Islam nepotrebuje umiernených moslimov, ale reformátorov

1

Umiernení moslimovia vyznievajú rozpačito. Odsudzujú síce všetky ohavnosti, ktoré páchajú militanti v mene ich náboženstva, ale ak sa rovnaké ohavnosti vyskytujú na stránkach svätých kníh, snažia sa ich obhajovať, prípadne zľahčovať. Viera, že Korán predstavuje slovo Božie, patrí k základným kameňom islamu. Či už  sa jedná o fundamentalistov, alebo pokrokových moslimov, tento základný kameň sa neodvažuje spochybňovať takmer nikto.

– článok Ali A.Razviho bol pôvodne publikovaný na stránkach Huffington Post. Slovenský preklad je jeho jeho skrátenou verziou.

Na začiatok stručne vysvetlím, o čom môj článok nebude. Nebudem v ňom obviňovať moslimov z toho, že mlčia tvárou v tvár krutostiam, ktoré páchajú islamskí radikáli. Mnohí moslimovia nahlas a jednoznačne odsúdili skupiny ako Islamský štát (ISIS) a ukázali, že s nimi nemajú nič spoločné.

Nebudem moslimov obviňovať ani zo sympatií k násilným fundamentalistickým metódam,  akou je napríklad džihád. Viem, že tieto primitívne praktiky mnoho moslimov kritizuje. Napokon, väčšina obetí islamských teroristov sú práve umiernení moslimovia.

Chcel by som hovoriť o niečom inom. Niečom, čo trápi aj umiernených moslimov – o strate dôvery. Islamskí fundamentalisti, ktorí sa prezentujú ako „hlas islamu“ poškodzujú povesť moslimov na celom svete a čo je horšie – sú v tom mimoriadne úspešní.  Mnohí moslimovia sa v dôsledku toho cítia nepochopení viac, ako kedykoľvek predtým.

Rastúca frustrácia je zrejmá.  Komik Bill Mahrer vo svojej talkshow koncom septembra vysmieval amerických liberálov za to, že nemajú odvahu kritizovať islam. Vzápätí sa voči jeho argumentom tvrdo ohradil religionista Reza Aslan, pričom sa viditeľne nahnevaný nechal vyprovokovať k použitiu slov ako „sprostý“ a „bigotný“ (za čo sa neskôr ospravedlnil). Reza Aslan tiež povedal, že umiernení moslimovia sú často vykresľovaní v rovnakých farbách, ako ich funadmentalistickí spoluveriaci. To je pravda a je to nespravodlivé.

Pravdou je však aj to,  že celú vinu za zhoršujúci sa obraz islamu nemožno zviesť iba na „ignorantstvo“ ne-moslimov alebo na mediálne dezinterpretácie. Ne-moslimovia ani západné média nie sú jednoliatym celkom, rovnako ako ním nie je ani moslimský svet, z ktorého pochádzam. Problémom je, že umiernení moslimovia majú tiež svoj podiel na rastúcich pochybnostiach o islame.

Ak patríte k umierneným moslimom a chcete pochopiť o čom hovorím, skúste sa pozrieť na vec z druhej strany.

Väčšina z vás asi dôverne pozná nasledovný dialóg:

1) Umiernený moslim vysvetľuje, že ISIS nereprezentuje skutočných moslimov a zlo, ktoré militanti konajú je v rozpore so skutočným náboženským učením, pretože islam je náboženstvom mieru.

2) Diskutujúci sa pýta: O čom potom hovoria verše v Koráne, ako napríklad 4:89, ktorý vyzýva k „ovládnutiu a zabíjaniu“ bezvercov? Alebo 8:12-13, v ktorom sa píše, že Boh zoslal anjelov, aby „zrazili hlavy a uťali prsty“ neveriacim a všetkým, ktorí odmietajú Alaha a jeho posla? Prípadne verš 5:33, v ktorom sa hovorí, že tí, ktorí „šíria skazenosť“, majú byť „zavraždení alebo ukrižovaní“? A tiež verš 47:4, ktorý nariaďuje stínanie hláv neveriacim vo svätej vojne?

3) Umiernený moslim vysvetľuje, že tieto citáty sú vytrhnuté z kontextu, nesprávne interpretované, že boli myslené ako metafory, alebo boli zle preložené.

4) Oponenti v diskusii zvyčajne predložia aj iné preklady, v ktorých sa vyskytujú rovnaké pasáže, prípadne namietajú, že uvedené citáty by boli pochybné v akomkoľvek kontexte a význame.

5) Umiernený moslim väčšinou zotrvá na obhajobe Písma, ktoré podľa neho napriek všetkému predstavuje slova samotného Alaha.

Dôsledkom takýchto rozhovor niekedy býva obvinenie z islamofóbie, ktoré predstavuje efektívne ukončenie akejkoľvek diskusie. Väčšina ľudí si predsa neželá, aby im prischla nálepka islamofóbov.

Skúste sa však, ako umiernený moslim, vžiť do kože vašich ne-moslimských oponentov. Sú to naozaj oni, kto spája islam s terorizmom? Nie sú to džihádisti, ktorí kričia „Allahu Akbar“ (Aláh je veľký) a pred tým, ako niekomu odrežú hlavu, citujú pasáže z Koránu? Čo si majú ne-moslimovia myslieť, keď aj umiernení moslimovia obhajujú rovnaké verše z rovnakej knihy a vyhlasujú ich za dokonalé a nespochybniteľné Božie slovo?

Reaza Aslan opakovane pripomína, že Korán nemožno čítať „doslovne“.  Mnohí moslimovia predkladajú alternatívne interpretácie a pohybujúc sa v rovine metafor zmierňujú význam slov, ktoré sú tam skutočne napísané. Čo si o tom ne-moslimovia majú myslieť? Ak sú interpretácie dôležitejšie, ako slová samotné, niečo nesedí na tvrdení, že ide o dokonalý text pochádzajúci od Boha. Vyhlásenia, že ľudia knihu nechápu, vyznievajú ako spochybnenie kvalít jej autora.

Aj v prípade, že sa literárne dielo interpretuje v rovine metafor, základná idea by mala ostať zachovaná. Účelom metafor je lepšie ilustrovať a objasňovať myšlienky, nie prekrútiť  ich význam. Ak slová v Koráne, tak ako sú napísané, otvorene vyzývajú k násiliu, ale ich interpretácie hovoria o mieri, nepohybujeme sa už v oblasti metafor, ale na území zahmlievania. Keby sa tento rozpor týkal iba jedného alebo dvoch veršov, dalo by sa s tým vyrovnať. Keby celý moslimský svet akceptoval iba túto „umiernenú“ interpretáciu, tiež by sa s tým žilo lepšie. Ani jedno však nie je pravdou – týka sa to mnohých veršov a na mnohých miestach sveta sú tieto verše vnímané v ich pôvodnom význame.

Ak slová v Koráne otvorene vyzývajú k násiliu, ale ich interpretácie hovoria o mieri, nepohybujeme sa už v oblasti metafor, ale na území zahmlievania. 

To vyvoláva zmätok. Opakovane sa stretávam s tým, že rovnaký zmätok prežívajú aj liberáli z krajín Západu. Mnohí z nich sa už k tomu radšej ani nevyjadrujú. Na jednej strane sa chcú vyhnúť obvineniu z islamofóbie, na druhej strane nechcú oslabovať komunitu umiernených moslimov, ktorí sú aj tak dosť zamestnávaní sporom s fundamentalistami a radikálnymi džihádistami.

Dôveryhodnosť moslimov tým však trpí. Umiernení moslimovia, napriek ich najlepšej snahe, vyznievajú nekonzistentne. Odsudzujú síce všetky tie ohavnosti, ktoré militanti páchajú v mene ich náboženstva, ale ak sa rovnaké ohavnosti vyskytujú na stránkach svätých kníh, snažia sa ich obhajovať, prípadne zľahčovať. Viera, že Korán predstavuje slovo Božie patrí k základným kameňom islamu. Či už  sa jedná o fundamentalistov, alebo pokrokových moslimov, tento základný kameň sa neodvažuje spochybňovať takmer nikto. Aj mnohí umiernení moslimovia sú presvedčení, že ak by tento fundament opustili, vzdali by sa svojej identity.

Rozumiem tomu. Vyrastal som v moslimskej rodine a svoje detstvo aj mladosť som prežil vo viacerých moslimských krajinách. Len čo som trochu vyrástol, snažil som sa zúčastňovať všetkých diskusií o reformovaní islamu. Čoskoro som si uvedomil, že kľúčom k akejkoľvek reforme je zmena vo vnímaní neomylnosti svätých písiem.

Tento názor v poslednom čase už zaznieva častejšie. Viacerí oddaní moslimovia verejne prehovorili o problematických častiach Koránu – ako napríklad Maajid Nawaz alebo Imra Nazeer. Pre väčšinu moslimov však kritika Koránu stále predstavuje niečo príliš šokujúce a zneisťujúce.

Pre väčšinu moslimov kritika Koránu stále predstavuje niečo príliš šokujúce a zneisťujúce.

Keď som ako malý chlapec žil v Rijáde, hlavnom meste  Saudskej Arábie, nefungoval ešte internet. Po škole sme navštevovali hodiny náboženstva, počas ktorých sme sa učili naspamäť recitovať Korán v klasickej arabčine. Teda v jazyku, ktorým bola kniha pôvodne napísaná. Moja rodina patrí k skupine moslimov, ktorých je na svete približne 1,6 miliónov,  žijú v krajinách ako Indonézia, India, Pakistan, Turecko alebo Irán a nehovoria po arabsky. Jedná sa o väčšinu moslimského sveta. Mnohí z nás dokážu v arabčine Korán citovať, ale nerozumejú tomu, čo citované slová znamenajú.

Vo väčšine moslimských  domácností je Korán fyzicky umiestnený na najvyššom mieste. V našom dome to bolo vrch vysokej knižnice. Koránu sa nikto nesmie dotknúť bez toho, aby vykonal obrad očistenia (wudhu). Menštruujúca žena sa ho nesmie dotknúť vôbec, dokonca ani z neho čítať. Počas sviatku Ramadán sa pri modlitbách predčítava celá kniha. Okamih, keď dieťa po prvý krát prečíta svätú knihu je dôvodom na oslavy a obdarovávanie.

Pred vznikom internetu som však iba málokedy stretol niekoho, kto čítal Korán vo svojom vlastnom jazyku. O skutočnom obsahu knihy sme si robili obraz na základe toho, čo sme sa dozvedeli od starších. Nemohli sme vtedy jednoducho otvoriť Google a nájsť si, čo nás zaujímalo, tak ako to robíme dnes.

V Koráne bolo mnoho vecí, o ktorých sme vtedy nič netušili. Tak ako mnohí, vrátane Aslana Rezu, sme boli presvedčení, že praktiky, ako odrezávanie hláv a stínanie rúk, majú kultúrny a nie náboženský pôvod. Až neskôr sme sa dozvedeli, že Korán priamo nabáda k stínaniu hláv a jasne hovorí, že zlodejom by mali byť odťaté ruky. Na druhej strane v Koráne nenájdete veci, ktorých pôvod mnohí prisudzujú islamu. Nikde sa v ňom nehovorí o nosení burky alebo hidžábu. Kameňovanie, ako spôsob popravy sa spomína v hadítoch a dokonca v Starom zákone, ale nie v Koráne. (poznámka prekladateľa – hadíty predstavujú náboženskú zbierku moslimských prísloví, príbehov a poučení, ktoré boli šírené ústnym podaním. Aj keď sa často odvolávajú na slová proroka Mohameda, v písomnej forme boli zachytené dlho po jeho smrti. Rastúce množstvo moslimov odmieta autoritu hadítov a prikláňa sa k pôvodnej autorite Koránu.)

Korán nespomína ani ženskú alebo mužskú obriezku, aj keď opäť – oboje nájdeme hadítoch. Štyri sunitské školy považujú obriezku za povinnú, odvolávajúc sa práve na hadíty, zatiaľ čo ďalšie tri školy ju odporúčajú. Preto sa v Indonézii (ktorú Aslan uviedol, ako príklad moslimskej krajiny, kde sú si ženy s mužmi „100% rovné“) ženská obriezka vykonáva u 86% percent žien v populácii, pričom viac ako 90% rodín túto praktiku podporuje. V najväčšej moslimskej krajine na svete, v Egypte, sa ženská obriezka vykonáva u viac ako 90% žien. Áno, tieto praktiky majú svoje korene v časoch pred vznikom islamu, ale v súčasnosti nemožno tvrdiť, že neexistuje priame spojenie medzi ich vykonávaním a praktikovaním náboženstva.

K tomuto druhu informácií som v čase mojej mladosti nemal prístup. Príchod internetu všetko zmenil. Dnes už každé 12-ročné dieťa môže použiť vyhľadávač a rýchlo nájde rôzne preklady Koránu. V okamihoch, kedy sme  sledovali vraha britského vojaka Lee Rigbyho, ako svoj čin obhajoval citovaním deviatej kapitoly Koránu, mohli sme sa hneď online presvedčiť, o akých veršoch hovorí. Rovnako, ako keď ISIS vydáva svoje činy za požehnané vyššou mocou, citujúc pri tom kapitolu 5 (verš 33) alebo kapitolu 47 (verš 4).

A toto poznanie prináša vážny problém. Keď umiernení moslimovia prehlasujú, že islam je náboženstvom mieru a zároveň obhajujú uvedené verše, niečo tu nesedí. Paradoxne, keď uvedené verše citujú militantní fundamentalisti, zdajú sa byť v úplnom súlade s ich krutými činmi. To je desivé a mali by sme sa tomu snažiť porozumieť.

Samozrejme, nie je správne posudzovať náboženstvo iba na základe činov jeho nasledovníkov, či už ide o pokrokových moslimov alebo bojovníkov al-Kájdy. Na druhej strane, posudzovať náboženstvá podľa toho, čo hovoria ich sväté písma je intelektuálne poctivé. Otázniky nad obsahom svätých kníh sú prirodzené a nemožno ich odbiť tým, že sa sporné pasáže označia za metafory alebo sa všetko zmätie zo stola, ako „chybná interpretácia“.

Otázniky nad obsahom svätých kníh sú prirodzené a nemožno ich odbiť tým, že sa sporné pasáže označia za metafory.

Ako si teda poradiť so spornými  textami, ktoré obsahuje Korán? Na začiatok je veľmi užitočné prečítať si okrem Koránu aj iné sväté texty z abrahámskej tradície. Keď to urobíte, zistíte, že Starý zákon obsahuje rovnako veľa (ak nie viac) násilia ako Korán. Kameňovanie neveriacichsmilníkov, zabíjanie homosexuálov – nájdete tam toho naozaj dosť. Ak sa pozornejšie začítate do veršov 20. Kapitoly knihy Deuteronómium, môžete ľahko nadobudnúť pocit, že čítate príručku pre bojovníkov ISIS. Ako je to možné? A v čom je rozdiel?

Zatiaľ čo Korán nie je od Starého zákona príliš odlišný, prístup Židov k svätým textom je iný. Väčšina z nich slová Starého zákona jednoducho neberie príliš vážne – napriek tomu, že ich Boh zjavil Mojžišovi rovnako, ako ich zjavil aj Mohamedovi. Väčšina Židov je sekulárna a napriek tomu si dokážu zachovať silnú identitu. Môže sa niečo podobné podariť aj moslimom?

Odpoveď je jednoznačná – áno, môže. Kľúčovým krokom je oddelenie islamskej identity od identity moslimskej. To znamená uprednostniť spoločenstvo založené na pocite komunity, pred spoločenstvom postavenom na princípe ideológie. Nájsť mierový konsenzus vo sfére ideológie je nemožné. Sektárske násilie, ktoré ruinuje moslimský svet má na svedomí medzi moslimami viac obetí, ako akákoľvek cudzia armáda. Spájanie sa na komunitnom princípe je to, čo posúva spoločenstvo dopredu. Príkladom môžu byť práve náboženstvá založené na abrahámskych tradíciach, ktoré úspešne prešli reformáciou.

Nájsť mierový konsenzus vo sfére ideológie je nemožné. Sektárske násilie, ktoré ruinuje moslimský svet má na svedomí medzi moslimami viac obetí, ako akákoľvek cudzia armáda.

Aj kresťanstvo má za sebou temné obdobia, plné sektárskeho násilia. Dnes sa však už nachádza inde. Pápež síce stále odmieta antikoncepciu, prerušenie tehotenstva a predmanželský sex, vo veľkej väčšine krajín, ktorých kultúra vychádza z kresťanstva však prevažuje opačný postoj. Prevažujúca časť obyvateľov používa antikoncepciu, háji slobodu voľby a nenechá si zasahovať do svojho intímneho života. Väčšina Židov vníma samých seba ako sekulárnych, pričom mnohí sa identifikujú s ateizmom či agnosticizmom. Popri tom sa však nevzdávajú svojej židovskej identity. Kacíri a odpadlíci sú v týchto komunitách aj dnes niekedy kritizovaní, ale nikto si už nemyslí, že by mali byť za svoje vnímanie viery zavraždení.

Výskum Pew Research Study z roku 2013 v najväčšej arabskej moslimskej krajine Egypte a v druhej najväčšej moslimskej krajine Pakistane ukázal niečo úplne iné. Väčšina ich obyvateľov je presvedčená, že tí, ktorí zradia svoju vieru, by mali zomrieť. Príznačná je aj posadnutosť posudzovaním, či je niekto skutočný moslim alebo ním nie je. Odpoveď na zosmiešňovanie islamu karikatúrami je v moslimskom svete často rýchlejšia a silnejšia, ako odmietnutie ohavností páchaných v mene vlastného náboženstva. (Aby som bol spravodlivý musím dodať, že celosvetová opozícia väčšiny moslimov voči ISIS je nádejou a posun správnym smerom.)

Pojem „umiernený moslim“ stráca na dôveryhodnosti. Islam potrebuje reformátorov, nie „umiernených“.  Cieľom reforiem je zmena a pohyb novým smerom. Najprv si však treba priznať, že niečo nie je v poriadku. To je prvý krok k náprave.

Ak to niekomu znie príliš radikálne, mal by si spomenúť, že ochota k radikálnym reformám je súčasťou náboženskej tradície islamu, rovnako, ako je tomu aj v kresťanstve. Spomeňme si, prečo bol prorok Mohamed vyhnaný z Mekky a prečo bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Obaja prejavili odvahu spochybniť najsvätejšie základy vtedajšieho status quo. Títo ľudia neboli „umiernení“. Boli to rebeli. Reformátori. Ľudia, ktorí priniesli zmenu. Všetky revolučné zmeny začali rebéliou. Islam začal presne tak isto. Rebélia voči problematickým myšlienkam Koránu nie je rúhanie. Je nedeliteľnou súčasťou odkazu proroka Mohameda.

titulná fotka: Firas/Flickr

Zdieľaj:

O autorovi

Jeden komentár

  1. Vladimíra Pufflerová on

    Slovensko nepotrebuje žiadnych muslimov, to predovšetkým! Slovensko sa potrebuje predovšetkým postarať o svojich, o Slovákov, tí majú byť na prvom mieste.

    Čo sa muslimov týka, sú s nimi problémy na celom svete, a je známy fakt, že v mešitách sa radikalizujú, takže absolútne nevidím dôvod prečo im tu stavať mešity alebo ich uznať ako registrovanú cirkev. Je to ako nasadiť si do hlavy vši a dúfať, že práve tie moje sa nebudú správať ako vši ako ich všeobecne poznáme a nebudú piť moju krv.

    Ak sa cítia ukrivdení výrokmi nášho premiéra, nech odídu žiť inam, nikto ich tu nedrží. Welfare 5000 ľudí nemôže mať prednosť pred bezpečnosťou 5 miliónov pôvodných obyvateľov!

Odpovedaj