Hľadá sa Aliancia za úctu k faktom

5

Bez ohľadu na to, ako dopadne februárové referendum, jednu vec možno povedať už teraz. Diskusia, spojená s referendovými otázkami, opäť ukázala, akú okrajovú úlohu hrajú v spoločenskom diskurze fakty, vedecké poznanie a odborné názory. Pozornosť slovenskej verejnosti je už niekoľko mesiacov úspešne zamestnávaná postojmi, ktoré nemajú vo faktoch prakticky žiadnu oporu a ktoré sa odbornými názormi takmer vôbec nezaoberajú.

Napriek množstvu diskusií, článkov, tlačoviek a mediálnych výstupov spojených s referendom, dopátrať sa faktov vyžaduje nadľudské úsilie (prípadne znalosť angličtiny a ochotu študovať zahraničné zdroje). Nedozvedeli sme sa napríklad, na základe akých faktov máme považovať homosexuálne manželstvá za problém pre spoločnosť. Čo hovoria štatistiky a výskumy v krajinách, kde manželstvá osôb rovnakého pohlavia fungujú už viac ako dve desaťročia? Ako sa ich legalizovanie premietlo do života spoločnosti? Nedozvedeli sme sa nič zmysluplné ani o adopciách detí náhradnými LGBT rodičmi. Aké sú skúsenosti z krajín, ktoré majú za sebou viac ako 25 rokov vedeckého výskumu zrealizovaného na desiatkach až stovkách tisícov takto adoptovaných detí? Majú tieto deti horšiu kvalitu života alebo životnú perspektívu? Zdá sa, akoby tento druh poznania nikoho nezaujímal.

Napriek množstvu diskusií, článkov, tlačoviek a mediálnych výstupov spojených s referendom, dopátrať sa faktov vyžaduje nadľudské úsilie.

Nepíšem teraz iba o zástupcoch Aliancie za rodinu, problém má širší rozmer. Prezident Andrej Kiska vyhlásil, že sa v referende vyjadrí proti manželstvám homosexuálov a adopciám homosexuálnymi pármi. Odôvodnil to tým, že je konzervatívne založený. Nemali by sme od prezidenta chcieť viac? Napríklad lepšie argumenty, hlbšiu znalosť problematiky a odborne podložený názor? Byť konzervatívny predsa neznamená ignorovanie faktov a vedeckého poznania.

Spor o referendových otázkach sa vysvetľuje ako spor hodnôt. Je to ale naozaj tak? Základné hodnoty má predsa väčšina relevantných účastníkov spoločenskej diskusie veľmi podobné – prakticky všetci považujú deti za dobro, rovnako ako aj stabilné rodinné prostredie. Oba tábory preferujú takú výchovu, ktorá deťom pokiaľ možno poskytne, čo najlepšiu životnú perspektívu. V hodnotových fundamentoch rozdiel nevidím, ten prichádza až vtedy, keď začneme hľadať praktické cesty, ako sa k napĺňaniu základných hodnôt priblížiť. Pri posudzovaní, ktorá z uvedených ciest je funkčnejšia, sa však bez poznania faktov nezaobídeme.

Sám za seba môžem povedať, že proti homosexuálnym manželstvám, ani adopciám nemám výhrady, za hlavný dôvod však nepovažujem to, že som liberálny. Keď som skúmal problematiku, zistil som, že neexistujú fakty, ktoré by naznačovali, že homosexuálne manželstvá predstavujú hrozbu pre spoločnosť, alebo, že adopcie LGBT rodinami predstavujú hrozbu pre osvojené deti. Ak by som zistil opak – povedzme, keby som sa dozvedel, že manželstvá homosexuálov sú dôvodom klesajúcej pôrodnosti, alebo by som narazil na relevantné výskumy, ktoré by dokazovali, že deti adoptované homosexuálnymi pármi majú horšie životné vyhliadky, bol by som opatrnejší a svoj postoj by som prehodnotil.

Samozrejme, nie som odborník, môžem sa ľahko mýliť. Možno sú tu výskumy a vedecké práce, ktoré mi unikli, štatistiky, ktoré naznačujú niečo iné, ako si myslím. Možno som prehliadol niektoré závery odbornej komunity, ktoré vrhajú na problematiku iné svetlo. Ak tomu tak je, rád sa nechám poučiť, rád sa dozviem nové fakty. Mám však pocit, že o môj hlad po poznaní v pred-referendovej diskusii nikto nejaví záujem.

 O môj hlad po poznaní v pred-referendovej diskusii nikto nejaví záujem.

Namiesto toho sa na mňa valia spodné prúdy ľudského vedomia, inštinktívne reakcie založené na zhnusení, strachu, predsudkoch a odpore k odlišnému a nepoznanému. V poriadku, aj tieto funkcie ľudskej mysle, ktorými nás vybavila evolúcia, majú svoje miesto v živote jednotlivcov a logicky sa premietajú do politiky a spoločenského diskurzu. Okrem toho je tu však aj rozum, ktorý má potenciál tieto nižšie prúdy vedomia usmerňovať a zasadiť do kontextu vyššieho poznania.

Aliancia za rodinu neustále opakuje – je nás veľa, máme strach a symbol tohto strachu máme pravo vytesať do kameňa (Ústavy). Protiváhu sa im snažia vytvárať ľudskoprávni aktivisti, prípadne zástupcovia LGBT menšiny, ktorí vyhlasujú, že hranie na strunu strachu nikomu nepomáha, naopak môže ubližovať. Chýba mi tu však ešte jeden segment spoločnosti. Kde sú vedci, kde je akademická obec, kde sú psychológovia, sociológovia, psychiatri, pediatri a ďalší odborníci, ktorých prednosťou by malo byť, že proti náboženskej extáze a vyhroteným emóciám dokážu postaviť rozum?

Kde sú vedci, kde je akademická obec, kde sú psychológovia, sociológovia, psychiatri, pediatri a ďalší odborníci, ktorých prednosťou by malo byť, že proti náboženskej extáze a vyhroteným emóciám dokážu postaviť rozum?

Publicista Štefan Hríb moderoval už niekoľko diskusií, v ktorých sa stretli zástancovia a odporcovia referenda. Počas diskusií viac krát zopakoval, že v otázke adopcií homosexuálnymi pármi by bol skôr proti. Uviedol, že nevie, ako by takéto adopcie vplývali na život detí. K tejto téme sa pritom ľudstvu podarilo nazhromaždiť vcelku slušný objem vedeckého poznania, sú tu prehlásenia prestížnych organizácii psychológov, psychiatrov a pediatrov, ktoré toto poznanie reflektujú (niektoré z nich som citoval v článku Otázky, o ktorých nemôže rozhodnúť referendum). Štefan Hríb dokáže pripraviť veľmi zaujímavé relácie Lampa, v ktorých zástupcovia rôznych vedných oborov približujú najnovšie objavy a vysvetľujú aktuálny stav ľudského poznania. Možno by si mohol do diskusie pozvať aj zopár rozhľadených psychológov, psychiatrov a sociológov, aby mu vysvetlili, aký je aktuálny stav poznania a vedecký konsenzus v otázke, o ktorej, podľa vlastných slov, nič nevie.

Posledná Lampa venovaná referendu trvala viac ako dve hodiny, ale zmienky o vedeckom poznaní, ktoré súvisí s problematikou, by sa dali vtesnať do dvoch minút. Martin Macko spomenul konsenzus odborných pracovníkov v RakúskuAustrálii, na to zareagoval Anton Chromík a spomenul štúdiu, ktorá nie len podľa širšej vedeckej obce, ale ani podľa rozhodnutia najvyššieho súdu USA neprináša argumenty proti výchove detí v LGBT rodinách. A to bolo k vedeckému poznaniu zhruba všetko .

Bertrand Russel raz povedal: „Ak študujete akýkoľvek problém alebo posudzujete akúkoľvek filozofiu, pýtajte sa samých seba, aké sú fakty a aká pravda, z týchto faktov vyplýva. Nenechajte sa pritom rozptyľovať tým, čomu by ste radi verili. Nenechajte sa  zavádzať ani predstavou o spoločenskom dobre, ktoré podľa vás vyplýva z toho, čomu by ste radi verili. Pozerajte sa výhradne na to, aké sú fakty.“

Z diskusie o referendových otázkach, akoby fakty úplne vypadli. To je zlá správa nie len pre príslušníkov LGBT menšiny, ale pre nás všetkých. Navyše, LGBT manželstvá a adopcie nie sú jediným problémom, ktorý u nás vyžaduje celospoločenskú diskusiu. Ak je pravdou, že dokážeme dlhé mesiace diskutovať o podstatných otázkach a obchádzať pri tom fakty, ktoré sú pre akékoľvek rozhodovanie nesmierne dôležité, musíme sa pripraviť na to, že rovnaký jav nás bude sprevádzať aj v iných prípadoch.

Ak je pravdou, že dokážeme dlhé mesiace diskutovať o podstatných otázkach a obchádzať pri tom fakty, ktoré sú pre akékoľvek rozhodovanie nesmierne dôležité, musíme sa pripraviť na to, že rovnaký jav nás bude sprevádzať aj v iných prípadoch. 

Do 7. februára zostávajú skoro dva mesiace. Čo by mal počas nich urobiť človek, ktorému záleží na tom, aby správa veci verejných, politika a spoločenská diskusia reflektovala vedecké poznanie, fakty, dôkazy? Za najlepšie považujem riadiť sa odporúčaním Bertranda Russela – pýtať sa aké sú fakty. Nie len seba samých, ale aj ľudí, ktorí nás majú reprezentovať a ktorí majú rozhodovať o podobe tejto krajiny. V dlhodobejšom horizonte by sme mali preferovať tých politikov, podporovať tých novinárov a legitimizovať tie mienkotvorné osoby, ktoré fakty neignorujú.

– titulná fotka: andrew (Facts Not Opinions)/Flickr

Zdieľaj:

O autorovi

Zakladateľ a editor magazínu priestori.sk. Živí sa ako slobodný umelec, vedie skupinu profesionálnych tanečníkov Anta Agni, založil umeleckú agentúru Argolla productions, v ktorej pôsobí ako kreatívny producent. Vo voľnom čase sa venuje nezávislému publikovaniu, článkami prispieva aj do denníka Sme. Vydával časopisy 10 000 ďalších stromov, Kruh života a ŽANŽ, je autorom publikácie Mýty a predsudky.

5 komentárov

  1. V deklarovaných fundamentálnych hodnotách síce rozdiel medzi prívržencami a odporcami referenda nebadať, lenže zo strany minimálne organizátorov referenda ide len o pretvárku. V skutočnosti je medzi týmito dvomi skupinami jeden veľmi významný rozdiel. Jedni svoj životný postoj opierajú o náboženské presvedčenie a druhí o rozumové poznanie. Je to rozdiel typický pre stredovek a osvietenstvo. A to je rozdiel, ktorý žiadna diskusia nevyrieši, môže osloviť len nerozhodnutých. Preto nech referendum dopadne akokoľvek, tento spor bude pokračovať.

    • Referendum o rodine je občianska iniciatíva a nie náboženská. Takže zavádzate alebo ste sa nechali zavádzať. Argumenty ľudí podpurujúcich jasné zadefinovanie rodiny nájdete aj mimo Biblie. Blbé zistenie pre neomarxistov? 🙂

  2. Píšete, že… O môj hlad po poznaní v pred-referendovej diskusii nikto nejaví záujem.

    Mám záujem o váš hlad. Takže sem s ním!

    Článok je dlhý,prečítal som si ho, ale fakty, ktoré by ma presvedčili o potrebe meniť Ústavu v duchu marxizmu, som nenašiel. Ak niekto usiluje o zmenu, mal prísť s faktami a argumentami, ktorými si tú zmenu obháji. To, že sú predkladané argumenty priestreľné, nie je vina Aliancie.

    Ak má byť umožnený rovnaký prístup k adopciám detí (a o ne v podstate nejde!) homosexuálmi, prečo by nemohli adoptovať deti aj pedofili a rodiť s podporou štátu 80 ročné babky?

    A dáte mi nejaký argument, ktorým zdôvodníte diskrimináciu ľudí túžiacich pre životné súžitie s pokrvným príbuzným? Iste že taký argument nájdete – v argumentácii Aliancie za rodinu.

  3. Nemyslim, ze by ludia z Aliancie nemali uctu k faktom. Rovnako je hrozne povrchne zjednodusovanie vynasat sudy o 400 000 ludoch. Ako mozete vediet, ako uvazuje kazxy jeden zo signatarov. Je naozaj naivne predpokladat, ze ide o 400 000 zadubencov, co nevie, co je veda, resp. zakryva pred vedou oci. Problemom su prave tie studie, o ktore sa snazite opierat a podsuvate citatelom, akoby slo o nepriestrelne dokazy. Studie su zatial velmi chabe. Zalozene na dotaznikoch, skumana vzorka je casto velmi mala (do 30 jedincov), a samotni vedci v diskusiach danych studii uvadzaju tieto nedostatky a opisuju, kade by sa mal uberat dalsi vyskum. Samotni vedci si teda robia svoju pracu dobre. Su velmi opatrni v nejskych jednoznacnych tvrdeniach, pretoze vedia, ze doterajsie studie na jednoznacne tvrdenia nedavaju dovod (porovnajte si to so studiami v inych oblastiach ako zdravotnictvo, chemia, fyzika, kde sme nesmierne prisni). Ludia casto prekrutia, alebo prinajmensom zamlcia tieto fakty. Tie studie zatial hovoria len tolko, ze nevieme naisto, preto treba v dalsom skumani pokracovat. Kazdy, kto na zaklade tohoto krici, ze sa ma menit tak zasadna vec a povolit homosexualne adopcie, tak len nabada na socialny experiment, kde predmetom su ine ludske bytosti – deti. Pridavam link na vecnu analyzu doterajsich studii: http://www.hfi.sk/analyzy/216-o-vychove-v-homosexualnych-rodinach-alebo-ako-sa-z-vedy-stava-propaganda

    • Dakujem za link. Pointa mojho clanku je v tom, ze odborne diskusie su odsuvane na okraj zaujmu aj ked podla mojho nazoru by mali v celej predrefendovej debate zohravat klucovu ulohu. Nie je mozne, aby ich potom nahradili internetove diskusie laikov, ktori budu po sebe hadzat linky na clanky, ktorych relevanciu a vahu poriadne nedokazu posudit. Aka je napriklad vaha clanku Juraja Susta, ktory vystudoval filozofiu, v porovnani s oficialnym prehlasenim najvacsej profesnej organizacie psychologov na svete (APA 2004)? Dokaze to laik posudit? Nebolo by zaujimavejsie nechat prehovorit na tu temu naozaj odbornikov? Zaujima v tejto krajine niekoho vobec ich nazor? Alebo si kazdy pretlaca iba svoju ideologicku agendu?

Odpovedaj