Pavel Matejovič: Spochybňovanie klimatických zmien má politický podtext

5

Podľa rozsiahlej vedeckej správy, ktorú 6.mája publikoval Biely dom, klimatické zmeny už zasahujú do životov obyčajných Američanov. Dokážeme podobným spôsobom popísať reálny vplyv prebiehajúcich klimatických zmien na obyvateľov Európy?

Dôsledky klimatickej zmeny v Európe sú tiež realitou. Dokumentujú to aj meteorologické pozorovania dokazujúce všeobecný rast teploty vzduchu, ktorý je zreteľný najmä po roku 1990. V súčasnosti sme svedkami zvyšujúcej sa frekvencie extrémnych prejavov počasia ako je prekonávanie absolútnych teplotných rekordov, zväčšovanie časovej a priestorovej nerovnomernosti v rozložení zrážok (suchá, povodne), častejší výskyt vĺn letných horúčav a pod. Frekvencia týchto extrémnych prejavov sa bude v budúcnosti naďalej zvyšovať.

Správa s názvom National Climate Assessment detailne popisuje vplyv klimatickej zmeny na rôzne regióny USA. Zvyšujúca sa hladina oceánov a intenzívnejšie záplavy v pobrežných oblastiach, extrémne vlhké počasie na severovýchode USA, ničivé suchá a väčší počet požiarov na juhu a tak ďalej. Ako by vyzeral podobný popis vplyvu klimatických zmien na rôzne regióny Európy?

Zmena klímy sa rôznou mierou nevyhnutne prejaví aj v jednotlivých regiónoch Európy. Západná Európa bude v zimnom období čoraz častejšie vystavená mohutným víchriciam a intenzívnym zrážkam. Tie budú so sebou prinášať hlboké tlakové níže, ktoré vznikajú nad Atlantickým oceánom (svedkami takýchto javov sme boli aj počas poslednej zimy). Južná, stredná a východná Európa bude zase čoraz častejšie vystavená dlhým obdobiam sucha, ktoré sa budú striedať s prívalovými dažďami, resp. obdobiami s výdatnými zrážkami. Sucho bude poškodzovať nielen úrodu, ale bude mať negatívny vplyv aj na vegetáciu, pričom sa bude zvyšovať riziko požiarov.

Takmer celá Európa, s výnimkou severnej časti, bude v letných mesiacoch vystavovaná dlhotrvajúcim vlnám horúčav, ktoré budú pôdu ešte viac vysušovať. Problémy môžu nastať aj so zásobovaním pitnou vodou. Prívalové dažde budú zase zvyšovať riziko povodní.

Čo môžeme od prebiehajúcich klimatických zmien očakávať na Slovensku?

Ani Slovensko nebude ušetrené negatívnych dôsledkov klimatickej zmeny. Už v roku 1991 vznikol na základe iniciatívy bývalého ministra životného prostredia ČSFR Jozefa Vavrouška Národný klimatický program, ktorý podrobne vypracoval stratégiu zmiernenia jej negatívnych dôsledkov.

Tieto adaptačné opatrenia, ktoré schválila aj vláda SR, sa však nerealizovali, čo zvýšilo zraniteľnosť územia Slovenska v prípade výskytu škôd spôsobených extrémnymi prejavmi počasia. Dnes sa tieto odporúčania ukazujú ako opodstatnené a veľmi naliehavé. Samotný rast teploty, s výnimkou dlhotrvajúcich letných vĺn horúčav, totiž nemusí spôsobovať až také problémy. Väčšou hrozbou je sucho, prívalové zrážky a iné extrémne prejavy počasia (mohutné víchrice, krupobitie a pod.).

obalka_klimatickeho_programu

Titulná obálka 1.správy Národného klimatického programu z roku 1991

Ako konkrétne mali vyzerať tieto dodnes nerealizované adaptačné opatrenia?

Národný klimatický program vo svojej desiatej správe v roku 1993 okrem iného navrhoval zníženie emisií skleníkových plynov rôznymi mechanizmami, ako obmedzovaním výroby, ktorá produkuje veľké množstvo oxidu uhličitého, efektívnejším hospodárením s energiou, technologickými inováciami a pod.

Súčasťou adaptačných opatrení bolo napríklad aj zvyšovanie kapacity vodných zdrojov, budovanie akumulačných nádrží, efektívnejšie využívanie závlah, zmeny v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, zalesňovanie poľnohospodársky nevyužívanej pôdy, viazanie uhlíka novo vytvorenými lesnými ekosystémami a pod.

Konsenzus svetovej vedeckej komunity o tom, že ľudská činnosť prispieva k prebiehajúcim klimatickým zmenám, sa zdá byť presvedčivý. Možno považovať túto otázku z vedeckého hľadiska za uzavretú alebo je ešte potrebné viesť diskusiu s tzv. klimatoskeptikmi, ktorí tieto závery odmietajú?

V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, keď sa klimatická zmena stala dôležitou témou, neexistovali také silné tlaky jej existenciu spochybňovať a to aj napriek tomu, že nebolo toľko presvedčivých dôkazov ako dnes. Spochybňovanie klimatickej zmeny má najmä politický podtext, pretože sa týka využívania fosílnych palív, od ktorých je závislá ekonomická prosperita a plynú z nich obrovské zisky. Napríklad od fyzikov nik nežiada, aby stále formou konsenzu potvrdzovali, že platí Einsteinova teória relativity, že existujú elementárne častice alebo prírodné zákony, a to aj napriek tomu, že existujú názory, ktoré to popierajú (patrí sem napríklad aj popieranie evolúcie a pod.).

Od fyzikov nik nežiada, aby stále formou konsenzu potvrdzovali, že platí Einsteinova teória relativity, že existujú elementárne častice alebo prírodné zákony, a to aj napriek tomu, že existujú názory, ktoré to popierajú.

Žiadna veda nemôže poskytnúť jednoznačné stanoviská, pretože každý výskum sa vždy opiera o aktuálnu úroveň poznania a podľa toho potom formuluje svoje závery. Presne to isté robia aj klimatológovia. Nakoniec vždy závisí od spoločnosti a politikov, či svoje rozhodnutia prispôsobia vede alebo výsledky jej výskumu budú ignorovať. S klimatoskeptikmi je diskusia veľmi ťažká a niekedy nemožná, pretože si často protirečia. Na jednej strane napríklad popierajú existenciu klimatickej zmeny a vzápätí tvrdia, že svetu prinesie prosperitu.

Existuje vedecká zhoda v tom, ako by sa mali ľudia ku klimatickým zmenám postaviť? Vieme dnes povedať, aké konkrétne kroky by sme mali urobiť, aby sme predišli negatívnym dopadom?

Žiaľ, dnes neexistuje zhoda v riešení klimatickej zmeny, pretože vlády jednotlivých štátov zastávajú odlišné postoje a navrhujú riešenia, ktoré by v čo najmenšej miere poškodili ich národné ekonomiky. Konkrétne kroky navrhli a navrhujú rôzne medzinárodné dokumenty a odborné analýzy, ktoré boli vypracované odborníkmi z rôznych oblastí.

Kľúčom k riešeniu klimatickej zmeny je najmä redukcia emisií CO2. Paleta nástrojov, s pomocou ktorých môžeme tento cieľ dosiahnuť je veľmi široká. Okrem iného do nej patrí znižovanie spotreby, uprednostňovanie energeticky menej náročnej priemyselnej produkcie, zavádzanie moderných technológií, diverzifikácia energetických zdrojov, znižovanie závislosti od fosílnych zdrojov, redukcia plytvania, podpora tzv. zelených pracovných miest, drobného a stredného podnikania, rovnomernejšia a spravodlivejšia distribúcia bohatstva, podpora hromadnej dopravy, ekologická kultivácia krajiny, ekonomické a legislatívne nástroje a celková zmena civilizačného správania. Veľmi dôležitú úlohu zohrávajú aj adaptačné opatrenia, o ktorých tu už bola reč.

To je naozaj veľké množstvo rôznorodých opatrení, ktoré si vyžadujú angažovanosť celej spoločnosti, vrátane jej politickej reprezentácie. Ako môže k riešeniu prispieť jednotlivec svojou osobnou aktivitou?

Každý jednotlivec môže samozrejme prispieť k redukcii emisií CO2. Napríklad ja osobne nevlastním automobil, používam hromadnú dopravu a jazdím na bicykli. Tiež som na minimum obmedzil konzumáciu mäsa. Rovnako nekupujem produkty, ktoré nepotrebujem k praktickému životu, alebo nesúvisia s mojou prácou. Každý môže obetovať niečo zo svojho osobného pohodlia.

Ďakujem za rozhovor.

fotky: archív P. Matejoviča

Zdieľaj:

O autorovi

Zakladateľ a editor magazínu priestori.sk. Živí sa ako slobodný umelec, vedie skupinu profesionálnych tanečníkov Anta Agni, založil umeleckú agentúru Argolla productions, v ktorej pôsobí ako kreatívny producent. Vo voľnom čase sa venuje nezávislému publikovaniu, článkami prispieva aj do denníka Sme. Vydával časopisy 10 000 ďalších stromov, Kruh života a ŽANŽ, je autorom publikácie Mýty a predsudky.

5 komentárov

  1. Veda nefunguje na konsenze, ako je naznacovane v rozhovore. Vedecka teoria je spravna a platna ak dava vysledky, ktore je mozne overit praktickym pozorovanim. Neurcuje sa hlasovanim.
    A na to aby teoria prestala byt spravna staci jediny dokaz.

    Aj v clanku spominany Einstein vo svojej reakcii na knihu Sto autorov proti Einsteinovi, povedal „Preco 100 autorov? Ak by som nemal pravdu, stacil by jeden“. Einsteinova teoria je podrobovana testom spravnosti neustale, tak ako prebieha vedecky vyskum.

    Ako je to s teoriou klimatickyh zmien?
    Tato teori tvrdi, ze ludmi produkovane CO2 sposobuje oteplovanie planety.
    Na toto tvrdenie ale NEEXISTUJE jediny vedecky dokaz.
    Nemame model Zeme, kde by sme to dokazali simulovat a pozorovat. Na potvrdenie tejto teorie boli preto vypracovane stovky klimatickych modelov, ktore svojimi vystupmi mali dokazat, ze teoria je spravna. Tieto modely ale nie su schopne modelovat ani take vyznamne atmosfericke javy ako je oblacnost a el nino/la nina. Vsetky vychadzaju z predpokladu, ze CO2 je primarny vplyv na teplotu na zemi (za 30 rokov klimatologie sa vplyv zdvojnasobenia CO2 na teploty stale uvadza v rozmedzi 1,5 – 4 stupne celzia, nedoslo ku ziadnemu spresneniu.) a preto nie su schopne davat vysledky, ktore by suhlasili s pozorovanou realitou.
    Prakticky vsetky modely, ktore uvadza IPCC predpovedaju dvojnasobne oteplenie ako je realne pozorovane. A ziadny z modelov nebol schopny zachytit viac ako 17 poslednych rokov, pocas ktorych sa neotepluje, napriek tomu ze uroven CO2 dosahuje 400ppm (0,04% atmosfery). Tieto data pochadzaju zo satelitnych merani a klimatologovia uz tento problem nedokazu ignorovat, tak ho nazvali „pauzou“ a formuluju roztodivne teorie, kam zmizlo teplo.

    NEEXISTUJE jedina vedecka praca, ktora by dokazovala prepojenie medzi zmenou klimy a extremnym pocasim. Tento fakt akceptuje dokonca aj ostatny IPCC report. Takze ak niekto tvrdi, ze extremne pocasie je dosledkom klimatickych zmien, je neinformovany alebo bohapusto klame.

    Politicky kontext ma prave presadzovanie teorie o klimatickych zmenach sposobenych ludmi produkovanym CO2, lebo vladam a roznym organizaciam (vratane OSN) umoznuje zvysovat regulacie a zakazy a kontrolovat obrovske sumy penazi, ktore prerozdeluju na zaklade pochybnych a nespravnych faktov.

    CO2 je plyn nevyhnutny pre zivot na Zemi, poskytuje rastlinam uhlik, ktory potrebuju k zivotu. Ak klimatologovia tvrdia ze narast z 270ppm na 400ppm je nebezpecny, tak si treba uvedomit, ze ak by doslo k poklesu o rovnaky rozdiel, z 270ppm na 140ppm, tak by sme boli na na pokraji zaniku zivota na zemi.

    A na zaver este jeden Einstein: “Slepa dovera v autority je najvacsi nepriatel pravdy.”

    • Odpoviem len stručne. Klimatológia je exaktná vedecká disciplína, opiera sa teda o vedecký výskum dokumentovaný empirickými pozorovaniami, ktoré sú fyzikálne interpretované. To, že existuje prirodzený skleníkový efekt atmosféry je známe už takmer 200 rokov. Objavil ho v roku 1824 francúzsky polyhistor Jean-Baptiste Fourier. Vďaka nemu je Zem teplejšia. Skleníkový efekt má zásadný vplyv na podnebie Zeme. Keby Zem nemala atmosféru, všetko dlhovlnné žiarenie by uniklo priamo do medziplanetárneho priestoru a priemerná teplota jej povrchu by bola približne -18 °C, v súčasnosti sa rovná približne 15 °C (klíma by bola podobná ako na Mesiaci).

      Pri stálom zvyšovaní koncentrácií CO2 v atmosfére (v súčasnosti sa v dôsledku spaľovania fosílnych palív dostáva do atmosféry dostáva uhlík, ktorý bol predtým biosféricky viazaný) sa však mení bilancia dlhovlnného žiarenia. Tým, že atmosféra absorbuje viac dlhovlnného žiarenia, zároveň sa aj sa viac ohreje a ďalšie teplo spätne vyžiari smerom k zemskému povrchu. Preto sa viac ohreje aj zemský povrch, ktorý zase viac tepla odovzdá atmosfére. Ide tu teda o viacnásobné spätné väzby, dôsledkom čoho rastie globálna teplota vzduchu na celej Zemi. Tieto procesy sú aj laboratórne dokázané. Rovnako je pozorované, že rastie koncentrácia CO2 v atmosfére. V histórii Zeme sa už stali prípady, keď v dôsledku poklesu koncentrácie CO2 v atmosfére sa ochladilo a naopak. Čiže ak by v súčasnosti klesala jeho koncentrácia, s veľkou pravdepodobnosťou by sa ochladzovalo. V súčasnosti však pozorujeme presne opačný proces.

      Existuje viacero prác, ktoré dokladujú, že existuje súvislosť medzi klimatickou zmenou a extrémnymi prejavmi počasia. Aktuálne o tom hovorí aj správa Svetovej meteorologickej organizácie, kde sú formou prípadových štúdií takéto prípady samostatne analyzované http://www.nun.sk/Globalna%20klima.htm

      Pokiaľ ide o klimatické scenáre, v roku 1991 vznikol Národný klimatický program a v roku 1993 boli vydaný klimatický scenár pre územie bývalého Československa. Scenár sa vo väčšine aspektov vyplnil, jeho pravdivosť si možno overiť, urobil som porovnanie aktuálnej klímy s tým, čo bolo predikované http://www.nun.sk/NKP.htm

      • Mne podstatu sklenikoveho efektu vysvetlovat nemusite, poznam ho velmi dobre.
        Ja som netvrdil ze neexistuje sklenikovy efekt, ale ze neexistuje ziadny vedecky dokaz toho, ze by co2 bol primarny vplyv na teplotu na zemi, tak ako to tvrdi teoria globalneho oteplovania/klimatickych zmien.
        Vacsinu historie zeme bolo viac co2 ako je teraz. Boli doby ladove pri ktorych bolo nasobne viac co2 ako je teraz.
        Ak by zem nemala atmosferu, tak nemate ako odmerat jej teplotu. To cislo co spominate je teplota teoretickeho cierneho telesa pri mnozstve energie ktore sa na zem dostava zo slnka. A porovnavat ho s terajsou teplotou atmosfery meranou v nejakom 1,5 metri nad zemou, ked je zem navyse pokryta vodou a ladom, asi zmysluplny vysledok davat nebude.
        Atmosfera je obrovsky chaoticky samoregulacny system a predstava ze dokazete modelovat jej parametre jednoduchou lineranou zavislostou co2-teplota, je naivna. A ako dokazuju terajsie modely, aj nemozna. Netriafaju sa v nicom co sa snazia modelovat. To je realny fakt.
        Pripadova studia nie je vedecka praca a tym ze vedla seba polozite par ukazok pocasia, nedokazujete ze existuje prepojenie medzi klimatickymi zmenami a extremnym pocasim. Este raz to zopakujem ale podrobnejsie, najnovsi IPCC report:
        – In summary, confidence in large scale changes in the intensity of extreme extratropical cyclones since 1900 is low
        – In summary, there is low confidence in observed trends in small-scale severe weather phenomena such as hail and thunderstorms because of historical data inhomogeneities and inadequacies in monitoring systems
        – In summary, there continues to be a lack of evidence and thus low confidence regarding the sign of trend in the magnitude and/or frequency of floods on a global scale
        – There is limited evidence of changes in extremes associated with other climate variables since the mid-20th century
        – In summary, the current assessment concludes that there is not enough evidence at present to suggest more than low confidence in a global-scale observed trend in drought or dryness (lack of rainfall) since the middle of the 20th century
        – Current datasets indicate no significant observed trends in global tropical cyclone frequency over the past century … No robust trends in annual numbers of tropical storms, hurricanes and major hurricanes counts have been identified over the past 100 years in the North Atlantic basin
        A ak IPCC taketo nieco napise, tak si mozete byt isti, ze neexistuje nic, co by podporilo opacne tvrdenie, lebo uloha IPCC je najst cokolvek co sa da spojit s tym ake je co2 strasne skodlive.

        Pozrel som si aj scenar NKP, v com konkretne sa vyplnil?
        „Podle GCM činí odhadovaná změna ročního průměru přízemní teploty k roku 2030 v ČR a SR 2,2 °C (dolní odhad 1.8 °C, horní odhad 2,7 °C)“ – aktualne je trend narastu 1,38 stupna celzia za STOROCIE. A to sa uz spominanych 17 rokov neotepluje.
        Co sa tyka ostatnych predpovedi, na to odpovedaju vyssie uvedene citacie z reportu IPCC.

  2. Jedna úvaha pre autora článku a aj pre toho chlapíka s ktorým sa v ňom rozprával: existuje niekoľko skleníkových plynov – CO2, freóny, vodná para… CO2 má medzi nimi najmenší podiel, okolo 7 až 13%, podľa niektorých zdrojov aj viac. Freónov je v atmosfére podstatne viac ako CO2 a majú aj vyšší skleníkový efekt ako CO2. No a napokon tu máme vodnú paru, ktorá má medzi skleníkovými plynmi zastúpenie 36 až 72, podľa niektorých zdrojov až 90%. Z voľne dostupných zdrojov sa tiež dozvieme, že vodná para má 10 000krát vyšší skleníkový efekt ako CO2. Z voľne dostupných zdrojov sa tiež dozvieme, že minimálne 99% CO2 pochádza z oceánov, a že ľudská činnosť má na svedomí približne to 1 zostávajúce percento CO2, ktoré je v atmosfére. Otázka znie – prečo sa nikto nesnaží bojovať aj proti CO2, ktorý je v oceánoch, keďže tam je ho neporovnateľne viacej v porovnaní s množstvom CO2, ktoré za rok vyprodukuje človek? Ďalšia otázka – prečo nikto nebojuje proti vodnej pare, keďže tá má medzi skleníkovými plynmi najväčší podiel?? Na toto som sa pýtal aj Greenpeace Slovensko a neodpovedali mi. Keby že majú argumenty, tak by mi to určite vysvetlili, ale oni ma ignorovali a to o niečom svedčí. Ďalšia vec – vedci odpozorovali, že najskôr dochádza ku otepleniu, a až následne ku zvýšeniu množstva CO2 v atmosfére. Lenže nejakí ľudia zamenili príčinu s následkom a tvrdia, že viac CO2 v atmosfére = oteplenie. NIE! V skutočnosti bol odpozorovaný opak. Ale niekto to prekrútil a preto dnes kadekto zarába na predaji emisií a podobných veciach. A otázkou je kto a prečo?

  3. Jana Packová on

    V jednej veci musím súhlasiť s pánom Mirom – vedecké teórie sú spochybňované neustále, častokrát aj autormi samotnými, propagátori vied ako Carl Sagan alebo Richard Dawkins sú na túto charakteristickú vedeckú črtu hrdí a myslím, že na to majú plné právo – vo vede neexistuje nič také ako nespochybniteľná autorita.

    Globálne otepľovanie je téma ktorá sa až príliš dotýka politiky, je v nej zakomponovaných až príliš veľa peňazí, čo v konečnom dôsledku vyúsťuje v netransparentnosť v prezentovaní toho či onoho pohľadu.

    V rámci zachovania demokratického prístupu k veci, bolo by fajn keby boli autori priestorov ochotní (a bola by tu tá možnosť) poskytnúť aj pohľad z opačnej strany barikády (napríklad pán Kremlík z osel.cz, taktiež p. Dagmar Gregorová, p. Stanislav Mihulka, p. Josef Pazdera, všetci pracujú s vedeckými údajmi, ukážky ich článkov:

    http://www.osel.cz/index.php?obsah=6&clanek=7713

    http://www.osel.cz/index.php?clanek=2482

    http://www.osel.cz/index.php?clanek=5350 )

    Aj keď som stále veľmi skeptická čo sa týka rozumnej dišputy – debaty konkrétne na Oslovi sa (hlavne pri článkoch p. Kremlíka) veľmi často zvrhli na tie podobné pod článkami o evolúcii. GO je jednoducho kontroverzná téma, a je to neskutočná škoda.

    Osobne si myslím, že by sme sa k nášmu prostrediu mali správať zodpovedne bez ohľadu na globálne otepľovanie. Šetriť ho, chrániť ho, neplytvať zdrojmi. Bohužiaľ iba to nestačí – v rámci honby za „bio“ svetom sa dá napáchať veľa horších vecí ako tých, ktoré v súčasnosti prebiehajú – tým chcem povedať, že honba za zeleným myslením môže niekedy spôsobiť viac škody ako úžitku, viď článok o jadrovej energetike http://www.osel.cz/index.php?clanek=7930

    „Situace v Evropě – stále stagnace a úpadek

    V Evropě se stále výrazněji projevuje ztráta schopnosti realizovat efektivně velké infrastrukturní projekty. Reálná strategie energetiky je stále více zaměňována nereálnými ideologickými cíli. Zatím má Evropa, kromě Velké Británie, dostatek velkých zdrojů z minulého období. To se týká i jaderných, u kterých se ukazuje potenciálně daleko delší doba životnosti, než se předpokládalo. Ta závisí dominantně na životnosti reaktorové nádoby. Vše ostatní lze v principu vyměnit a modernizovat. Daří se tak provozovat jaderné bloky déle než čtyřicet let a stále je ještě prostor pro prodlužování jejich činnosti. Ovšem ze 132 reaktorů, které v současnosti v Evropě pracují, jich více než 40 % dosáhne v příštím desetiletí čtyřiceti let provozu. Hlavně ve Velké Británii, kde se stavba nových zdrojů dlouhodobě zanedbávala, je nutné situaci řešit už teď. V roce 2012 dodávaly jaderné zdroje v Evropské unii stále zhruba 27 % elektřiny. A není náhodou, že právě státy s největším podílem jaderné elektřiny, jako Francie (74 %), Slovensko (53 %), Belgie (51 %), Maďarsko (48 %), Švédsko (43 %) mají i nižší podíl fosilní elektřiny než ty bez jaderných zdrojů. Reálně se však nyní v Evropské unii staví pouze čtyři nové bloky. A to se značnými obtížemi.“

    Alebo najnovšie výskumy ohľadom bionafty:

    http://www.osel.cz/index.php?clanek=7858

    „Tankováním bionafty vystavujeme sebe i své okolí většímu riziku, než kdybychom nechali vydělat těžaře. Titěrné částečky vyprodukované řepkovým olejem snadněji procházejí filtry, vyvolávají úpornější záněty a přelévající se aerosoly z místa na místo s udržitelností našeho zdraví také moc slučitelné nejsou. Inu, i ty nejzelenější eko-úmysly nemusí být tím, za co se vydávají. “

    Opatrnosť je podľa mňa určite na mieste, rovnako ako skeptický postoj.

Odpovedaj