Mesto v kamennom hniezde

0

Tento text by mohol byť poctou. Ak by písmena dokázali vzdať hold niečomu tak neuchopiteľnému ako ľudský život. Alebo miestu, kde život prekypuje na križovatkách stretnutí, v svetlách nocí, v prítmí nedopovedaného.

Pre všetkých čo nevedia, tak žijeme v kotline, Žilina je mesto obklopené horami ako vajce zavinuté v kamennom veternom hniezde. V bezpečí a zároveň bez možnosti rozlomiť kamenné pohoria. Preto všetko čo k nám príde ostane už navždy uzamknuté v priestore a diskurze. Bez možnosti úniku, v tkanive našich tiel a rozhovorov. Milujem to. Predstavte si, že každá myšlienka, každé gesto a každý nočný výjazd ostane niekde zapísaný a večne mladý. Všetko vyrieknuté a vykonané ostáva tu, v kotline. Akoby bolo normálne, že sa mieša prítomné a minulé, akoby bolo prirodzené, že to čo sa stalo pred mnohými rokmi, môže znovu ožiť pred vašimi očami.

Žilina je vajce v kamennom hniezde, všetko tu ostáva skutočné.

Kamenné pohoria nebránia slnku, je ho tu dosť. Práve teraz, keď píšem, padá možno ďalší jeden teplotný rekord. No hory zabránia, aby sa svetlo raz vpadnuté do tohto priestoru, stratilo v šírej ničote. Preto nikdy neustane tá zvláštna vibrácia v mojom srdci, keď budem prechádzať Bulvárom, navždy presvetlenom menom Čajník. Keď vstupujem do Emócie, vstupujem do baru a do záhrady, ktoré raz stvoril Ivo Kmeco, keď si tu dal prvýkrát dva deci červeného vína večer po predstavení. A všetky tie priateľské a kúzelné veci, ktoré sa dejú na Stanici. V letokruhoch jej múrov, a v každej aktivite tohto priestoru hocikedy v budúcnosti ostane navždy vyryté Aramisová.

Lenže nejde iba o miesta. Zdá sa, že to čo sa tu raz stalo ostáva rovnako prítomné aj v mimike a gestách ľudí. Občas rozoznávam výrazy a nanápadné pohyby, ktoré kedysi dávno patrili niekomu inému, než svojmu súčasnému nositeľovi. Slobodné a predsa pripútané k obyvateľom mesta, v ktorom boli stvorené. Ako by čas nemal žiadnu temnú hĺbku, ale s ľahkosťou sa kĺzal po povrchoch našich pokožiek.

Naše mesto je vajce v kamennom hniezde, všetko tu ostáva skutočné.

– foto: Ľubo Bechný

Zdieľaj:

O autorovi

Vyštudoval slovenský jazyk a estetiku na filozofickej fakulte UK. Učil na gymnáziu v Žiline. Momentálne pripravuje diskusnú reláciu v žilinskom kultúrnom centre Stanica.

Odpovedaj