Jela Dobošová: Zloženie zbraní je iba začiatok cesty

Uznávate právo Izraela na realizovanie vojenských operácií v pásme Gazy, ktorých cieľom je zastaviť útoky na jeho územie (napr. vystreľovanie rakiet Hamasom)?

Podľa medzinárodného humanitárneho a vojnového práva, ktoré obsahuje pravidlá ochrany ľudských práv v ozbrojených konfliktoch majú krajiny právo na zbrojenie alebo vedenie vojenských operácii. Strany konfliktu ale musia urobiť opatrenia na ochranu civiliného obyvateľstva, musia rozlišovať medzi vojenskými a civilnými objektami a musia používať primerané zbrane a spôsoby na minimalizovanie strát na životoch.

Od vypuknutia konliktu sme zaznamenali útoky na oboch stranách. Ich terčom boli zdravotnícke zariadenia a personál, civilné obydlia, elektráreň, zdroje vody či kanalizácia. Tieto útoky sú vojnovými zločinmi. Pokračujúce útoky na civilné obydlia a ostreľovanie nemocníc vyžadujú nezávislé medzinárodné vyšetrovanie Medzinárodným trestným súdom, na ktorý Amnesty International tiež apeluje.

Juraj Kušnierik na webe týždňa napísal, že po zavedení zbrojného embarga by Izraelu ostalo iba more. Narážal tým na jeho bezpečnostnú situáciu a potrebu brániť sa. Ako to vnímate?

Názory p. Kušnierika si vážime, o to viac že patrí medzi dlhodobých podporovateľov Amnesty International. Amnesty International nielen v tomto konflikte, ale aj v predchádzajúcich, apelovala na uvalenie embarga OSN na obe strany konfliktu. V prípade, ak by k tomu nedošlo, štáty by mali pozastaviť všetky presuny zbraní, munície a iného vojenského vybavenia a technológií do Izraelu, Hamasu a ostatným palestínskym ozbrojeným skupinám. Doteraz tak urobila Veľká Británia a Španielsko. Embargo by malo trvať až dovtedy, pokým neprestane existovať skutočná hrozba, že budú porušované ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo.

Názov petície znie „USA: ZASTAVTE DODÁVKY ZBRANÍ DO IZRAELA“, takže je celkom pochopiteľné, že to ľudia môžu vnímať ako iniciatívu voči jednej strane konfliktu.

Verím, že výzva, ktorá víta návštevníčky a návštevníkov našej webovej stránky môže vyvolávať dojem, že Amnesty International „podporuje“ jednu stranu. Výzva je formulovaná týmto spôsobom, pretože právo Spojených štátov amerických zakazuje zásobovanie zbraňami tam, kde je predpoklad, že budú využité na závažné porušovanie ľudských práv. Tým, že Spojené štáty americké vyvážajú svoje zbrane do Izraela, kde dochádza k hrubému porušovaniu ľudských práv, porušujú aj svoje vlastné zákony. Okrem toho, v rámci tejto výzvy apelujeme na amerického ministra zahraničných vecí Johna Kerryho, aby sa Spojené štáty americké zasadili na pôde OSN aj o zbrojné embargo na všetky strany konfliktu.

Hranice Gazy dnes kontroluje Izrael. Pochopiteľne robí všetko preto, aby sa tam nedostávali žiadne zbrane. Napriek tomu odtiaľ Hamas a ďalší militanti vystreľujú tisíce rakiet, niektoré pomerne sofistikované. Čo s tým môže urobiť OSN?

Bezpečnostná rada OSN môže uvaliť okamžité a  rozsiahle zbrojné embargo na Izrael, Hamas a ostatné palestínske ozbrojené skupiny. Toto embargo by malo obsahovať aj záväzok vyšetriť porušovanie ľudských práv Medzinárodným trestným súdom. Ďalším záväzkom musí byť zavedenie systému vymáhania zodpovednosti zaručujúceho spravodlivý súdny proces osobám zodpovedným za spáchanie zločinov.

V prípade, že neexistuje zbrojné embargo vydané OSN, mali by krajiny samotné iniciovať zákaz transferu zbraní.

Otázkou je ale aj zmysluplnosť požiadavky. V Gaze zbrojné embargo de facto existuje, ale ani Izrael s jeho vojenskou prevahou nedokáže zabezpečiť, aby sa tam nedostávali stále novšie zbrane. Nezdá sa teda, že by to k niečomu viedlo.

Zbrojné embargo má zasiahnuť všetky strany ozbrojeného konfliktu. Už teraz je Gaza úplne uzatvorená pred okolitým svetom, zbrojné embargo by teda ovplyvnilo aj Izrael aj Hamas a aj ostatné palestínske ozbrojené skupiny. Ide o opatrenie, ktoré má chrániť životy civilného obyvateľstva. To je totiž ohrozované zbraňami, ktoré využívajú na oboch stranách konfliktu.

Zbrojné embargo by ovplyvnilo aj Izrael aj Hamas a aj ostatné palestínske ozbrojené skupiny. 

Keď vychádzam z poznania, že zbrane sa do Gazy dostávajú tak či onak, musím čeliť tejto dileme – ak by Izrael skutočne rešpektoval zbrojné embargo, ocitol by sa v nevýhode voči protivníkom, ktorí žiadne embargo rešpektovať nebudú.

Podľa správ izraelskej armády existujú podzemné tunely, ktoré vedú z izraelského na palestínske územie. V prípade embarga, ktoré sa dotkne aj Izraela, klesne počet zbraní v celej oblasti a palestínske ozbrojené skupiny nebudú môcť získať zbrane ani z územia Izraela.

Militantné organizácie na palestínskom území dostávajú zbrane z Izraela?

Aj verejnosť mohla zachytiť v médiách niekoľko záberov na tunely, ktoré podľa izraelskej armády slúžia na zásobovanie územia Gazy zbraňami. Je to informácia zverejnená izraelskou armádou, ktorá je aj dôvodom tejto vojenskej operácie na území Gazy.

Dá sa predpokladať, že izraelská vláda urobí všetko preto, aby sa do Gazy zbrane nedostávali z ich územia, ale problémom je aj hranica s Egyptom. Nemalo by sa embargo vzťahovať aj na ďalšie štáty, ktoré dodávajú zbrane Hamasu – napr. Irán, Sýria?

Generálny tajomník OSN Ban Ki-Moon pre tri roky trvajúci konflikt vyzýval už v júni k zbrojnému embargu v Sýrii. Čo sa týka Egyptu osobne nemám informácie o tom, že by súčasný režim podporoval palestínske ozbrojené skupiny. Amnesty International mala výzvy k veľmi rýchlym masovým odsúdeniam na trest smrti v Egypte, ktorých dôvodom bola spolupráca s Moslimským bratstvom. Moslimské bratstvo podporuje Hamas a zločinom stoviek odsúdených počas týchto procesov bolo práve údajné spojenie s touto organizáciou.

Ďalšia vec je nelegálny obchod so zbraňami, ktorému sa úplne nevyhneme, ale to nemôže byť argument proti snahám OSN zastaviť dovoz zbraní do tejto oblasti.

Existuje jeden zjednodušujúci pohľad na izraelsko-palestínsky konflikt: ak by zložil zbrane Hamas, nastal by mier, ak zloží zbraň Izrael, prestane existovať. Aký na to máte názor?

Myslím, že v tomto prípade je veľmi dôležité povedať, že stále hovoríme o okupovanom území. Zloženie zbraní v tomto konflikte nestačí. Zbrojné embargo je začiatok cesty. Je potrebné, aby obe strany začali spoločne rokovať o mieri a ukončení okupácie.

Krajiny Európskej únie považujú Hamas za teroristickú organizáciu. Vy si myslíte, že by mala byť tiež súčasťou mierových rozhovorov?

Hamas je veľmi dôležitý aktér konfliktu, preto by nemal byť vynechaný ani pri mierových rokovaniach. Z médií sa dozvedáme, že práve Hamas porušuje prímeria, čo narušuje pozitívny priebeh rokovaní.

Veríte, že Hamas bude ochotný pristúpiť na mierové riešenie, ktoré akceptuje existenciu Izraela v súčasnej podobe?

Na túto otázku ťažko dokážem odpovedať. Avšak okupácia palestínskych území je vážnym problémom, ktorý komplikuje akékoľvek riešenia. Ak by bola okupácia ukončená, tak je možné, že by to otvorilo ďalšiu cestu ku kompromisom.

Okupácia palestínskych území je vážnym problémom, ktorý komplikuje akékoľvek riešenia.

Máte k dispozícii fundované odhady, do akej miery by bola embargom zasiahnutá obranyschopnosť Izraela?

Osobne som sa s takým dokumentom nestretla, ale v prípade všetkých kampaní, ako aj takýchto krízových situácii, sa Amnesty International spolieha na vlastný výskum a monitorovanie. Aj súčasný ozbrojený konflikt je monitorovaný našimi kolegami a kolegyňami. Som presvedčená, že Amnesty International by nepožadovala niečo, čo by mohlo zhoršiť ľudskoprávnu situáciu v oblasti.

Tá otázka je pomerne dôležitá aj vzhľadom na pokračujúcu destabilizáciu blízkych regiónov a vojenské úspechy militantného islamizmu. Skupiny ako Islamský štát, ktoré sa prezentujú a chvália brutálnym porušovaním ľudských práv a majú na svedomí oveľa viac civilných obeti ako Izrael, zrejme nebudú nikdy rešpektovať žiadne embargo a ťažko budú načúvať ľuďom volajúcim po mieri. V tejto situácii je požiadavka na odzbrojenie Izraela veľmi háklivá a otázka jeho obranyschopnosti hrá rozhodujúcu úlohu.

Žiaľ, na túto otázku Vám neviem odpovedať. Je to otázka pre bezpečnostné expertky a expertov, ktorí sa zaoberajú práve situáciou na Blízkom východe a majú zmapovanú a zmonitorovanú históriu nepokojov, ale aj priebeh súčasných. Ešte raz však zdôrazňujem, že Amnesty International robí vždy svoj monitoring a výskum a až následne reaguje na danú situáciu, či ide o porušovanie práv individuálnych ľudí, skupín, alebo vojnové zločiny. V žiadnom prípade nechceme ohroziť životy ďalších ľudí, či sú na izraelskej alebo palestínskej strane.

Konflikt na Blízkom východe trvá už desaťročia v opakovaných kolách násilia, ktoré strieda dočasné prímerie. Vidíte nejaké známky zlepšenia, niečo čo by mohlo signalizovať svetlo na konci tunela?

V súčasnosti je náročné hľadať pozitívny vývoj. Každý deň počujeme správy o nedodržaní prímeria, prípadne ďalších obetiach konfliktu. Momentálne na tomto území dochádza k závažnému porušovaniu ľudských práv, čo sa pozitívne vnímať nedá.

Ako si predstavujete možný vývoj, ak budeme hovoriť o pozitívnejších alternatívach?

Načrtnúť ideálne riešenie je jednoduchšie, ako predpovedať reálny scenár. Ideálnym scenárom by bolo zloženie zbraní, mierové rokovania, ukončenie okupácie palestínskych území, zbúranie múra a na záver dodržiavanie ľudských práv všetkých ľudí. V každom prípade najdôležitejšie je, aby obe strany začali spolu komunikovať a hľadali spoločné riešenie pre ľudí žijúcich v danej oblasti.

Ideálnym scenárom by bolo zloženie zbraní, mierové rokovania, ukončenie okupácie palestínskych území, zbúranie múra a dodržiavanie ľudských práv. 

Majú vaše kampane vplyv aj na režimy ako Irán, Sýria, Saudská Arábia, alebo povedzme aj Rusko alebo Čína? Teda krajiny s deficitom demokracie a dodržiavania ľudských práv?

Naše výzvy majú 30-40% úspešnosť. Do toho sa počíta akýkoľvek posun v rámci našich požiadaviek. Príkladov máme niekoľko. Tu je však dôležité si uvedomiť, že tieto výzvy nie sú podporené len zo Slovenska, ale z celého sveta. Amnesty International v súčasnosti združuje 4 milióny ľudí.

To sú zrejme spriemerované všetky aktivity na celom svete. Mňa by zaujímalo, či je rozdiel medzi tým, ako vašim výzvam „načúvajú“ vlády USA a EÚ a aká je úspešnosť v prípade krajín, ktoré sú otvorenými porušovatelmi ľudských práv. Predpokladám, že tam rozdiel bude – máte k tomu dostupné údaje?

Amnesty International apeluje na všetky krajiny porušujúce ľudské práva aj na krajiny uzatvorené voči svetu, čiže diktátorské represívne režimy. Avšak nehodnotí rozdielne svoju úspešnosť výziev na jednotlivé režimy. Snažíme sa vyvíjať dlhodobo tlak aj na tieto krajiny. Jedným z príkladov je Mjanmarsko, ktoré bolo pred dvadsiatimi rokmi uzatvorené svetu a postupne začalo prepúšťať väzenkyne a väzňov svedomia ako napr. Aun Schan Su Ťij.

Vašou najsilnejšou zbraňou sú petície?

Skôr by som to nazvala písanie listov. Nie sú to petície v pravom slova zmysle, pretože listy sú väčšinou písané, príp. podpísané podporovateľkami a podporovateľmi Amnesty International a adresované priamo kompetentným ľuďom, ktorí majú dosah na zmenu ľudskoprávnej situácie individuálnych ľudí, alebo ohrozených skupín. Nie je to jediný spôsob práce Amnesty International, ale takto vieme najlepšie šíriť informácie o ľudskoprávnej situácii v rôznych krajinách, ako aj aktívne zapojiť ľudí na celom svete.

Ako je možné, že mocných ľudí, ktorí porušujú ľudské práva, zaujímajú listy od obyčajných ľudí?

Predstavte si, že jedného dňa dostanete státisíce listov z celého sveta. To Vám dá správu, že svet Vás vidí.

Veríte, že dlhotrvajúce ozbrojené konflikty sa vyriešia rokovaním, že bezcitní diktátori precitnú po prečítaní listov alebo, že teroristi sa priklonia k mierovým riešeniam. To si vyžaduje značnú dávku idealizmu. Vy osobne sa považujete za idealistku, veríte vo víťazstvo ľudského dobra?

Bez idealizmu by som nemohla byť súčasťou Amnesty International. Je potrebný v prípade zasadzovania sa za ľudské práva a viery v to, že každý človek sa narodil s rovnakými právami a má právo žiť bezpečný a dôstojný život.

Neverím, že ľudia sú len zlí a len dobrí. Áno sú tí, ktorí na nás tak pôsobia, ale verím, že aj tí zlí majú v sebe niečo dobré, ako aj dobrí zlé. Pre nadšencov a nadšenkyne východoázijských filozofických systémov ide o koncept jin a jang. Niektorí ľudia to možno vnímajú ako naivitu, ale vybrala som si mať ľudí rada a snažím sa vyvarovať nenávisti. Musím však priznať, že ma vždy nahnevá ľudská hlúposť.

Aj zlí ľudia majú v sebe niečo dobré, ako aj dobrí zlé.

Mohli by ste uviesť niektoré z vašich úspešných kampaní, na ktoré ste najviac hrdí?

Amnesty International sa teší rovnako úprimne všetkým svojim úspechom. Pre vymenovanie niekoľkých z nich spomeniem už zmieňovanú Aun Schan Su Ťij. V súčasnosti sme mali viac úspechov napr. prepustenie bieloruského ľudskoprávneho aktivistu Alesa Beljackijho, alebo prepustenie súdánčanky Meriam Yehya Ibrahimovej.

Venujete sa v rámci slovenskej pobočky nejakej špeciálnej lokálnej téme?

Amnesty International Slovensko má svoje špecifické témy, ktorým sa venuje na lokálnej úrovni. Sú to práva  LGBT* (lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových) ľudí na Slovensku, právo na rovný prístup k vzdelávaniu pre rómske deti, t.j. naše aktivity sa zameriavajú na boj proti segregácii v školách.

Ďalšou témou je kontrola obchodu so zbraňami, kde sme vyzývali vládu k podpísaniu medzinárodnej zmluvy o kontrolovanom obchode so zbraňami a medzinárodnom Dohovore o zákaze kazetovej munície. V oboch posledných spomínaných témach sme už zaznamenali čiastočné úspechy.

Okrem toho sa Amnesty International Slovensko zapája aj ku globálnym témam medzinárodného hnutia ako sexuálne a reprodukčné práva, rôzne individuálne prípady cieľom, ktorých je oslobodenie nespravodlivo väznených a aktuálne reagovanie na krízy, ako je v súčasnosti kríza na Ukrajine a ozbrojený konflikt v Gaze.

Z vášho pohľadu – ako je na tom Slovensko z hľadiska dodržiavania ľudských práv?

Slovenská republika sa zaviazala niekoľkými dokumentami k dodržiavaniu ľudských práv a urobila aj niektoré kroky pre zlepšenie ľudskoprávnej situácie, napr. v oblasti zločinov z nenávisti, kde je zahrnutá aj sexuálna orientácia ako dôvod priťažujúcej okolnosti, vynikajúci antidiskriminačný zákon, alebo legislatívny zákaz segregácie na školách.

No realitou je aj to, že Amnesty International Slovensko je svedkyňou narastajúcich nenávistných prejavov a zhoršujúcej sa ľudskoprávnej situácie. Dopomohlo k tomu aj legitímne zvolenie Mariána Kotlebu ako predsedu Banskobystrického kraja, teda človeka s otáznou minulosťou známeho okrem iného pre jeho nenávistné verbálne prejavy voči rómskemu obyvateľstvu. Zlou správou je aj ústavná zmena o ochrane manželstva, kde sa úplne zabudlo na práva menšín, alebo snaha lokálnej organizácie získať podporu na vyhlásenie referenda, ktorého cieľom je ďalšie zúženie priestoru na uplatnenie si práv najmä LGBT* ľudí.

Vďaka za rozhovor.