Na Vajanského nábreží (v parku medzi Propellerom a osobným prístavom) v Bratislave môžete v týchto dňoch nájsť symbolický cintorín februárových obetí Majdanu. 109 krížov priniesli z Prahy členovia občianskeho združenia Jablko , ktorí organizujú symbolickú akciu v spolupráci s českým občianskym združením Dekomunizace, ktoré je autorom tejto myšlienky. Cieľom tejto akcie je odhaliť konkrétne príbehy zabitých, uctiť si ich pamiatku a pripomenúť blízke nebezpečenstvo, ktoré si obyvatelia Európy neuvedomujú.
V prehlásení na stránke o.z. Jablko sa uvádza: „109 drevených krížov odkazuje na doposiaľ identifikované obete kyjevského Majdanu. Boli to ľudia, ktorí obetovali snu o lepšej vlasti život. Boli medzi nimi vysokoškolskí profesori, vedci, študenti, aj obyčajní ľudia zo západu i východu Ukrajiny. 109 životných príbehov odhodlaných ľudí s túžbou po spravodlivosti a dôstojnejšom živote. 109 slobodných občanov, ktorí, ako tomu väčšina Ukrajincov verí, odišla do nebeského domova. Nebeská stovka, hrdinovia, ktorí budú Ukrajinu sprevádzať ďalej.“
zdroj: Jablko.sk
Jeden komentár
Vždy je dobré si pripomínať, že obeťami násilia nie sú nejaké bezmenné čísla v štatistike, ale konkrétni neopakovateľní ľudia s konkrétnymi príbehmi. V rámci tejto akcie mi však veľmi chýbajú kríže pre ľudí z pomyselnej aj reálnej druhej strany barikády, napríklad kríže za ľudí brutálne pozabíjaných v Odese. Je veľmi smutné, keď na základe nejakej ideológie, či politického presvedčenia začneme deliť obete násilností na „úctyhodné“ a „neúctyhodné“, na obete ktoré budeme glorifikovať a uctievať si ich (za účelom propagandy) a na obete ktoré budeme bagatelizovať a ignorovať ich, lebo nepadli na tej našej správnej strane. Ak by mala akcia za cieľ poukázať na nezmyselnosť násilia a slúžiť zmiereniu ľudí, tak prejaví úctu všetkým ľuďom, ktorí sa v danom konflikte stali obeťami nenávisti a zloby. Ak to má byť však iba ďalšia propagácia jednej strany konfliktu, tak to považujem za zneužívanie cudzej smrti a nešťastia pozostalých na účely propagandy a politického marketingu. Akosi sa nám ťažko chápe, že na oboch stranách barikád sú ľudia, ktorí majú oveľa viac spoločného, ako rozdielneho, akurát boli niekým vmanipulovaní do hry „dobrí MY a zlí ONI“. Ľudia umelo rozdelení na dva znepriatelené „kluby“, dostali svoje vlajky a dresy a teraz sa nenávidia a vraždia kvôli záujmom elít na jednej aj druhej strane, ktorých sa utrpenie a smrť pešiakov- figúriek na šachovnici vôbec netýka. Životy obyčajných ľudí zmarené kvôli boju mocenských elít o strategické pozície, teritórium, zdroje, peniaze a moc…