Agora o školstve – Juraj Draxler, Vladimír Crmoman, Pavel Ondek

1

Je ešte učiteľstvo vážené povolanie? Prečo učiteľský stav nedokáže sformulovať vlastné požiadavky napriek svojej sile? Komu slúžia školské odbory? Prežilo by školstvo aj bez desiatok pedagogických organizácií? Ako sa dá dosiahnuť optimálny stav?

Juraj Draxler, minister školstva
Vladimír Crmoman, viceprezident Slovenskej komory učiteľov a organizátor učiteľských protestov
Pavel Ondek, Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku

Moderátor:
Peter Cibulka

• diskusia AGORA sa natáčala 17. decembra 2015 v priestoroch Stanica Žilina-Záriečie
Zdieľaj:

O autorovi

Jeden komentár

  1. Je ešte učiteľstvo vážené povolanie? Dobrá otázka. Nie je to tak dávno čo som vyšiel zo školských lavíc, takže si viem po pár rokoch s dostatočným odstupom spomenúť na mojich učiteľov z Prvej základnej školy Žiar nad Hronom. Ako prvý sa mi vynoril matematikár O. (pozdravujem do Lutily), starší chlapík ktorý sa vôbec nenamáhal skryť svoju nenávisť a nadradenosť voči svojim žiakom z vyššieho stupňa ZŠ. Boli sme ešte deti, takže som si myslel že je to jeho právo a tak to má byť, keď žiakom na hodinách nadával, vysmieval sa obéznym žiakom pred ich spolužiakmi a manipuloval so známkami podľa svojej ľubovôle. Napríklad žiakovi ktorému vychádzala na konci roka 3 z matematiky, verejne pred celou triedou povedal „no, vychádza Ti síce trojka, ale dám Ti na vysvedčenie štvorku aby si sa na tú strednú školu kam sa hlásiš nedostal pretože Ty na tú školu jednoducho nemáš“. A tak aj spravil. Prečo by som si ho mal vážiť? Mimochodom bol preslávený svojimi politickými nadávkami, keď žiakom nadával do „kapitalistov“ a pod., napríklad si pamätám jeho vetu „vy nemáte žalúdky, vy máte peňaženky“ adresovanú žiakom v triede. Na ZŠ nebol sám, mal aj kolegynku, staršiu fyzikárku V. ktorá takisto svoju nenávisť voči deťom vôbec neskrývala. Namiesto aby UČILA, jej hobby bolo rozsievať strach bleskovým rozdávaním pätoriek. Keď vošla do triedy v zlej nálade, dokázala do niekoľkých minút vyvolať 5 žiakov a každého posadiť s päťkou. Super pedagóg, len čo je pravda – nezastávam sa nedostatočne pripravených žiakov, ale dokázala pred tabuľou psychologicky zničiť aj „dobrého“ alebo pripraveného žiaka, ono psychicky zdeptať nejakého šiestaka či siedmačku predsa nie je problém. Áno, bola v tom fakt dobrá. Len zabudla na to, že jej úlohou bolo predovšetkým učiť. Kto je ďalší na rade? Hm, napríklad zemepisár, takisto postarší chlap, v podstate OK až na jeden moment na ktorý nezabudnem. Keď spolužiačka (v sedmičke?) nevedela nájsť niečo v atlase (sedela v lavici a atlas mala pred sebou otvorený) chytil ju za vlasy a obúchal jej pred celou triedou hlavu opakovane o lavicu so slovami „tu je Južná Amerika, B., tu je Je…“. Potom tam bolo pár nevýrazných nepriebojných a nepríliš schopných učiteľov, ktorých sme sa ako deti nebáli a považovali sme ich za „dobrých“, ale ako pedagógovia nestáli za nič. Výnimkou bola skvelá slovenčinárka, pani Š. ktorá dokázala spojiť prirodzenú autoritu a vyučovacím talentom. Spomínam na ňu s hrdosťou ako na jedinú spomedzi všetkých cca 10 pedagógov ktorí ma vyučovali na 1. ZŠ Žiar nad Hronom. Ak sa nemýlim, dnes už ani jeden z menovaných nevyučuje, sú už na dôchodku. A ako sa dá dosiahnuť optimálny stav? V prvom rade celý systém školských osnov je totálne mimo, vyučovací systém je zameraný na „rýchlo deti dnes musíme na jednej hodine prebrať dve tri látky pretože meškáme za plánom“. Vyučuje sa mnoho učiva, ktoré by sa malo presunúť skôr na strednú, na ZŠ nemá čo robiť. A naopak žiaci vychádzajú zo ZŠ bez toho, aby DOKONALE ovládali základy – či už ide o matematiku, fyziku alebo akýkoľvek iný predmet. Však to vidíme keď dávajú v telke „Aj múdry schybí“ a žiak alebo študent totálne spacká elementárnu otázku a je všetkým na smiech. Blahoželám školstvu a učiteľom že desiatky rokov neriešia fakt, že zo ZŠ posielajú do života totálne nepripravených mladých ľudí, ekonomických analfabetov ktorí sú vďaka tomu v živote odpísaní už v 15 a ich kariéra začína na UP. Mimochodom, na strednej som zažil profesorov predsa len o triedu lepších ako boli učitelia zo základky (zvlášť skvelá energická profesorka matematiky, vďaka) ale aj medzi nimi bolo niekoľko totálne neschopných pedagógov. Oddrmoliť učivo monotónným hlasom a raz za mesiac pár študentov vyskúšať – to nie je pedagóg, ale robot. To že stredné školy vychovávajú svojich žiakov takisto pre UP je všeobecne známe, česť výnimkám ak nejaké sú. Pedagóg má žiakov UČIŤ a MOTIVOVAŤ – len potom si zaslúži úctu a vážnosť. Musí myslieť na to, akí ľudia z nich vyrastú a viesť ich k tomu, aby si vybrali tú správnu cestu životom a pripravili sa na ňu. Úlohou školstva nie je naplniť normy a oznámkovať milión žiakov ročne, ale pomôcť im na ceste do života. A to nevyrieši zvýšenie platov učiteľom, ale od základu prebudovaný školský systém. Ako povedal Mark Twain „Nikdy som nepripustil, aby škola stála v ceste môjmu vzdelaniu“

Odpovedaj