Nórski aktivisti skupiny Fuck For Forest v roku 2011 vtrhli do protestantskej katedrály v Oslo. Počas prebiehajúcej omše sa snažili pred oltárom praktikovať súlož, čo im znemožnili návštevníci bohoslužby a zamestnanci svätostánku.
K akcii vydali prehlásenie, v ktorom načrtli svoje posolstvo. V skratke išlo o protest proti vylúčeniu kňaza Einar Gelius-a z cirkevných radov za jeho spoluautorstvo knihy „Sex v Biblii“. Podľa aktivistov skupiny Fuck For Forest je ľudská sexualita posvätná, sex je prostriedok k prinavráteniu našej stratenej prirodzenosti a spôsob ako obnoviť našu harmóniu s prírodou a našim vlastným vnútrom.
Video z ich akcie si môžete pozrieť tu (obsahuje nahé telá a sexuálne scény).
Nahí aktivisti Fuck For Forest boli vyvedení z katedrály, zatknutí, postavení pred súd, odsúdení k peňažnej pokute. Ich činu venovali okrajovú pozornosť niektoré škandinávske média, publicita neprekročila regionálnu úroveň. Na Slovensku o akcii Fuck For Forest počul málokto a ani dnes by nemalo zrejme zmysel na ňu spomínať – nebyť kauzy Pussy Riot.
V niektorých veciach sa tieto dve akcie nápadne podobajú. Odohrávajú sa v podobnom priestore – v náboženskom svätostánku. Obe akcie sú svojim spôsobom šokujúce a môžu urážať cítenie niektorých ľudí, najmä veriacich. Za oboma akciami sú idealistické skupiny mladých ľudí, ktorí majú túžbu zmeniť svet k lepšiemu a tiež zdieľajú pocit, že spoločnosť, v ktorej žijú je dosť prehnitá na to, aby si zaslúžila liečbu šokom. Posolstvo Fuck For Forest je viac uletené, trochu mystické až ezoterické. Pussy Riot sú nohami viac na zemi, dokážu trefne pomenovať politickú realitu dnešného Ruska a zneužívanie náboženstva pre potreby Putinovej autokratickej vlády. Ich záverečné prehlásenia na súde sú prejavom inteligentných a rozhľadených ľudských bytostí.
Pre človeka žijúceho na Slovensku je dôležité venovať pozornosť ešte jednej veci. Aj u nás máme ľudí, ktorí svoj vzor hľadajú skôr v autokratickom Rusku a prejavujú sympatie k Putinovskym riešeniam.
Jeden rozdiel medzi týmito dvoma prípadmi je však priepastný – je ním reakcia spoločnosti a jej represívneho systému. Tento rozdiel zároveň ukazuje na to, v akom stave je sloboda a demokracia v Rusku v porovnaní s Nórskom.
V Nórsku sa s aktivistami Fuck For Forest vysporiadali ľahkým peňažným trestom, média síce o prípade slobodne informovali, ale žiadna veľká kauza sa nekonala. Napriek tomu (alebo skôr práve preto) sa krajina neprepadla do chaosu, nerozvracajú ju hordy naháčov v kostoloch a Nórsko ostáva slušnou krajinou, v akej by som rád žil aj ja.
V Rusku naopak Putinov režim odpovedal tvrdo až brutálne, tak ako zvyknú odpovedať režimy totalitné, postavené na vláde tvrdej ruky. Matky malých detí putujú do väzenia, z prípadu sa stala celosvetovo sledovaná kauza, režim odpovedá ďalšou represiou na protesty ruskej opozície (viď. prípad Gary Kasparov). Človeku po tom všetkom ostáva divná chuť v ústach a pocit, že dnešné Rusko nie je zem zasnúbená.
Pre človeka žijúceho na Slovensku je dôležité venovať pozornosť ešte jednej veci. Aj u nás máme ľudí, ktorí svoj vzor hľadajú skôr v autokratickom Rusku a prejavujú sympatie k Putinovskym riešeniam. V prípade, že ide o možného kandidáta na post prezidenta SR, je užitočné nebrať to na ľahkú váhu.
