Presvedčenie, že biopotraviny sú zdravšie, ako tie „obyčajné“, je v spotrebiteľskej verejnosti pomerne rozšírené. Doposiaľ však neexistujú spoľahlivé vedecké výskumy, ktoré by to dokazovali. V uplynulých dňoch priniesli svetové média správu o najnovšej štúdií, ktorá by mohla znamenať v tejto oblasti prielom. Dokázali konečne vedci, že biopotraviny sú naozaj zdravšie, alebo je radosť bio-konzumentov zatiaľ predčasná?
Podľa štúdie, ktorú zrealizoval výskumný tím profesora Carlo Leiferta z Newcastle University, obsahujú biopotraviny viac antioxidantov ako bežné produkty. Výskumníci dospeli k záveru, že existujú „štatisticky významné rozdiely“ v množstve niektorých antioxidantov, pričom ich obsah v biopotravinách má byť „podstatne vyšší“ – o 19% až 69%. Zvýšené hladiny antioxidantov sú podľa autorov štúdie rovnocenné „jednej až dvom z piatich odporúčaných porcií ovocia a zeleniny, ktoré by sme mali denne skonzumovať“. Jedná sa o prvú štúdiu, ktorá preukázala podstatné rozdiely medzi ekologicky a konvenčne pestovanými druhmi ovocia, zeleniny a obilnín.
Výsledky meta-štúdie sú založené na analýze 343 recenzovaných (peer view) štúdií z celého sveta. Jedná sa o najväčšiu vzorku, aká bola doposiaľ preskúmaná. Výskum vyšiel v rešpektovanom vedeckom časopise British Journal of Nutrition a publikovali ho aj viaceré akademické webové stránky.
Zatiaľ čo pre priaznivcov biopotravín je štúdia potvrdením toho, čomu už pred tým verili, vedecká komunita sa pripravuje na búrlivú diskusiu. Prvé skeptické reakcie na seba nenechali dlho čakať. Komentár britského Science Media Center je v hodnotení štúdie rezervovaný a upozorňuje na jej metodologické nedostatky, ako aj na fakt, že zvýšené hodnoty sa ukázali iba u niektorých antioxidantov, zatiaľ čo pri mnohých iných typoch sa žiadne významné rozdiely nezistili. Niektoré iné dôležité nutričné zložky ako bielkoviny, uhľohydráty alebo vláknina sa podľa výsledkov v biopotravinách vyskytujú naopak v nižších množstvách. Otázniky vyvoláva aj vysoká premenlivosť v hodnotách analyzovaných štúdií, pričom rozdiely medzi biopotravinami a konvenčne pestovanými potravinami sa významne líšia podľa toho v akej krajine a lokalite sa skúmali, o akú plodinu a odrodu išlo atď.
Jednou z najdôležitejších výhrad je, že autori štúdie nesprávne vyhodnotili vplyv antioxidantov na ľudské zdravie. Ako uvádza stanovisko Science Medial Centre, existujú dôkazy o tom, že strava bohatá na ovocie, zeleninu a celozrnné obilniny pomáha v prevencii chronických ochorení, ale iba málo výskumov dokázalo pozitívne účinky samotných antioxidantov. Súčasné vedecké poznanie naznačuje, že príjem zvýšeného množstva antioxidantov vo forme doplnkov výživy môže mať škodlivé účinky, v niektorých prípadoch dokonca zvyšuje úmrtnosť.
Existujú dôkazy o tom, že strava bohatá na ovocie, zeleninu a celozrnné obilniny pomáha v prevencii chronických ochorení, ale iba málo výskumov dokázalo pozitívne účinky samotných antioxidantov.
“Závery autorov štúdie sú zavádzajúce predovšetkým pre spôsob, akým narábajú s pojmom antioxidanty. Zlúčeniny, o ktorých je reč sú najmä rastlinné fenoly. Fenoly produkujú rastliny vo väčšom množstve, ak sú vystavené zvýšenému stresu. Môžu mať rovnako toxické, ako aj potenciálne blahodárne účinky. Autori však chybne uvádzajú napríklad zdravotné prínosy vysokej spotreby antioxidantov pri prevencii rakoviny. Faktom je, že World Cancer Research Foundation na základe systematických hodnotení dospela k záveru, že zatiaľ čo existuje preukázateľný vzťah medzi vyššou spotrebou ovocia a zeleniny a nižším rizikom rakoviny, neexistujú žiadne dôkazy o tom, že rovnaké účinky majú aj antioxidanty alebo rastlinné fenoly,“ uvádza vo svojom komentári profesor Tom Sanders, vedúci diabetologického a výživového oddelenia na School of Medicine v londýnskej King’s College.
Vyššie množstvo fenolových zlúčenín v plodinách pestovaných v organickom poľnohospodárstve je možné vysvetliť tým, že rastliny, ktoré nie sú ošetrované chemicky, musia čeliť vyšším množstvom škodcov a patogénov. V dôsledku toho produkujú viac obranných látok, medzi ktoré patria aj fenoly. Profesor Richard Mithen, vedúci programu „Food and Health“ v Institute of Food Research (IFR) uvádza, že zvýšené množstvo fenolov možno v rastlinách dosiahnuť rôznymi spôsobmi – poľnohospodárskymi technikami, šľachtením alebo genetickými manipuláciami. Keďže však nie je dokázané, že obsah samotných fenolov predstavuje prínos pre ľudské zdravie, prof. Richard Mithen nevidí zmysel v používaní týchto postupov. Podľa jeho názoru je dôležité predovšetkým podporovať konzumentov v tom, aby jedli viac ovocia a zeleniny, bez ohľadu na to, akým spôsobom boli vypestované.
Dôležité je predovšetkým podporovať konzumentov v tom, aby jedli viac ovocia a zeleniny, bez ohľadu na to, akým spôsobom boli vypestované.
Rovnaký názor ma Catherine Collins, vedúca dietologička v St George’s Hospital. Podľa nej je dôležité brať do úvahy aj cenu a dostupnosť potravín. Vyššia cena biopotravín môže zapríčiniť, že výsledný nákupný košík konzumentov bude ochudobnený o zdraviu prospešné potraviny, na ktoré už neostanú peniaze. „Netrápte sa zbytočne značkou Bio a jedzte jednoducho viac ovocia a zeleniny, to je to najlepšie, čo môžem ako dietologička odporučiť,“ hovorí Collins.
Dr Alan Dangour z London School of Hygiene & Tropical Medicine je spoluautorom prác, ktoré skúmajú nutričné hodnoty potravín a ich účinky na ľudské zdravie. Najnovšia štúdia podľa jeho názoru nepredstavuje žiadnu prevratnú zmenu v nazeraní na biopotraviny: „U všetkých prírodných produktov možno pozorovať premenlivé hodnoty ich zložiek, tie však súvisia s mnohými faktormi. Nevidím zatiaľ žiadny pádny dôvod na prehodnotenie našich výskumov z rokov 2009 a 2010, ktoré ukázali, že medzi zložením klasických a organicky vypestovaných plodín nie je z hľadiska ľudského zdravia významný rozdiel.“
Podľa prieskumov britskej organizácie Soil Association je presvedčenie, že biopotraviny sú zdravšie, rozhodujúcim dôvodom ich kúpy pre 55% konzumentov. Na druhom mieste je záujem o životné prostredie a na treťom starosť o podmienky, v akých žijú hospodárske zvieratá.
