Masturbácia – storočia trvajúca trauma

17

Stimuluje endorfíny, redukuje stres, zlepšuje metabolizmus kyslíka, pôsobí preventívne proti vzniku rakoviny prostaty, pomáha pri nespavosti a môže prispievať k lepšiemu pocitu zo života. To sú iba niektoré z dlhej rady pozitívnych efektov, ktoré popísal moderný výskum masturbácie. V minulosti sa táto ľudská aktivita často stávala terčom zatracovania a prenasledovania.  Aj v súčasnosti je masturbácia  do istej miery stigmatizovaná a existuje nemalé množstvo ľudí, ktorí kvôli nej cítia pocit viny – podľa niektorých výskumov až 50% mužov a žien.(1)

Ako sa vyvíjal postoj ľudskej spoločnosti k masturbácií v priebehu histórie, prečo vznikali tendencie masturbáciu potláčať a kde sa nachádza naše poznanie o tejto téme dnes? Na tieto otázky sa pokúsim odpovedať v nasledujúcom texte. Okrem iného sa v ňom dozviete aj to, že fanatickému boju proti masturbácii vďačíme za vznik známych kukuričných lupienkov Kelloggs. Ale o tom neskôr.

Šmýkanie po zábradlí môže deťom zruinovať život

“Vedeli ste, že kto onanuje má chlpaté dlane?” takto nejako znel otrepaný vtip, ktorý sme ako pubertiaci v posledných ročníkoch základnej školy s obľubou opakovali pri každej vhodnej príležitosti. Pointa bola v tom, že ak sa hláška adresuje nepripravenému (zväčša chlapčenskému) publiku, väčšina prítomných si okamžite automaticky skontroluje dlane. Nasleduje výbuch smiechu. Ako chlapec na hranici detstva a dospievania som si pochopiteľne neuvedomoval, že takáto bezstarostná zábava je vlastne veľkým privilégiom. Netušil som, že stačilo narodiť sa o pár desiatok rokov skôr (alebo  na nesprávnom mieste) a podobné vtipy by mali veľmi nepríjemné dôsledky.

V roku 1914 sa starostlivé americké mamičky dočítali v populárnej brožúrke Infant Care (vydávanej štátnou inšitúciou “U.S. Children’s Bureau’s”), že masturbácia môže ich milovaným ratolestiam “zruinovať život”. Detský psychológ Stanley Hall vo svojich prácach v tej dobe nazýval masturbáciu “nebezpečnou chorobou, ktorá človeku pokriví charakter a zničí telo”. Strach z ničivých dôsledkov masturbácie viedol mnohých rodičov až k posadnutosti. Za nebezpečnú aktivitu bolo považované napríklad cmúľanie prstov u malých detí, pretože v nich mohlo prebudiť “nezdravé túžby”. Spisovateľka Christina Hardyment v knihe Dream Babies: Childcare advice from John Locke to Gina Ford opisuje paranoidnú atmosféru začiatku 20. storočia takto: “šmýkanie sa po zábradlí, časté lezenie po stromoch alebo hojdanie sa na otcovej nohe, to všetko predstavovalo nebezpečenstvo. Ako prevencia sa odporúčalo pyžamo so zapínaním na zadnej časti tela.” Nemeckí pediatri pre zmenu neodporúčali deťom a dospievajúcim dlhé prechádzky, ale ani príliš dlhé posedávanie na jednom mieste. Oboje mohlo vyvolávať nebezpečné dráždenie. Pre skutočne závažné prípady mali pripravené vesty z pevného plátna, na ktorých boli upevnené kovové vaničky chrániace genitálie.(2) Ďalší pediatri odporúčali rodičom, aby priviazali deťom na ruky malé zvončeky skôr, ako ich uložia k spánku. Ak by sa počas noci objavili nežiaduce pohyby rúk, zvuk zvončekov by ich na to upozornil. Keď naozaj nič nepomohlo, bolo potrebné “pacienta” hospitalizovať a niektorí lekári sa nebránili ani chirurgickému “riešeniu” problému.

Šmýkanie sa po zábradlí, časté lezenie po stromoch alebo hojdanie sa na otcovej nohe, to všetko predstavovalo nebezpečenstvo . Ako prevencia sa odporúčalo pyžamo so zapínaním na zadnej časti tela.

Masturbačná hystéria začala poľavovať v 40. rokoch 20. storočia, najmä vďaka novým vedeckým poznatkom. Encyklopédia vedomostí o sexe (The Encyclopedia of Sexual Knowledge), publikovaná v Londýne roku 1937 uvádzala, že snahy predchádzať masturbácii pomocou cvičenia, diéty, hygienických úkonov alebo vyhrážok a trestov sú neúčinné. Pacient v ich dôsledku “venuje celý svoj čas myšlienkam na masturbáciu, neustále bojuje proti svojej túžbe a po zlyhaní sa trápi dovtedy, kým sa začarovaný kruh nezopakuje”. Autori encyklopédie odporúčali: “pacientovi vysvetliť, že masturbácia mu nespôsobí žiadnu ujmu, takže môže masturbovať tak často, ako bude chcieť.” (3)

V roku 1942 sa aj brožúrka Infant Care dočkala revízie a varovanie “masturbácia môže vášmu dieťaťu zničiť život” bolo nahradené odporúčaním, aby si rodičia masturbačné aktivity svojich detí radšej nevšímali. Napriek tomuto pokroku, ešte v roku 1953 výskum uskutočnený medzi personálom psychiatrických zariadení v USA (na vzorke všetkých zamestnaneckých kategórií) ukázal, že 20 % až 40% respondentov považovalo masturbáciu za jednu z hlavných príčin všetkých psychiatrických ochorení. (4)

Koncom 40-tych a začiatkom 50-tych rokov publikoval Alfred Kinsey a jeho kolegovia výsledky viac ako 15 rokov trvajúceho výskumu ľudského sexuálneho správania. Jedným z najdôležitejších výsledkov jeho práce bola spoločenská zmena vnímania masturbácie. Kinseyho výskum odhalil, že ľudí, ktorí masturbujú je oveľa viac, ako tých, ktorí sa tejto praktike vyhýbajú. Podľa  štúdie Sexual Behavior in the Human Male masturbovalo 92 až 97 percent mužov. V ďalšej práci Sexual Behavior in the Human Female Kinsey uvádzal, že 62 percent žien niekedy v živote masturbovalo a 58 percent z nich zažilo vďaka masturbácii orgazmus.

Zatiaľ čo výsledky výskumov o mužskej sexualite americká spoločnosť akceptovala, vedeckú štúdiu zameranú na sexualitu žien prijať nedokázala. Témy ako masturbácia žien, predmanželský sex, mimomanželský sex a sex medzi ženami navzájom – to bolo na vtedajšiu dobu priveľké sústo. Proti Kinseyho vedeckej práci radikálne vystúpila cirkev, po celej krajine sa organizovali protesty veriacich, senátor Joe McCarthy označil Kinseyho publikácie za komunistickú konšpiráciu a Rockeffelerova nadácia zastavila podporný program výskumu.

Kde sa vzala toľká posadnutosť, panika a strach z masturbácie? Aby sme to zistili, musíme sa pozrieť hlbšie do histórie.

Od Onanovho hriechu po kukuričné lupienky

Podľa starovekých mýtov Mezopotámie a Egyptu boh Apsu (alebo Atun) stvoril Mliečnu dráhu (prípadne atmosféru, podľa toho na ktorú verziu príbehu sa odkazuje) tak, že sám seba oplodnil “kopuláciou s vlastnou rukou”. (5) V starovekom Grécku bola masturbácia považovaná za dar bohov. Jeho obyvatelia verili, že boh Hermes naučil svojho syna Pana masturbovať, aby mu pomohol zmierniť trápenie, ktoré mu spôsobila nymfa Echo. Pen bol dobrým žiakom a neskôr aj učiteľom, vďaka nemu sa neskôr naučili umeniu masturbácie aj ľudia. Grécky gilozof Diogenes masturboval na verejnosti, snažiac sa šokovanému publiku vysvetliť, že nič ľudské by nám nemalo byť cudzie. Jeho spoluobčania tento názor neprijali a masturbácia ostala súkromnoju záležitosťou.(6) Liečiteľ Galen napriek tomu Diogenesa dával za príklad vzdelaného človeka, ktorý vie ako predísť zdravotným rizikám vyplývajúcim zo “zadržiavania semena”. Ženy v starovekých Aténach bežne používali vibrátor, nazývaný olisbos. Jednalo sa o napodobeninu penisu, ktorú dovážali z mesta Miletus.

Zlom vo vnímaní sexuálneho sebauspokojovania nastal s príchodom kresťanstva. Zakladatelia ranej kresťanskej cirkvi kresťanskej cirkvi zaujímali negatívne postoje k masturbácii aj napriek tomu, že v Biblii sa táto téma vôbec nespomína a ani žiadny z apoštolov sa k masturbácii nevyjadroval. Biblický príbeh o Onanovi, od ktorého je odvodené pomenovanie “onania” bol často chybne interpretovaný ako proti-masturbačný text. Onan však zhrešil iným spôsobom – odmietol nasledovať Boží príkaz – oplodniť  Tamaru (vdovu po svojom bratovi Herovi). Onan s ňou mal síce sex, ale pred ejakuláciou súlož prerušil a “rozlial svoje semeno” mimo jej tela.(7) Symbolom hriešnych sexuálnych aktivít, ktoré nevedú k otehotneniu sa napriek tomu stala masturbácia.

Vplyvný biskup ranej kresťanskej cirkvi Augustín z Hippa (350-430 nášho letopočtu) učil, že masturbácia je ťažším hriechom ako smilstvo, znásilnenie, incest a cudzoložstvo. Argumentoval pritom tým, že posledné menované aktivity môžu viesť k oplodneniu a tehotenstvu, zatiaľ čo masturbácia k oplodneniu viesť nemôže. Prvú skupinu hriechov označoval ako “prirodzené” a považoval ich za menej nebezpečné. “Neprirodzenú” masturbáciu považoval za najvážnejšie previnenie proti Božej vôli.

Vplyvný biskup ranej kresťanskej cirkvi Augustín z Hippa učil, že masturbácia je ťažším hriechom ako smilstvo, znásilnenie, incest a cudzoložstvo.

Augustínovo učenie o neprirodzenom hriechu sa stalo všeobecne akceptovaným cirkevným postojom, ktorý v stredoveku podporil Tomáš Akvinský. Jeho dielo Summa Theologica z 13. storočia, v ktorom rozviedol teóriu o plodnom a neplodnom sexe zásadne ovplyvnilo západnú kultúru a upevnilo v nej negatívne postoje k sexuálnej radosti. (8) V 16. storočí opísal masturbáciu ako smrteľný hriech františkán Ján Benedikt v diele Abregé de la Somme des péchesby.

Pod vplyvom cirkevného učenia sa masturbácia v mnohých krajinách stredovekej Európy stala zločinom. V prípade odhalenia previnilcom hrozili ťažké tresty, vrátane vyhnanstva. V roku 1532 španielsky kráľ a posledný cisár Svätej ríše rímskej korunovaný priamo pápežom Karol V zaviedol trest smrti pre tých, ktorí “masturbujú, majú sex s osobou rovnakého pohlavia alebo používajú antikoncepciu”.

V 18. storočí sa cirkevné učenie odzrkadlilo aj v dielach vtedajšej medicíny. Praktický lekár John Marten vo svojej práci Treatise of Venereal Diseases (1711) popísal symptómy takzvaného „post-masturbačného ochorenia“, ktoré si vyžadovalo liečbu a hospitalizáciu. Veľký úspech zaznamenalo dielo anonymného autora s názvom Onania s podnadpisom „Odporný hriech sebaznečistenia“. Kniha kombinovala tradičné náboženské a moralistické argumenty s pseudovedeckými medicínskymi poznatkami aby dokázala, že masturbácia spôsobuje ťažké choroby a fyzické deformácie. Vplyv publikácie na spoločenské postoje bol enormný a pretrval po ďalšie storočia: masturbácia vďaka nemu už nebola iba zločinom proti Bohu, ale začala sa považovať za príčinu vážnych ochorení, neraz so smrteľnými následkami.

Masturbácia  už nebola iba zločinom proti Bohu, ale začala sa považovať za príčinu vážnych ochorení, neraz so smrteľnými následkami.

Na počiatku modernej éry v roku 1760 popísal hrôzy masturbácie Samuel August Tissot, preslávený švajčiarsky katolícky lekár, neurológ, profesor a poradca Vatikánu. Jeho publikácia L’Onanisme, ou Dissertation Physique sur les Maladies Produites par la Masturbatio sa dočkala vydania v stovkách edícií a ovplyvnila Voltaira, Rousseaua, Immanuela Kanta aj signatárov americkej Deklarácie Nezávislosti. Kniha bola napísaná po francúzsky, ale preložili ju do viacerých jazykov vrátane angličtiny. Tissou v nej rozvinul teóriu o “post-masturbačnom syndróme”, ktorý podľa jeho tvrdení spôsoboval zhoršenie zraku, epileptické záchvaty, stratu pamäti, pľúcnu tuberkulózu, znetvorenie kĺbov, akné aj syfilis.

Spoločenské hnutie sexuálnej hygieny, do ktorého bolo zaangažovaných veľa lekárov tej doby vzniklo v 19. storočí a vytrvalo až do začiatku 20.storočia. Jeho súčasťou bolo zdokonaľovanie diagnostiky a liečebných metód masturbácie. Liečba zahŕňala úpravu stravy ako aj mechanické vynálezy, ktoré mali zabraňovať dráždeniu pohlavných orgánov.


Proti-masturbačné pomôcky pre chlapcov a dievčatá. Obrázok neznámeho francúzskeho autora bol reprodukovaný v knihe Masturbation: The History of a Great Terror (Jean Stengers a Anne van Neck)

Medzi významných prívržencov zdravého stravovania patrila rodina Kelloggovcov. Kelloggovci boli adventisti siedmeho dňa a horlivo nasledovali učenie svojej cirkvi, ktorá hlásala vegetariánstvo. W.K. Kellogg založil známu potravinovú značku a jeho brat doktor Dr. John Harvey Kellogg sa venoval výskumu vplyvu potravín na ľudské zdravie. Medzi priority bádania Dr. Kellogga patrilo objavovanie vzťahu diéty a sexuálneho apetítu. Masturbácia patrila podľa Dr. Kellogga k najnebezpečnejším prejavom sexuálneho správania a jej príčinu videl okrem iného aj v konzumácii príliš chuťovo výrazného a dráždivého jedla. Ako prevenciu odporúčal servírovať deťom cereálne raňajky a v spolupráci so svojim bratom pre tento účel navrhli preslávené Corn Flakes, ktoré predstavovali alternatívu k dráždivým jedlám stimulujúcim sexualitu. Okrem stravovacích princípov Kellog odporúčal ako prevenciu proti masturbácii bandáž genitálií a v prípade detí priväzovanie rúk na noc k posteli. Medzi Kelloggove “liečebné metódy” patril aj chirurgický zákrok obriezky bez anestézie. Vo svojej knihe Plain Facts for Old and Young napríklad písal: ”Operačný zákrok by mal byť vykonávaný bez znecitlivenia, pretože krátka intenzívna bolesť  má žiaduci efekt na pacientovu myseľ, obzvlášť ak je dostatočne spojená s ideou trestu.“ Ako liečbu masturbujúcich žien odporúčal Kellogg aplikovať na klitoris fenol (karbolová kyselina), ktorá „efektívne potláča dráždivosť a sexuálne vzrušenie“.

Ešte ďalej zašiel prominentný anglický gynekológ Isaac Baker Brown, ktorý ako liečebnú metódu masturbácie propagoval chirurgické odstránenie klitorisu. Vo svojom diele On the Curability of Certain Forms of Insanity, Epilepsy, Catalepsy, and Hysteria in Females sa chválil 70 percentnou úspešnosťou chirurgickej liečby masturbácie.

Čo dnes už vieme

Dnes už máme k dispozícii množstvo výskumov a odborných stanovísk, ktoré potvrdzujú širokú škálu pozitívnych účinkov masturbácie na psychické aj fyzické zdravie, sexuálny život a zdravé partnerské vzťahy. Masturbácia, ako aj vzrušenie a orgazmus, ktoré ju sprevádzajú okrem iného môžu:

• uvoľňovať sexuálne napätie(9)
• poskytovať sexuálnu radosť, uspokojenie a intimitu pred tým, ako sú partneri pripravení na pohlavný styk(9)
• slúžiť ako ventil pre ľudí bez partnerov(10)
• slúžiť ako sexuálny ventil pre ľudí, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodnú pre abstinenciu od pohlavného styku(11)
• zmierňovať predmenštruačné napätie u žien(12)
• privolať spánok(13)
• posilňovať odolnosť voči infekciám tým, že zlepšuje prúdenie bielych krviniek a obnovuje cirkuláciu hormónov(14)
•posilňovať svalový tonus v análnej a panvovej oblasti čím redukuje riziko mimovoľného únik moču a ochabnutia maternice(14)
• stimulovať produkciu endorfínov, zlepšovať metabolizmus kyslíka a podporovať zdravé funkcie buniek celého tela(14)
• prispievať k pocitu životnej pohody(14)
• chrániť pred rakovinou prostaty(15)
• podporovať sebavedomie(16)
• zlepšovať kvalitu manželského života a sexuálneho uspokojenia(16)
• prispievať k liečbe sexuálnych dysfunkcií(17)

Vo všeobecnosti platí, že neexistuje nič také, ako „nezdravá frekvencia masturbácie” –  s výnimkou prípadov, kedy je masturbácia symptómom obsesívno-kompulzívnej poruchy. Medzi symptómy tohto ochorenia patrí opakované vykonávanie určitých činností, ktoré sú natoľko náročné na čas a energiu, že narúšajú normálnu dennú rutinu, zhoršujú kvalitu spoločenského života a medziľudských vzťahov.(18)

Obsesívno-kompulzívna porucha sa zvyčajne spája s nutkavými myšlienkami, ktoré vyvolávajú opakovanie úkonov ako umývanie rúk, počítanie, upratovanie, opakované kontrolovanie či sú domáce spotrebiče vypnuté atď. Vykonávanie týchto úkonov, vrátane masturbácie, pomáha zmierňovať vnútorné napätie a úzkosť. Za ochorenie ho považujeme v okamihu, kedy začne narúšať osobný alebo pracovný život pacienta, bráni mu v naplnení jeho záväzkov a neumožňuje mu prevziať zodpovednosť za svoj život.(13)

Odborníci sa zhodujú, že spôsob akým rodičia reagujú na masturbáciu svojich detí, ovplyvňuje ich seba-vnímanie a správanie v dospelosti. Vo veku, kedy deti objavujú hru s vlastnými genitáliami sa odporúča uistiť ich, že nerobia nič zlé, ale zároveň im treba citlivo vysvetliť, že by to mali robiť v súkromí: “Viem, že sa pri tom cítiš dobre, ale nájdi si miesto, kde budeš mať dostatok súkromia.”(19)

Stredovek neskončil

Žiť v spoločnosti, ktorá masturbáciu nestigmatizuje je z hľadiska našej histórie privilégiom a pomerne nedávnym výdobytkom. Belgický historik Jean Stenger vydal v roku 2001 knihu s názvom Masturbácia – história veľkého teroru (Masturbation: The History of a Great Terror). “Teror” je skutočne výstižný popis toho, čo sa v súvislosti s masturbáciou na území kresťanskej Európy a Ameriky odohrávalo. Fyzický teror, ktorý bol dôsledkom prenasledovania, drakonických perzekúcií, krutých zákonov a neľudských liečebných metód je pritom iba jednou časťou príbehu. Rovnako nepredstaviteľný bol psychický teror, ktorý morálka spoločnosti obrátila proti svojim vlastným členom. Toto psychické utrpenie už  v plnej miere nezmapujeme, pretože vo väčšine prípadov ho obete starostlivo skrývali pred svetom a zobrali si ho do hrobu. S dnešnými vedomosťami si ale aspoň približne dokážeme predstaviť jeho rozmer. Na jednej strane dnes už vieme v akej miere je masturbácia medzi ľuďmi rozšírená. Na druhej strane máme dostatok historických dôkazov o vplyve cirkevných a morálnych autorít, ktoré túto činnosť označovali ako hriech, zlo, chorobu, zvrátenosť a tvrdo ju prenasledovali. Psychologické poznatky nám ukazujú, že pocit viny a ďalšie negatívne pocity spojené s masturbáciou majú preukázateľne nepriaznivý vplyv na duševné aj fyzické zdravie človeka. Vo svetle uvedených informácií vieme získať približný obraz trápenia, ktoré ľudskému telu aj psychike spôsobovala predovšetkým náboženská morálka počas dlhých stáročí.

Tieto fakty si musíme pripomínať aj dnes – v čase, kedy sa na Slovensku opäť prejavuje hysterická bigotnosť, ktorej terčom sa stáva napríklad sexuálna výchova. V zápale boja, ktorý vedú niektorí spoluobčania proti rôznym brožúrkam, výchovným programom a “uvoľnenej morálke skazeného sveta” ožívajú rovnaké myšlienky, aké stáli v zárodku teroru proti masturbácii. Ideové pozadie sa takmer nezmenilo. Nakoniec, masturbácia je podľa katechizmu katolíckej cirkvi stále hriechom – „prečinom proti čistote“ a „vážnym prejavom skazenosti“. Aj dnes sa objavujú snahy o definovanie toho čo je „prirodzené“ a „neprirodzené“ na náboženskom základe. Vedecké poznatky, ktoré sú v rozpore s prekonanou morálkou sú opäť označované za súčasť akéhosi sprisahania. Máme stále dosť dôvodov na to, aby sme sa poučili z vlastnej histórie a neprinášali na svet ďalšie nezmyselné utrpenie.

 

Použité zdroje:

– Masturbation — From Stigma to Sexual Health (Planned Parenthood, Jon Knowles, Katharine Dexter McCormick Library 2011)
– How to Address the Masturbating Child (Nicholas Day, The Atlantic, Jun 21 2013)
– Me, Myself, and I (Stephen Greenblatt, The New York Review of Books, 2004)
– The masturbation taboo and the rise of routine male circumcision, A review of the historiography – Review Essay (Robert Darby,  JOURNAL OF SOCIAL HISTORY 2003)
– Infancy through Adolescence (Thomson Gale Encyclopedia of Children’s Health, 2006)

 Odkazy:
1) Laumann, Edward O., John H. Gagnon, Robert T. Michael, & Stuart Michaels. (1994). The Social Organization of Sexuality: Sexual Practices in the United States. Chicago, IL: The University of Chicago Press.

2) Freud and the discovery of child sexuality. Hist Child Q. 1973 Summer;1:117-41.

3) Stengers, Jean, and Anne Van Neck. (2001) Masturbation: The History of a Great Terror. New York, NY: Palgrave/St. Martins.

4) PREJUDICES AND OPINIONS OF MENTAL HOSPITAL EMPLOYEES REGARDING MENTAL ILLNESS, JOHN MIDDLETON, Am J Psychiatry 1953;110:133-138.

5) Ackerman, Phyllis. (1950) “The Dawn of Religions.” In Virgilius Ferm, ed.,Forgotten Religions. New York, NY: The Philosophical Press

6) Stevenson, David. (2000). “Recording the Unspeakable: Masturbation in the Diary of William Drummond, 1657-1659”. Journal of the History of Sexuality, 9(3), 223-39.

7) Phipps, William E. (1977). “Masturbation: Vice or Virtue?” Journal of Religion and Health, 16(3), 183-95.

8) Ranke-Heinemann, Uta. (1990). Eunuchs For the Kingdom of Heaven: Women, Sexuality, and the Catholic Church. Translated by Peter Heinegg. New York, NY: Doubleday.

9) Francoeur, Robert T. (1991). “Sexual Desire and Love Play.” In Becoming a Sexual Person. New York, NY: Macmillan Publishing Company.

10) Masters, William H., Virginia E. Johnson, & Robert C. Kolodny. (1986).Masters and Johnson on Sex and Human Loving. Boston, MA: Little, Brown and Company.

11) Phipps, William E. (1977). “Masturbation: Vice or Virtue?” Journal of Religion and Health, 16(3), 183-95.

12) Davidson, J. Kenneth, and Nelwyn B. Moore (1994). “Masturbation and Premarital Sexual Intercourse Among College Women: Making Choices for Sexual Fulfillment.” Journal of Sex and Marital Therapy, 20(3), 178-99.

13) Crooks, Robert, and Karla Baur. (1983). “Sexual Behavior Patterns.” InOur Sexuality. Menlo Park, CA: The Benjamin/Cummings Publishing Company.

14) Stein, Daniel S. (2000). Passionate Sex. New York, NY: Carroll & Graf Publishers.

15) Sexual factors and prostate cancer, G.G. Giles, G. Severi, D.R. English, M.R.E. McCredie, R. Borland, P. Boyle and J.L. Hoppe, 23 JUL 2003

16) Hurlbert, David F., and Karen E. Whittaker. (1991). “The Role of Masturbation in Marital and Sexual Satisfaction: A Comparative Study of Female Masturbators and nonmasturbators.” Journal of Sex Education and Therapy, 17(4), 272-82.

17) Zilbergeld, Bernie. (1992). The New Male Sexuality. New York, NY: Bantam Books.

18) APA — American Psychiatric Association. (1994). Diagnosis and Statistical Manual of Mental Disorders4th edition. Washington, DC: American Psychiatric Association.

19) Calderone, Mary S., and Eric W. Johnson. (1981). The Family Book About Sexuality. New York, NY: Harper & Row.

Zdieľaj:

O autorovi

Zakladateľ a editor magazínu priestori.sk. Živí sa ako slobodný umelec, vedie skupinu profesionálnych tanečníkov Anta Agni, založil umeleckú agentúru Argolla productions, v ktorej pôsobí ako kreatívny producent. Vo voľnom čase sa venuje nezávislému publikovaniu, článkami prispieva aj do denníka Sme. Vydával časopisy 10 000 ďalších stromov, Kruh života a ŽANŽ, je autorom publikácie Mýty a predsudky.

Počet komentárov: 17

  1. Mňa v tomto ohľade kedysi vystrašila kniha Na prahu dospelosti, vydaná niekedy v 70-tych rokoch. To bola taká socialistická stredoveká literatúra :-) Pionieri mali veľa športovať, aby sa vyhli masturbácii.

  2. Pacient v ich dôsledku “venuje celý svoj čas myšlienkam na masturbáciu, neustále bojuje proti svojej túžbe a po zlyhaní sa trápi dovtedy, kým sa začarovaný kruh nezopakuje”.

    Skor by som ten vodopad myslienok co cloveka zaplavil chvilu “po” nazval s humurom – mladeznicka postorgazmicka stresova porucha a pokial je mi zname tak postihuje obe pohlavia :-)

  3. Pekne napisane.
    Pockaj ked ti tento clanok objavia Tutkova a spol. Ti to tu zaspamuju.
    Ked vidim niekedy diskusiu pod clankami v sme tak mi z toho vypliva ze niektory ludia chcu zit v stredoveku. Alebo minimalne zavidia arabskym krajinam, kde sa aplikuju zakoni podla ich svataj knihy.

  4. Odporucam detailne prestudovat, pani (a pripadne damy 😉

    http://yourbrainonporn.com/

    Nema to nic spolocne s puritanstvom, ani so stredovekym tmarstvom, dokonca ani so ziadnym nabozenstvom, len cista a seriozna veda :) A netyka sa to len sledovania porna, ako by nazov stranky mohol naznacovat. Prijemne studium s rukou v trenkach 😉

  5. Prepacte, pan Ritomsky, ale argument, ze masturbacia “moze podporovat sebavedomie” je CISTO NA SMIECH, nech uz je to vysledok akejkolvek renomovanej studie.

    Nie som si ista, ci by ste boli spokojny, keby vase dieta ucili na nejakej “sexualnej vychove” v skole (co sa aj dufam nikdy nestane),ze kludne moze masturbovat a vymenovali by vsetky tie “pro argumenty” vratane “zvysenia sebavedomia”.

    A keby tomu este aj uverilo a konalo podla toho…Ja osobne by som sa ako rodic za svoje dieta neuveritelne hanbila, keby nemalo tolko rozumu, aby pochopilo,ze ak by mu tam niekto toto (samozrejme VEDECKY DOLOZENE) rozpraval, nema tomu bezbreho verit…

    Som toho nazoru,ze ziadna vedecka studia, nech by bola akokolvek presvedciva, nespasi ani neospravedlni TO, co je uz OPRAVNENE povazovane za amoralne.

    Dovolte priklad z knihy Genezis (ano, citujem Bibliu, ale nie som ziadny fanatik ani svatuskar a tiez viem, ze v Biblii sa vela veci nemysli doslova, ale obrazne). Hovori sa tam o tom, ze ked prvi ludia chceli byt ako Boh, porusili jeho zakaz a jedli zo stromu “poznania dobra a zla”. Viete, toto je podla mna odpoved na vsetky aktualne, spolocnostou diskutovane temy, ci uz su to POTRATY, HOMOSEXUALNE SPOLUZITIA,SPOLUZITIA MIMO MANZELSTVA, OPODSTATNENOST ROZVODOV alebo LUDSKA SEXUALITA.

    Nechcem vyzniet pripecene ani trapne,ale zda sa mi, ze od tohto incidentu s “jablkom v raji” akoby vsetko islo “dolu vodou”. CLOVEK chcel byt vtedy BOHOROVNY a tuzil urcovat, co je moralne alebo spravne a co nie, a nedopadlo to podla mojho nazoru zrovna PRIAZNIVO. A presne toto sa nepretrzite deje okolo nas – niektori to tak citia, niektori nie, ale ved mame demokraciu. Nikoho samozrejme nechcem presviedcat, ze musi verit v Boha, inak “pojde do pekla”(ako niektori sebavedomi ateisti s ironickym podtonom obcas argumentuju), ale toto je cca moja PREDSTAVA.

    Mozete si kludne mysliet, ze som bigotna, pateticka, naivna alebo sentimentalna. Ale bola by to asi skoda, ked mi minimalne polhodinu minut trvalo zosumarizovat, co zijem uz skoro 23 rokov…

    Prajem pekny vecer.

    • Pani “autorka”.
      Používate citácie z písma. Dúfam, že ste si zároveň vedomá nevyhnutnej potreby hermeneutického kľúča k pochopeniu jednotlivých hlbokých pasáží, ktoré táto bohatá kniha obsahuje. Nie je minimálne úctivé stavať sa k nej ako k bukse podávajúcej nám recept na všetko. To je prinajmenšom IDEOLOGICKÉ a nečestné. Takýto spôsob vedie k dualizmu, ktorý ublížil a ubližuje zároveň mnohým poctivo hľadajúcim. Aj Augustín, ktorého Mátúš článku cituje mal tento problém. Sám prenáša (nevedome) svoju negatívnu skúsenosť s dualisticko-manicheickou sektou do učenia Cirkvi za pomoci doslovne vzatých citátov. On si svoje odskákal a nakoniec na konci svojho živote priznáva, že v mnohých veciach pochybil. Paradoxne až na smrteľnej posteli v africkom meste, ktoré obliehali a nakoniec pár dní po jeho smrti porazili útočníci zo severu. Pani „autorke“ prejem skúsenosť s hľadaním na pozadí horizontu, ktorý nie je v moci nedostatočnej inštumentalizácie človeka. Tam sa zažíva ten pravý presah a túžba po plnom bytí. Samozrejme nemusí pri tom nevyhnutne masturbovať, ale zároveň nevytesňuje, nezápasí …,…, s tým s čím si doteraz nevie poradiť, čo si nedokáže vysvetliť. Otvorenosť je potrebná.
      Matúš napísali ste potrebný článok. Je správne vnášať aj iné pohľady na skutočnosť, ktorá bola mnohými nevedome, z nevedomosti, rôznych neurotizmov, etc, etc. – zasúvaná násilne pod corpet rôznymi – často úsmevnými praktikami – ktoré nie len že urážali Človeka, ale aj samotného jeho Tvorcu. Nebolo by však správne ideologizovať aj samotnú masturbáciu. Nemal som však tento pocit vo vašom článku. Ľudské telo to nie je len pevná vôľa, duch, nús – ale kooperácia Ducha a Matérie, nie cez prizmu dualizmu, ale skrz túžbu po jednote a plnosti bytia.
      Dík za článok!

      • Milá pani “Maruš”,

        Som Autorkou príspevku, na ktorý reagujete. Nebolo mojím úmyslom ideologizovať túto tému, iba vyjadriť svoj osobný názor. Chcem tiež podotknúť, že nie som z KBS, ani kňaz/farárka alebo rehoľník/rehoľníčka, ale laička, čím s najväčšou pravdepodobnosťou aj zostanem:)

        Okrem toho netvrdím, že všetci ľudia musia alebo by mali veriť v Boha. Je to skôr niečo ako každodenné rozhodnutie, či si “kúpiť/nekúpiť, prijať/neprijať niečo,čo by som v živote mohol/mohla potrebovať, v čom by som našla niečo prospešné pre môj aktuálny
        spôsob života a žitie v budúcnosti.

        Milá pani Maruš, vo vašom príspevku mi odporúčate, aby som nevytesňovala túto tému a, citujem, “nezápasila s niečím,…, s čím si doteraz (ÚDAJNE) neviem poradiť, čo si (ÚDAJNE) nedokážem vysvetliť.” (tým ste mi pravdepodobne asi nechcene urobili psychoanalýzu grátis,no aj psychoanalýza zadarmo býva menej kvalitná, ako keď si za ňu človek niečo zaplatí. Pravdepodobne ste k nej dospeli, keď som spomenula môj relatívne nízky vek).
        Ale vráťme sa k téme článku. Vo vašom príspevku zároveň podotýkate, že “otvorenosť je potrebná.” Áno, je, a preto si vám aj dovoľujem odpísať.

        Máte pravdu, v mojom predchádzajúcom príspevku som si dovolila použiť príklad z “písma”, teda “Biblie”, resp. “Sv. Písma” (tu je jedno, ktorý z názvov použijeme).

        Spomenuli ste výstižný príklad sv. Augustína. Ako hovoríte, aj svätý Augustín si prešiel relatívne turbulentnou životnou cestou, ktorej cieľom (ktorý si vybral on sám o s o b n e, teda nezávisle od názorov vtedajších cirkevných predstaviteľov a iných ľudí) sa však nakoniec stal Boh, teda jednoznačne náročná duchovná cesta.
        V súčasnosti väčšina z nás ide po veľmi PODOBNEJ ceste ako sv. Augustín, ako možno tiež uznáte.

        Ja osobne som si takouto cestou prešla a dovolím si povedať, že sa približujem k cieľu, ktorý sa veľmi nelíši od toho, ktorý si určil sv. Augustín. A koľko mám rokov pri tom, dovolím si tvrdiť, nehrá žiadnu rolu.

        Niektorí ľudia dnes totiž majú pocit, že veriť v Boha alebo akékoľvek “vyššie bytosti” je dnes nanič. Ja som však dospela práve k opačnému názoru, a to som podotýkam veľmi sebakritický človek, neprestajne filtrujúci svoje názory aj názory iných ľudí vo všeobecnosti. Preto aj práve odpovedám na vašu reakciu.

        K tejto téme už z mojej strany v tejto chvíli nemám čo dodať, snáď už len pridám jednu myšlienku.

        Hlavný ROZDIEL medzi človekom a zvieraťom je ten, že človek narozdiel od zvieraťa VIE ovládať svoje základné fyziologické pudy – či už je to hlad (určite ste už raz držali nejakú diétu alebo ste sa z nejakého dôvodu postili), smäd, potreba z času na čas sa vyprázdňovať, spánok alebo sexualita.

        V tomto článku je reč o poslednej zo spomenutých potrieb. Je na každom z nás, do akej miery sa samozrejme sme ochotní ovládať a brať do úvahy tieto fyziologické potreby a do akej miery sú pre naše životy relevantné potreby d u c h a , teda nie matérie.

        Nechápte ma prosím zle: nechcem tu ako 23-ročná “sopľanda” moralizovať ani kritizovať túto spoločnosť, ktorá, zdá sa mi, odráža trend tzv. “relativistického materializmu”, t.j. určité podriadenie duchovných potrieb človeka tým materiálnym, pričom duchovné princípy žitia bývajú do určitej miery spochybňované (povedala by som, že čoraz viac spochybňované).

        Je samozrejme na každom z nás, ktoré z týchto potrieb – materiálne alebo duchovné – budeme (viac) brať do úvahy a napĺňať v našom živote.

        Berte prosím duchovno (myslím v rôznej podobe, ako príklad som uviedla Bibliu, ktorou sa riadim ja) ako istú PONUKU, ktorú m ô ž e t e, ale n e m u s í t e prijať. Nikto vám to nikdy nebude vnucovať, filozofiu života by si každý človek mal vyberať SÁM (ja som to tak urobila).

        Tento článok vznikol so zámerom vyvolať diskusiu. Možno na jednej strane vyznel ako obhajoba matérie a základných vecí, ktoré robia človeka človekom, ale na druhej strane dal aj podnet na zamyslenie sa nad tým, či my ľudia žijeme život, v ktorom je matéria a duchovno v rovnováhe(čo by v ideálnom prípade malo byť). Keďže sa tu má právo vyjadriť každý človek, využila som túto príležitosť aj ja.

        Zakončím tento môj monológ slovami, ktoré sú približným zhrnutím všetkého, čo som už sem napísala: Človek je tým v ä č š í m človekom, čím víac dokazuje svojím spôsobom života, že je niečo viac, než len zviera.

        Milá pani Maruš, držím vám palce, ak hľadáte alebo objavujete vašu vlastnú životnú filozofiu alebo princípy, ktorými by ste sa chceli riadiť, napr. aj do konca života.

        Ak ste ju už našli, tak vám prajem príjemný zvyšok dňa.

        S pozdravom, Miriam

    • myslim, ze presne takejto argumentacii psychologovia hovoria ‘manipulacia falosnou dilemou’.
      metoda spociva v tom, ze postavime oponenta pred 2 moznosti a tvarime sa ze ziadne ine neexistuju. jedna moznost byva zjavne nezmyselna a druha ‘nam’ vyhovuje. priklad:
      a) bud je masturbacia spravna (a potom treba aby masturbovali vsetci, kdekolvek a kedykolvek) alebo
      b) masturbacia nie je spravna (a kazdy kto masturbuje je nemravny zvrhlik)

      realita je vsak ina. ako povedal goethe, vecne zeleny je strom zivota. priroda nam to vobec neulahcuje – skor naopak. sexualita existuje aj pred sobasom. sexualny zivot nezacne zrazu fungovat po sobasi. preto by spolocnost nemala kategoricky vyzadovat nejake spravanie. do tejto vysostne intimnej zalezitosti spolocnost nema co hovorit.

  6. Zasa len konflikt medzi “vedou” a vierou…
    Ani s jednym to netreba prehanat, ako aj s masturbaciou. Ale co zamena “prehanat” ?
    Mam za sebou povedzme 25rocnu karieru v masturbovani. V priemere 2x za den… Mozem teda (subjektivne) co-to zhrnut:
    – dokaze odburat sexualne napatie a zmiernit silne vzrusenie, ktore inak momentalne muz nevie riesit
    – spolu s vybudovanim materialovej zakladne (fotografie, videa) to stoji obrovske mnozstvo casu, zakladnu treba neustale obnovovat, aby vzrusenie nestratilo na intenzite, tieto stovky hodin sa snad dali vyuzit aj na uslachtilejsie veci, ak by s tym clovek vedel bojovat
    – mozem potvrdit, ze zvysuje upatost cloveka na seba sameho, ved, ak si vystaci sam, nepotrebuje sa trapit zlozitym budovanim nejakeho vztahu
    – napokon z lekarskeho hladiska: muzske semeno je tvorene o.i. aj dost dolezitymi prvkami (vapnik, zinok atd.), pri kazdodennom vytoku je to celkom slusne mnozstvo, ktore sa odburava z organizmu… myslite si, ze to nema ziaden vyznam ???
    – vsetkym zastancom “uplnej neskodnosti” odprucam na zamyslenie teoriu Qigong z cinskej mediciny, ktora masturbaciu povazuje za ” energetickú samovraždu ” !!!, ide o vychylenie energie do pohlavnych organov, nasledna masturbacia a ejakulaciu ju z tela vyzenie uplne, ilustruje to cinske prislovie: ” kvapka semena je rovná desiatimi kvapkami krvi”
    Tuto poslednu myslienku mozem uplne potvrdit!

    Takze OPATRNE s ciernobielymi vysvetleniami problemu…

    • Mam priblizne rovnako dlhu prax v onanii. :)
      Ale prax o nicom nehovori. Vy zamienate pricinu a nasledok.
      Ak niekto onanuje 2x denne, tak je len samozrejme, ze sa potyka s problemami, ktore popisujete, aj ked problem velkeho archivu :) a jeho neustalej aktualizacie, v case internetu a tmblr.com, je viac pseudoproblem.
      Ostatne veci, ktore popisujete ako “lekarske hladisko” su bludy. Nastastie, ide o subjektivitu, presne ako pisete. Musite sa na svoje problemy “vyplyvajuce” z masturbacie, pozriet z nadhladu. Najmae ako na problemy vyplyvajuce z “masturbacie 2x denne”. A to si predstavte, vazne chorych, napr. s OCD, ktori masturbuju viac 5x denne.
      To ta pani nad Vami ma seriozny problem, to je uz kvalitny troll.
      Tech. pozn.: prosim slovicko blud berte ako terminus technicus. Alebo to nahradte ako “falosne presvedcenie”.

  7. praštilo mě do očí: ten antický autor se nejmenoval Augustin Hippo, ale Augustin Aurelius a byl biskupem v Hippo Regius; adventisty sedmého dne jejich víra nenutí stát se vegetariány, mají zakázáno jen vepřové. Vede mě k otázce, kolik dalších nesmyslů, Vámi vydávaných za fakta, by našel odborník ve Vašem článku. A je pak vůbec možné brát Váš článek vážně, když si evidentně neověřujete faktografii? Jinak – jako humoristická četba dobré a ať si každý v soukromí ne/masturbuje, kolik mu je/není libo, je to stejně neškodný koníček jako sbírání známek 😉

    • Dobry den Alzbeta,

      spravne malo byt uvedene Augustín z Hippa (z angl. Augustine of Hippo), nie Augustin Hippo. Chyba vznikla pri preklade a uz som ju opravil. Vdaka za upozornenie. Pokial ide o adventistov siedmeho dna: “Since the 1860s when the church began, wholeness and health have been an emphasis of the Adventist church. Adventists are known for presenting a “health message” that recommends vegetarianism and expects adherence to the kosher laws in Leviticus.” Cirkev adventistov skutocne propaguje a odporuca vegetarianstvo, nie je zlozite si to najst priamo na ich strankach, napriklad: http://www.adventist.org/vitality/health/

      Pri pisani clanku som cerpal zo zdrojov, ktore povazujem za doveryhodne. Verim, ze uvedena chyba v preklade vas neodradi od dalsieho studia problemu.

  8. Podľa oficiálneho učenia katolíckej cirkvi je masturbácia vážny hriech, je to napísané aj v Katechizme. V katechizme je onania definovaná za dokonca ako veľmi vážny hriech.
    Cirkev by sa už mohla prebudiť so stredoveku.
    A ak to trochu preženiem, tak pre silne konzervatívneho kresťana je masturbácia rovnako závažný hriech ako vražda.

  9. Vdobe ked je kazde druhe manzelstvo rozpadnute idete rozpravat o stredoveku a o tom ze pani psychologovia vedia co je pre nas najlepsie:-) zayjimave. A ako sobecka masturbacia pomaha vztahu. Prosim vas sked chcete mat dobry vztah tak skuste uspokojovat vasu priatelku bez toho aby ste mali ten sobecky pocit ze idem sa ja urobit. A ked budete mat chut masturbovat radsej chodte uspokojit priatelku ako seba a samozrejme ak ste borec si nevrznite 😀 kto chce si njde dovod. O pol roka budem citat co? Ze kradnut je normalne a moderne a zly pocit nam vstiepili rodicia? Ze to za to moze cirkev z je to zle? 😀

Odpovedaj