Eleonóra Liptáková: V Dobšinej mnohé deti nemajú dôstojné detstvo

0

Otvorený list ministrovi školstva napísali pani učiteľky LiptákováPolgáriová v lete roku 2012. Na internete si ho prečítalo vyše štvrť milióna Slovákov. List popisuje problémy, s ktorými sa denne stretávajú učitelia prevažne rómskych detí v Dobšinej: záškoláctvo, sexuálne obťažovanie, nedostatočné hygienické návyky, nulová uplatniteľnosť absolventov školy na trhu práce. Vtedajší minister školstva Čaplovič na list odpovedal a neskôr školu v Dobšinej navštívil. Inak ale vláda nepodnikla žiadne ďalšie kroky.

Od pamätného listu, ktorý ste napísali, uplynuli už tri roky. Ako sa zmenila situácia vo Vašom okolí?

V júni to budú už tri roky, no nepociťujeme výraznejšie zlepšenie situácie.  Žiaľ, v škole ju skôr vnímame ako zo dňa na deň horšiu. Malou útechou môže byť, že sa o problematike, ktorú sme v liste opísali, viac hovorí na verejnosti i v politických kruhoch.

Čo Vás motivuje k Vašej práci?

Motivácia? Vnútorná, možno gény, iné povolanie si neviem predstaviť a nikdy som nad iným ani neuvažovala. My sme v rodine všetci učitelia a toto povolanie sa u nás „dedí“ už niekoľko generácií.

A možno je to aj mojou povahou. Ak niečo nejde podľa mojich predstáv a prestávam pociťovať uspokojenie a radosť z vlastnej práce, premýšľam nad tým, hľadám príčinu problému a cestu, ako ďalej. Verím, že každý problém má nejaké riešenia a ak sa aj všetky zdajú zlé, jedno z nich je to najlepšie možné. Som optimistka.

Z Vášho listu cítiť, že považujete oficiálny školský systém za nevhodný pre Vašu situáciu. Mnohé deti, ktoré vychádzajú z Vašej školy, sú prakticky nezamestnateľné. Nebolo by lepšie ponúknuť im nejakú alternatívu bežného vzdelávania?

Mnoho našich detí má veľké ťažkosti v škole a nezvládajú požiadavky, ktoré na ne kladie súčasný vzdelávací program a na integráciu či inklúziu týchto detí náš vzdelávací systém nie je pripravený. Určite by bolo dobré, ak by sme týmto deťom mohli ponúknuť alternatívu „našitú na mieru“, ktorá by rešpektovala ich špecifiká a tempo vzdelávania. Som skutočne veľmi rada, že sa nad niečím takým uvažovať začína. Aj povinná predškolská príprava našich detí od troch rokov by určite priniesla výsledky a zlepšila štartovaciu pozíciu detí v prvom ročníku, a tým šancu na získanie potrebného vzdelania.

Vytvorili ste organizáciu Detstvo deťom, môžete nám prosím popísať, ako funguje a čo je jej cieľom?

Detstvo deťom je občianske združenie, ktorého cieľom je, aby deti zo sociálne znevýhodnených prostredí mali šancu prežiť plnohodnotné detstvo a počas neho si osvojili základné zručnosti a návyky, ktoré im pomôžu k dobrému životu. Myslím si, že každé dieťa má právo prežiť plnohodnotné, bezstarostné a dôstojné detstvo. No, žiaľ, mnohé naše deti takéto detstvo nemajú. Žijú v nevhodných podmienkach, sú zanedbávané vlastnými rodičmi, niektoré sa už v detskom veku samé stávajú rodičmi a musia sa starať o vlastné deti.

Ako vyzerá činnosť centra v praxi?

V Dobšinej sme v rodinnom dome, v našom „domčeku“ otvorili rodičovské centrum. Priestory domčeka sú zariadené podobne ako bežný byt, máme chodbu, kuchyňu, kúpeľňu, detskú izbu a obývaciu izbu. V „domčeku“ sa stretávame s mladými rodinkami, ktoré mali svoje prvé (niektorí i druhé) dieťa počas plnenia povinnej školskej dochádzky, t.j. do 16 roku veku. Aktuálne je v projekte zapojených 14 rodín (25 detí).

Stretávame sa 4 x do týždňa 3 – 4 hodiny popoludní a imitujeme popoludnie v bežnej rodine a domácnosti: rodičia sa s deťmi hrajú, čítajú knihy, kreslia, skladajú kocky a puzzle, spievajú, tancujú, občas pozeráme rozprávky, hráme divadielko a spoločenské hry, v letných mesiacoch sa hráme na našom detskom ihrisku v záhrade domčeka. Mamičky majú možnosť vyprať v automatickej pračke, varíme, upratujeme domácnosť, oteckovia zabezpečujú úpravy či opravy v domčeku a v záhrade. Organizujeme tvorivé dielne a výlety.

Vnímate podporu ľudí okolo seba pre to, čo robíte?

Našim rodinkám sa venujeme vo svojom voľnom čase, dobrovoľne, bez akejkoľvek peňažnej odmeny. Prevádzka centra však pochopiteľne vyžaduje financie. Detstvo deťom podporujú súkromní darcovia formou väčších jednorazových darov a formou menších pravidelných mesačných príspevkov. Mnoho ľudí nás podporuje materiálne, celé zariadenie priestorov rodičovského centra sme taktiež získali vďaka darcom, vrátane nových elektrospotrebičov, zariadenie kuchyne, hračky a knihy pre deti, oblečenie pre detičky i rodičov.

Nesmierne dôležitá je pre nás aj morálna podpora ľudí, ktorým sa páči, čo robíme, ktorí obdivujú a oceňujú našu prácu, ktorí nám Detstvo deťom „lajknú“ na Facebooku. No najväčšiu podporu dostávame zo strany našich rodičov a detí, ktoré do „domčeka“ chodia s radosťou.

Domcek_Detstvo_detom

Rodičovské centrum Detstvo deťom v Dobšinej pomáha deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Založili ho „učiteľky z Dobšinej“ – Eleonóra Liptáková a Erika Polgáriová.

Keď som čítal Váš list, vnímal som veľký rozdiel medzi hladkou, korektnou rečou ľudí z Bratislavy, ktorí sa dívajú na Vaše ťažkosti z veľkej diaľky, a Vašimi expresívnymi vyjadreniami. 

No tak o tej „hladkej, korektnej reči ľudí (nie len) z BA“ vieme s kolegynkou svoje, ibaže problém a životnú situáciu niektorých našich detí toto nijako nezlepší a nikomu to neprospeje, akurát len neurazí nejaké vzťahovačné ego. My s kolegyňou Erikou Polgáriovou si odmietame zakrývať oči a  klásť servítku pred ústa pod zámienkou akejsi verbálnej diplomacie a budeme naďalej pomenúvať veci pravými menami.  Ak problém nepomenujeme, nedokážeme ho ani vyriešiť.

Odmietame zakrývať oči a  klásť servítku pred ústa pod zámienkou akejsi verbálnej diplomacie a budeme naďalej pomenúvať veci pravými menami.

Mohli by ste prosím popísať niekoľkými vetami problém, ktorému musíte čeliť? Je to problém s národnostnou menšinou? Je to sociálny problém?

Podľa mňa to nie je problém národnostnej menšiny (alebo etnika) a pri jeho riešení by sme sa už konečne mali prestať „titulovať“ ako Róm/neRóm. Mne ako učiteľke je úplne jedno, či dieťa, ktoré sedí oproti mne v lavici je rómske alebo nerómske, či žije v dome, v byte alebo v chatrčke. No nie je mi jedno, ak to dieťa je hladné, nevyspaté, špinavé, zavšivavené, maximálne zanedbané zo strany vlastných rodičov. Viem z vlastných skúseností, že aj rodina, ktorá žije v chatrčke, dokáže žiť slušne a vzorne sa postarať o svoje deti.

Ako vnímate postoj oficiálnych miest k Vašej situácií? Viem, že k Vám prišiel minister  školstva, ale zdá sa, že to bolo asi tak všetko?

Myslím si, že problémy, s ktorými v našej škole denno-denne zápasíme, nie sú alebo nechcú byť na „oficiálnych miestach“ vnímané ako vážne. No podľa mňa práve výchova a vzdelávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (marginalizovaných rómskych komunít, sociálne vylúčených spoločenstiev, neprispôsobivých rodín…) patrí k jedným z najpálčivejších problémov.

Slovenská republika nedisponuje v súčasnosti žiadnymi efektívnymi nástrojmi na plnohodnotné vzdelávanie a socializáciu detí vyrastajúcich v sociálne znevýhodnenom prostredí. Ak kognitívnemu, sociálnemu a emocionálnemu rozvoju dieťaťa nie je venovaná pozornosť v ranom detstve, školský systém nedokáže vzniknuté nedostatky kompenzovať a dieťa nemá šancu svoje zaostávanie dobehnúť. Vyrastajú tak generácie bez základného vzdelania, neuplatniteľné na trhu práce.

Doterajšie kroky v tejto oblasti sú, podľa mojich skúseností z praxe napriek vynaloženým nemalým finančným prostriedkom, len veľmi málo efektívne a nepriniesli očakávaný efekt.

Vyrastajú nám generácie bez základného vzdelania, neuplatniteľné na trhu práce. Doterajšie kroky sú len veľmi málo efektívne a nepriniesli očakávaný efekt.

Ste za zmiešané triedy rómskych a nerómskych detí, alebo skôr za oddelenie oboch skupín?

A opäť to delenie na rómske a nerómske deti. Ak to teda chcete z tohto uhla pohľadu, tak napr. na našej škole triedu, v ktorej by boli vzdelávané len nerómske deti, nemáme. Pravdou je, že máme rómske triedy, čo je ale logické, napr. pri pomere detí cca 100:10 nastupujúcich do 1. ročníka je nemožné vytvoriť všetky triedy zmiešané.

Tu nejde o problém Rómov a neRómov, u nás pokojne sedí v jednej lavici rómske a nerómske dieťa a nemajú s tým problém. Problém je s dieťaťom, ktoré je zanedbané, všivavé, špinavé, zapáchajúce (a toto naozaj neviem povedať jemnejšie), i keď samotné dieťa často za to nemôže, no, žiaľ, v jednej lavici s ním nikto sedieť nechce a dobrovoľne nebude.

Tie reči o desegregácii, o integrácii či inklúzii sa veľmi ľahko hovoria, pekne znejú a dobre sa počúvajú, no v praxi v niektorých lokalitách ostane dlho len pri rečiach.

Je riešením internátna výchova rómskych detí?

Nie. Deti patria k rodičom, do rodín. Žiaľ, nie každá rodina je pre dieťa vhodným výchovným vzorom, nie v každej rodine má dieťa vytvorené vhodné životné podmienky. Som za prácu s rodinou. Viesť rodiny k zodpovednosti za starostlivosť o svoje deti, k zodpovednosti za ich budúcnosť. Mnoho rodín len nevie ako, lebo nemali vzor vo svojich rodičoch. Ak im ukážeme cestu, spôsob, dáme príležitosť, určite to posunie ich deti aj samotných rodičov. Deti tak budú mať vo svojich rodičoch pozitívne vzory.

Tu nejde o problém Rómov a neRómov, u nás pokojne sedí v jednej lavici rómske a nerómske dieťa. Problém je s dieťaťom, ktoré je zanedbané.

Ak by ste mohli viesť ministerstvo školstva, aké kroky by ste podnikli, aby sa situácia v Dobšinej a iných lokalitách zlepšila?

Povinná predškolská príprava detí zo sociálne znevýhodneného prostredia od 3 rokov veku. Legislatívne zastrešiť ako výchovno-vzdelávacie inštitúcie rodičovské či rodinné centrá, ktoré by sa venovali komplexne práci s rodinami zo sociálne znevýhodneného prostredia. Vzdelávací program pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a väčšie kompetencie školám pri výchove a vzdelávaní týchto žiakov. Ako som už spomínala „našiť“ svojim žiakom školský vzdelávací program „na mieru“.

Aké iné pozitívne príklady práce s rómskou komunitou podľa Vás na Slovensku máme?

Je ich viacero, spomeniem konkrétne Mariána Kuffu zo Žakoviec a jeho činnosť v osadách v Huncovciach a vo Veľkej Lomnici, ETP Slovensko a výstavbu rodinných domov v Rankovciach, prínosom určite je misijná práca, fungujúce komunitné centrá, terénni sociálni pracovníci a zdravotní asistenti, asistenti v MŠ a ZŠ, podpora výstavby materských škôl a veľa ďalších.

Stretli ste sa počas svojej kariéry v Dobšinej s rómskou študentkou alebo študentom, ktorí boli výnimočne nadaní?

Neviem, čo myslíte pod výnimočným nadaním. Výnimočne nadaného žiaka sme na našej škole už dlhé roky nemali. Máme zopár výborných žiakov, sú medzi nimi žiaci nerómski i rómski. Pred piatimi rokmi končila deviaty ročník veľmi snaživá žiačka, vypracovala sa z dobrej trojkárky v piatom ročníku na výbornú deviatačku, napokon bola v ročníku najlepšou a skončila základnú školu s čistými jednotkami. Zaslúženými. Pokračovala v štúdiu na strednej pedagogickej škole, žiaľ, nemám informácie, či školu skončila alebo nie, odsťahovali sa z Dobšinej, zo Slovenska do Čiech.

Viete si predstaviť, že by sme na Sokratovom inštitúte vytvorili miesto pre rómsku študentku alebo študenta?

Miesto pre rómskeho študenta na Sokratovom inštitúte? Akože príslušnosť k rómskemu etniku by mala byť podmienka prijatia? Toto trošku, podľa mňa, „zaváňa“ pozitívnou diskrimináciou. O jednom takom viem (žiaľ, len o jednom), je rómskeho etnika, je bývalým študentom dobšinského gymnázia, dnes študent 3. ročníka špeciálnej pedagogiky na UK v Bratislave. Snáď ich bude viac, v súčasnosti na dobšinskom gymnáziu študuje 6 študentov rómskeho etnika. Všetci spomínaní sú Rómovia, no pochádzajú z podnetného prostredia, vyrastali a žijú v starostlivých, podporujúcich rodinách. Ako som už spomínala, to nie je o Rómoch a neRómoch. Je to o rodinnom prostredí, o zázemí, o podpore, o starostlivosti a prístupe rodičov.

Rozhovor vznikol v spolupráci so Sokratovým inštitútom. Sokratov inštitút umožňuje vysokoškolákom popri svojom štúdiu stretnúť lektorov z celej Európy a učiť sa praxou. Do Sokratovho inštitútu sa môžete prihlásiť do 30. apríla elektronicky na stránke: www.sokratovinstitut.sk

Donorom Sokratovho inštitútu je spoločnosť Západoslovenská energetika, a. s.

BANNER

Zdieľaj:

O autorovi

Odpovedaj