Etické témy, ktoré v poslednom čase rezonujú v politických diskusiách na Slovensku vyostrujú hranice medzi politickými ideológiami, najmä konzervativizmom a liberalizmom.
Ak celú vec veľmi zjednoduším a odhliadnem od ekonomického pohľadu, môžem použiť takúto skratku – konzervatívci sú zástancovia tradičných hodnôt, aj v prípade, že to znamená obmedzenie jednotlivca a jeho predstáv o osobnej slobode. ¹ Liberáli naopak vyzdvihujú osobné slobody aj v prípade, že ich presadzovanie vedie k zmene starého poriadku a opusteniu tradičných spôsobov. ²
Môže sa zdať, že základná deliaca čiara je týmto narysovaná a ide už iba o to zaujať konkrétne postoje ku konkrétnym témam na základe vopred definovaných šablón. Samého seba považujem skôr za liberála, ale čím viac sledujem politický diskurz, tým väčší význam vidím v inej deliacej čiare, ktorá sa mi ukazuje ako zásadnejšia. Je ňou ochota a schopnosť používať pri riešení politických a etických otázok kritické myslenie.
Poznanie ako východisko politiky
Aby som to vysvetlil, použijem príklad klasickej témy, ktorá je jablkom sváru medzi etickými liberálmi a konzervatívcami – manželstvá homosexuálov. Podľa môjho zjednodušenia by mal konzervatívec zaujať k manželstvám homosexuálov odmietavý postoj – ide o niečo nové, cudzie našej tradícii, treba byť preto obozretný a nedôverčivý. Liberál si naopak povie – legalizácia homosexuálnych vzťahov rozširuje priestor osobných slobôd, treba ju preto podporiť aj napriek tomu, že ide o nový jav. Potiaľto je to pomerne jasné. Akú úlohu v tom môže zohrávať kritické myslenie?
Politik, ochotný a schopný používať kritické myslenie si neutvára názor na základe politicko-filozofického prúdu, ku ktorému patrí, ale postupuje inak. Na prvom mieste sa pýta – aké sú fakty? Aké je ľudské poznanie, teda čo o probléme vieme a nakoľko sú naše vedomosti využiteľné pri tvorbe politických rozhodnutí? V tomto konkrétnom prípade si môže položiť takéto otázky – poznáme príklad krajín a spoločností, kde manželstvá homosexuálov fungujú? Ako dlho ? Ak sa jedná o pomerne nový jav, aké sú s ním zatiaľ skúsenosti? Čo môžu k otázke povedať experti z relevantných oborov (psychológia, sociológia, medicína, história atď.) a významné vedecké inštitúcie? O aké fakty sa opierajú obavy odporcov a aké fakty sú na strane zástancov tohto politického rozhodnutia? Aká je váha, relevantnosť a dôveryhodnosť jednotlivých faktov? Pokiaľ jednotlivým oblastiam, vedeckým disciplínam a odborným súvislostiam politik nerozumie, mal by ich prekonzultovať s expertmi. Politické rozhodnutie založené na kritickom myslení teda vychádza zo sumarizácie dostupných faktov, schopnosti porozumieť im a urobiť na ich základe rozumné rozhodnutie.
Ešte vyhranenejšou témou sú adopcie detí homosexuálnymi rodičmi. Zatiaľ čo o homosexuálnych manželstvách na Slovensku prebieha aká taká diskusia, adopcie detí homosexuálnymi pármi sa už používa iba ako finálny odstrašujúci argument „kam až to môže zájsť.“ Povedzme, že som politik z konzervatívnej strany a zaoberám sa politickou otázkou, ktorá zahŕňa problém adopcií homosexuálmi. Moja ideológia mi hovorí, že niečo také by som mal odmietnuť. Môže sa však stať, že narazím na skúsenosti a dôležité ukazovatele z krajín, kde sú adopcie a výchova detí homosexuálnymi pármi predmetom vedeckého výskumu už dlhšiu dobu. Čo by som mal urobiť v prípade, že sú výsledky týchto výskumov optimistické a uvádzajú, že takto vychovaváne deti v ničom nezaostávajú za svojimi rovesníkmi z heterosexuálnych rodín? 3,4,5
V okamihu keď nastupujem cestu poznávania a štúdia konkrétneho problému alebo politickej otázky, neviem kam ma poznanie dovedie. Výsledkom môže byť konzervatívna opatrnosť, ale aj liberálna otvorenosť.
Mám dať prednosť svojej ideológii, alebo by som sa na základe nadobudnutých vedomostí mal osmeliť a vykročiť smerom k zvažovaniu legalizácie adopcií homosexuálnymi pármi? Samozrejme, môžem urobiť kompromis, ktorým si ako konzervatívec zachovám tvár. Môžem si povedať: existujú síce už určité skúsenosti a množina vedeckého poznania, ktorá mi môže napovedať pri rozhodovaní, ale napriek tomu je to stále pomerne nový fenomén, preto by som bol radšej opatrný. Táto opatrnosť by ale nemala byť alibizmom a nemala by slúžiť ako zahmlievanie v prípade, ak vedecké poznanie zjavne spochybňuje môj ideologický pohľad. Ak nie som spokojný s vedomosťami, ktoré o téme mám, je rozumné stanoviť si, čo presne potrebujem vedieť, aby som sa mohol rozhodnúť. Ďalším krokom je načrtnúť cestu, ktorou môžem k poznaniu prísť a pokiaľ je to potrebné, trebárs iniciovať v príslušnej oblasti výskum.
Rovnaký princíp samozrejme možno aplikovať aj na opačnú stranu spektra – ako liberálny politik by som sa mohol povedzme zahrávať s myšlienkou, že je správne zlegalizovať marihuanu a umožniť aj jej predaj a propagáciu. V takom prípade by som mal opäť vziať do úvahy fakty. Zrejme by som pri tom narazil na vedecké výskumy, ktoré ukazujú, že zatiaľ čo dekriminalizácia marihuany (možnosť držania pre osobnú spotrebu) nespôsobuje nárast jej úžívania, úplna legalizácia (možnosť predaja a propagácie) naopak spôsobuje v jej užívaní výrazný nárast.6 Na základe faktov by som mohol pripustiť, že ak bude mať miera mojej liberálnosti isté hranice, bude to pre spoločnosť lepšie.
Politické rozhodovanie založené na použití kritického myslenia nevyhnutne spochybňuje vyhranené politické doktríny. V okamihu, keď nastupujem cestu poznávania a štúdia konkrétneho problému alebo politickej otázky, neviem kam ma poznanie dovedie. Výsledkom môže byť konzervatívna opatrnosť, ale aj liberálna otvorenosť, pričom výsledok sa môže prípad od prípadu líšiť na základe dostupných faktov.
Zjednocujúci prvok občianskej spoločnosti
Klasické politické ideológie sa spájajú s osobným postojom, ktorý často vychádza zo subjektívneho vnímania života. Predmetom psychologického skúmania je napríklad otázka do akej miery sa inklinácia k tej ktorej politickej ideológii formuje výchovou v detstve 7 . Snaha plošne aplikovať jedno ideologické riešenie spoločnosť nevyhnutne polarizuje, pretože proti sebe stavia odlišné vnútorné pocity a subjektívne spôsoby vnímania reality (ako napríklad subjektívny názor „ľudia sú vo všeobecnosti zlí, preto treba inštitúcie, ktoré ich usmernia“ vs „ľudia sú vo všeobecnosti dobrí, ale inštitúcie ich kazia“). Rovnaký problém nastáva, keď sa presadzovaný politický postoj zakladá na osobnom prežívaní viery alebo nadzmyslového rozmeru bytia.
Poslankyňa a neúspešná kandidátka na prezidentku Helena Mezenská je známa svojim výrokom „Vlastné zážitky z teleportácie si vziať nenechám“. 8 Predstavme si hypotetický príklad, že by Helena Mezenská chcela využiť svoje politické právomoci na riešenie problému dopravy a svoje osobné zážitky by pri tom použila ako východisko. Mohla by napríklad argumentovať, že nie je potrebné investovať do rozvoja verejnej dopravy, pretože teleportácia je lacnejší a efektívnejší spôsob premiestňovania. Takýto spôsob politického rozhodovania by pochopiteľne vniesol do spoločnosti frustráciu prameniacu z toho, že zážitok teleportácie nie je prístupný každému. Samozrejme sa jedná sa o hypotetický a extrémny prípad. Skúsme si ho však porovnať povedzme so situáciou, keď kresťanský politik argumentuje tým, čo sa píše v Biblii. Pre ateistu môže byť Mezenskej viera v teleportáciu tým istým ako viera kresťanského politika vo všemocnú bytosť, ktorá nadiktovala ľudstvu svätý text, aby sa ním riadilo. Z pohľadu budhistu môže žiť v ilúzii Mezenská, kresťan aj ateista. Ešte iný pohľad na vec by mal moslim, taoista, agnostik atď. Jeden z hlavných princípov občianskej spoločnosti je, že sa usiluje zabezpečiť rovnaké práva, povinnosti a priestor na realizáciu pre všetkých občanov, bez ohľadu na ich vieru či spôsob vnútorného prežívania reality. Kritické myslenie, založené na poznaní a vyhodnocovaní objektívne pozorovateľných a skúmateľných faktov môže zohrávať pri tvorbe a rozvoji občianskej spoločnosti kľučovú úlohu.
Fakty sú niečo, čo môže spoznať a overiť si každý človek bez ohľadu na svoje politické či náboženské presvedčenie. Kritické myslenie teda vytvára bázu, na ktorej sa môžeme stretnúť všetci.
Kritické myslenie je schopnosť zhromaždiť a vyhodnotiť informácie a fakty logickým, vyváženým a rozumným spôsobom.9 Fakty sú niečo, čo môže spoznať a overiť si každý človek bez ohľadu na svoje politické či náboženské presvedčenie. Kritické myslenie teda vytvára bázu, na ktorej sa môžeme stretnúť všetci. Zjednodušene povedané, je to lietadlo, ktoré odvezie z Bratislavy do Londýna každého s platnou letenkou – ľudí, ktorí veria v teleportáciu aj tých, ktorí poznajú princípy aerodynamiky, mechaniky, navigácie, vďaka ktorým lietadlo funguje. Nikto nie je vylučený z dôvodu viery, alebo na základe subjektívneho prežívania reality.
Nie všetky otázky a problémy, ktoré riešia politici majú jednoznačné riešenia, nie vždy sú dostupné potrebné vedomosti a fakty na rozumný záver. Politické ideológie, rovnako ako napríklad náboženstvo, môžu pomáhať ako barlička v konfrontácii s nepoznaným. Ako také ich nemožno zatracovať. Stačí, ak budeme mať na pamäti, že cieľom by malo byť rozširovanie poznania, na základe ktorého môžu rozumné politické rozhodnutia maximalizovať dobro pre celú spoločnosť. Ďalším krokom je samozrejme v súlade s touto ideou voliť politikov, ktorí dokážu kritické myslenie používať v politickej praxi. Ale to už je iný príbeh.
Odporúčané zdroje:
(1) Conservatism, Professor Terry Ball, Brittanica
(2) Liberalism, Professor Harry K. Girvetz, Brittanica
(3) Promoting the Well-Being of Children Whose Parents Are Gay or Lesbian, American Academy of Pediatrics, PEDIATRICS Vol. 131 No. 4 April 1, 2013
(4) Sexual Orientation, Parents, & Children, APA ( American Psychological Association) Council of Representatives July 28 & 30, 2004.
(5) ACHESS – The Australian study of child health in same-sex families: background research, design and methodology, BMC Public Health 2012
(6) Evaluating alternative cannabis regimes, Br J Psychiatry. 2001 Feb;178:123-8.
(7) Parenting and Temperament in Childhood Predict Later Political Ideology, The Association for Psychological Science, October 22, 2012
(8) Helena Mezenská: Vlastné zážitky z teleportácie si vziať nenechám, aj za cenu posmeškov!, topky.sk, 25.02.2014
(9) Professor Mayank Dutia, Critical Thinking in Global Challenges, Coursea 2014
