– titulná fotka: Raphael Andres/Unsplash
5 komentárov
Dobrý deň,
Myslím si že nie je možné so 100% istotou vyjadrit takýto názor v čase, keď nikto z nás zatiaľ nepozná skutočnú silu vírusu. Pokial nebudeme vedieť, koľko nakazených je/bolo v jednotlivých krajinách v skutočnosti, a koľko ľudí zomrelo naozaj v dôsledku COVID-19, nebudeme poznať skutočnú smtnost a ani správnosť prijatých opatrení v jednotlivých krajinách. Viac k tejto téme tu: http://www.koronask.wordpress.com
No vidim, ze aj liberalny komentator sa na Slovensku v tomto case neubrani potrebe sirit hysteriu a strach. Clanok je zalozeny na zahranicnych zdrojoch a volnom interpretovani statistiky. Svedsko je podstatne vacsie nez ostatne krajiny Skandinavie + udaje o mrtvych sa zbieraju odlisne. Vyvoj infekcie je inak podobny ako napr v CR.
Je zradne sa hrat na experta a robit cherrypicking nazorov ludi z inych statov, pricom ignorovat zdroje a clanky v samotnom Svedsku.
Matus, ty si to vazne nedal. Sklamanie.
Len pre upresnenie, thelocal.se, z ktorého čerpám informácie k téme, je švédske médium. Jeho korešpondenti pôsobia priamo vo Švédsku.
Edit: A k tomu porovnaniu s Českou republikou – ČR má 10,65 milónov obyvateľov a 139 obetí, Švédsko má 10,23 miliónov obyvateľov a 899 obetí (k dnešku). To je dosť zásadný rozdiel. Českú republiku možno porovnávať skôr s Nórskom, kde tiež prijali prísne opatrenia.
No predovsetkym su v clanku formulacie a odkazy na britský The Guardian a inak tu nie su citovane zdroje.
Dalej je tu stale problem v interpretovani statistiky tak, aby vyhovovala tvojmu narativu, a nie vyjadreniam expertov. Doporucujem si poctivo vyhladat vyjadrenia hlavneho svedskeho epidemiologa Andersa Tegnella, nez dojde k odkazom na najroznejsie grafy, ktorych porovnavanie je celkom sporne.
Zlozitost tejto temy celkom pekne ilustruje clanok: https://www.facebook.com/zadnaveda/photos/a.621829317853018/2758860307483231/?type=1&theater
… kde doporucujem si vsimnut podobnost priebehu (logaritmickeho) grafu pre Svedsko a CR. To len k pobaveniu, interpretaciu by som hladal u odbornikov, co maju vzdelanie v odbore epidemiologia. (= nie virologia, matematika, ci google academy)
Dobry clanok, ktory vychadza z originalnych zdrojov a je od cloveka, co naozaj vo Svedsku byva je tu: https://dennikn.sk/1824710/svedsky-model-boja-s-virusom-je-doma-popularny-nejde-o-socialny-experiment/
.. pravda nie je to asi to, co by na Slovensku v tomto momente zarucilo citatelnost.
Co sa tyka poziadavku na odbornost z epidemiologie – ide o to, ze tu nejde len o jeden aspekt problemu. Velke restrikcie su momentalne politicky priechodnejsie, ale nasledne ekonomicke dosledky sposobia vyrazne horsiu dostupnost zdravotnej starostlivosti = menej liecby pre ludi s rakovinou, kardiovaskularnymi, psychickymi poruchami = tisicky predcastne mrtvych a desattisice zmarenych rokov zivota. Pridu dalsie vlny epidemie, kde to bude viacej a viacej vidno. Toto riesi epidemiologia, doporucujem doverovat expertom viacej, nez selfmade novinarom.
Na zaver len – je mi jasne, ze toto nie je miesto na diskusiu a ty ani o nu nemas zaujem. Odkladam to sem ku dnu, ked sa bude hodnotit dneska situacia a uvidime, aku cenu zaplati Slovensko za hysteriu, ktorej podlahli aj ludia, od ktorych sa to necakalo.
Ďakujem za reakciu.
V stručnosti:
– v článku sa na švédsky The Local odvolávam viac krát, asi si to prehliadol
– ďakujem za článok z Denníka N, no aby sme tiež nerobili cherry picking iba toho, čo vyhovuje, tak dávam do pozornosti novší článok z rovnakeho zdroja: https://dennikn.sk/1848590/pripravili-aj-polnu-nemocnicu-svedsko-pre-narast-mrtvych-konci-s-volnym-rezimom/
– zároveň pripomínam, že článok na ktorý odkazuješ vyšiel 27. marca zatiaľ čo novší článok, ktorý som sem postol má dátum 10. aprila. V priebehu apríla sa však situácia vo Švédsku začala oproti susedným štátom výraznejšie zhoršovať. Zaujímalo by ma, ako vnímaš, že Švédsko má niekoľko násobne vyšší počet úmrtí na COVID-19 v prepočte na počet obyvateľov. Nie len v porovnaní s ČR, ale aj Nórskom, Dánskom alebo Fínskom.
– za zmienku tiež stojí, že zatiaľ čo vo Švédsku aktuálne prijímajú zákon, ktorého cieľom je umožniť vláde rýchlejšie prijímať tvrdšie opatrenia, v Nórsku a Dánsku, ktoré išli cestou prísnych opatrení, naopak avizujú plány na uvoľňovanie a otváranie.
– súhlasím s tým, že bude užitočné, ak sa tu stretneme o cca 3-4. týždne a porovnáme si ďalší vývoj.