Úloha publicistu v konfrontácii s konšpiračnými teóriami

5

Úlohou publicistu je dokázať odlíšiť dôveryhodné zdroje od menej dôveryhodných, vedieť priradiť informáciám rôznu váhu, podľa toho z akého zdroja prichádzajú, akým odborným posudzovaním prešli, akej odbornej kritike boli vystavené a ako v nej obstáli.

Počas posledných mesiacov som sa ako publicista intenzívne zaoberal problematikou konšpiračných teórií, napísal som na túto tému viacero článkov. V niektorých som sa zameral na fenomén konšpiračných teórii vo všeobecnosti, v iných som sa venoval vyvracaniu mýtov spojených s konkrétnymi konšpiračnými teóriami (zoznam článkov pre lepší prehľad pripájam na konci). Moja publicistická činnosť rýchlo pritiahla aj pozornosť vyznávačov konšpiračných teórií, ktorí sa ma snažili rôznymi cestami konfrontovať so svojimi názormi. Niektorí slušne, iní menej slušne, pointa však bola v tom, že títo ľudia predkladali údajné fakty, ktoré mali podporovať ich teórie a vyzývali ma, aby som na ne reagoval, vyvrátil ich a podobne. Situácie, kedy som nebol ochotný alebo schopný dostatočne presvedčivo reagovať vyhodnotili ako dôkaz toho, že pravda stojí na ich strane.

Slovenský filozof Emil Páleš, autor monografie Angelológia dejín, ma v súvislosti s mojimi článkami o konšpiračných teóriách spojených s teroristickým útokom 11.septembra 2001 a následným pádom mrakodrapov WTC obvinil z toho, že „iba reprodukujem oficiálnu propagandu“ (diskusia Na prahu, Panta Rhei, 16.4. 2015). Zdôvodnil to tým, že sa sám nevenujem výskumnej činnosti v oblasti, nedokážem argumentovať fyzikálnymi výpočtami, ale opieram sa výlučne o závery „oficiálnych autorít“. Do protikladu k tomu postavil svoj vlastný postoj, ktorý je podľa jeho slov „založený na priamom oboznámení sa s faktami a použití rozumu“. V našej následnej emailovej komunikácii ďalej uviedol: „Preto si za svojim postojom môžem stáť, bez ohľadu na „autority“, vedecké či mediálne“.

Na jeho výzvu som sformuloval krátku odpoveď a tú som sa teraz rozhodol uverejniť z niekoľkých dôvodov. Jednak stručne vysvetľuje pozíciu publicistu pri spracovávaní zložitých tém, ako je pád mrakodrapov, ale aj napríklad nežiadúce účinky očkovania, či riziká adopcií detí homosexuálnymi pármi. Komunikácia tiež odhaľuje určitú schému, ktorá funguje pri väčšine konšpiračných teórií. Ich priaznivci často trávia dlhé hodiny na internete čítaním a spracovávaním rôznych „alternatívnych“ zdrojov a postupom času nadobúdajú dojem, že sa v danej téme stávajú expertmi. Vzhľadom na to, že sa vo väčšine prípadov ich intelektuálne úsilie odohráva mimo odbornú komunitu, ich závery a domnienky neprechádzajú kritickým posúdením, nie sú konfrontované ľuďmi, ktorí sa témam venujú profesionálne. Za svoju prednosť títo ľudia vyhlasujú nezávislosť, ale v skutočnosti sú nezávislí predovšetkým na dôležitom procese oponentúr a recenzných činností, ktoré vytvorila veda v snahe eliminovať rôzne individuálne zlyhania, chyby a omyly alebo ľudovo povedané „úlety“.

Konšpirační teoretici často vyhlasujú nezávislosť za svoju prednosť. V skutočnosti sú nezávislí predovšetkým na dôležitom procese oponentúr a recenzných činností, ktoré vytvorila veda v snahe eliminovať rôzne individuálne zlyhania, chyby a omyly alebo ľudovo povedané „úlety“.

Výsledkom je vznik celých komunít tzv. „self-made“ expertov v rôznorodých oblastiach. Tí môžu tvrdiť prakticky čokoľvek, pričom veľká väčšina laického publika nedokáže posúdiť zmysluplnosť ich tvrdení. Na pozadí tejto aktivity je ideológia postavená na presvedčení, že pravda v rámci tradičných a „oficiálnych“ štruktúr nemá priestor, jej nositeľmi sú výlučne rôzni alternatívni myslitelia pohybujúci sa na okraji alebo mimo odbornej komunity. Prečo to považujem za problém, vysvetľuje aj moja odpoveď Emilovi Pálešovi.

Z odpovede Emilovi Pálešovi

„Dobrý deň,

Ďakujem za reakciu.

Môj postoj je založený na určitej dávke skromnosti – nepovažujem sám seba za natoľko fundovaného a vzdelaného v príslušnom obore, aby som dokázal zodpovedne posúdiť všetky dôležité skutočnosti. Mal som otvorené odborné práce publikované vo vedeckých žurnáloch,  ktoré sa zaoberajú kolapsom budov po teroristickom útoku 9/11 a netrúfam si tvrdiť, že všetkému v nich dokážem porozumieť. Dokážem pochopiť k akým záverom dospeli tieto štúdie na základe abstraktov, dokážem si nájsť zdroje v populárno-vedeckých časopisoch ako Scientific American, National Geographic, Popular Mechanics, American Scientist a ďalšie, kde sú výsledky týchto vedeckých štúdií podané v zrozumiteľnej forme.

V tomto diskurze sa nachádzam v úlohe publicistu. Úlohou publicistu je vyhľadávať zaujímavé a dôveryhodné zdroje informácií, ktoré následne v zmysluplnej forme podáva čitateľom. Pri všetkej úcte, pre mňa ste v porovnaní s poprednými vedeckými časopismi, ktoré sú založené na recenznom procese nezávislých expertov, rádovo slabší zdroj vzhľadom k danej téme.

Odmietam myšlienkový koncept, že každý človek musí byť odborníkom na všetko. Pre jednotlivca nie je možné pochopiť do hĺbky odbornú problematiku ako očkovanie, genetické manipulácie, demolície výškových budov a mnoho ďalších oblastí. Je preto úplne prirodzené, že sa v mnohých otázkach musíme spoliehať na prácu expertov, ktorí nie len že štúdiu určitej oblasti zasvätili celý profesionálny život, ale naviac sa pohybujú v komunite ľudí z rovnakého oboru, sú vystavení ich kritike, musia si dokázať svoje závery obhájiť v rámci tejto odbornej komunity.

Z môjho pohľadu – vy osobne môžete mať naštudované veci okolo 9/11 a vaše vedomosti môžu na laikov pôsobiť odborným dojmom. Ja, ako laik, však nemám možnosť posúdiť, nakoľko sú vaše závery správne a v zhode s realitou. Vás názor a závery preto nemôžem považovať za dôveryhodné do okamihu, kým neprešli recenzným procesom, odbornou diskusiou, neobstáli pred kritickým pohľadom ďalších nezávislých odborníkov v danej oblasti. Považujem za nonsens, aby ste tieto úlohy kládli na plecia bežných poslucháčov, aby ste vyžadovali od laika pochopenie zložitej odbornej problematiky, ktorá je spojená s témami ako štrukturálny kolaps mrakodrapov atď. Takéto niečo nemožno očakávať ani od publicistu, ktorý o téme píše. Rozdiel medzi vedcom a publicistom je totiž diametrálny.

Vy by ste mali svoje závery konfrontovať s vedeckou komunitou, nie s náhodnými poslucháčmi a diskutujúcimi v Panta Rhei, alebo so mnou. Tým, že si v danej téme vyberáte za oponenta publicistu vlastne dokazujete svoju slabosť. Z vedeckého hľadiska je úplne irelevantné, či svojou charizmou presvedčíte zopár poslucháčov na diskusii v kníhkupectve.

Prístup, ktorý razíte je podľa mňa nebezpečný ešte v jednej veci – v jeho dôsledku môže ktokoľvek predstúpiť pred ľudí, vyhlásiť o sebe, že je odborník, môže dokonca pôsobiť naozaj inteligentne a môže vyvolať dojem, že má k určitej téme veľa naštudované. Ale keďže nefunguje v širšej vedeckej komunite, nevystavuje sa kritickému výskumu iných popredných odborníkov, môže ľuďom tvrdiť úplné bludy, pričom bežný poslucháč to nemá šancu spoznať. Stačí vystupovať dostatočne sofistikovane, mať dobrú rétoriku, vyvolávať dojem poznania a múdrosti.

Otázkou potom samozrejme je, prečo v danej téme nefungujete v rámci vedeckej komunity, prečo nepublikujete závery svojej výskumnej činnosti v recenzovaných vedeckých žurnáloch atď. V tomto bode sa zvyčajne stretávam s vysvetlením typu: „Vedecká komunita je ovládaná (iluminátmi, vládami, korporáciami atď.) a preto odmieta ľudí, ktorí hovoria pravdu.“ A tu už sa dostávame ku konšpiračným teóriám a do uzavretého kruhu, v ktorom sa jedna konšpiračná teória obhajuje ďalšou konšpiračnou teóriou.

Môj záver teda je – ako publicista sa naďalej budem, bez ohľadu na konkrétnu tému, opierať o dôveryhodné zdroje, ktoré sú akceptované poprednými odbornými a vedeckými inštitúciami na svete. Zdroje, ktoré sú v danej odbornej komunite považované za kredibilné. Svoju úlohu vidím v tom, dokázať odlíšiť tieto dôveryhodné zdroje od menej dôveryhodných, ďalej vedieť priradiť informáciám rôznu váhu, podľa toho z akého zdroja prichádzajú, akým odborným posudzovaním prešli, akej odbornej kritike boli vystavené a ako v nej obstáli.

S pozdravom

Matúš Ritomský“

 

Výber z textov autora venovaných problematike konšpiračných teórií:

Kritické myslenie nie je cenzúra  (SME, 26. 4. 2015)
Zmena klímy a modifikované potraviny. Aké fakty o nich hovorí veda  (SME, 2. 4. 2015)
Veríte konšpiráciám? Ohrozujete našu budúcnosť (SME, 30. 3. 2015)
Sám bol konšpirátorom, dnes proti nim bojuje: Sú len obete (rozhovor, Dennik N, 26.1.2015)
Konšpiračné teórie – komentáre k diskusii Face 2 Face (Priestori.sk, 20.1.2015)
Útok, ktorý zhodil americké dvojičky? Ako to bolo s 9/11 naozaj (SME,  28. 11. 2014)
Zem a Vek nebezpečných konšpirácií  (Priestori.sk, Ako nezdieľať nezmysly (Priestori.sk, 17.4. 2014)

– titulné foto: Mikey/Flickr

Zdieľaj:

O autorovi

Zakladateľ a editor magazínu priestori.sk. Živí sa ako slobodný umelec, vedie skupinu profesionálnych tanečníkov Anta Agni, založil umeleckú agentúru Argolla productions, v ktorej pôsobí ako kreatívny producent. Vo voľnom čase sa venuje nezávislému publikovaniu, článkami prispieva aj do denníka Sme. Vydával časopisy 10 000 ďalších stromov, Kruh života a ŽANŽ, je autorom publikácie Mýty a predsudky.

5 komentárov

  1. Zaujimavy clanok, mam len jednu otazku:
    ucia publicistov robit si vytahy/ zhrnutie z clankov,ktore precitali?
    Je pekne ohanat sa kvalitnymi (aj menej kvalitnymi clankami),ale bolo by dobre si ich aspon precitat – nie nieci suhr, ani abstrakt,ale sam si precitat clanok,alebo aspon jeho zaver.
    Clovek potom mozno nakoniec zisti,ze cituje autorov,ktori sa vobec nevyjadruju k padu WTC, ale k lokalnym situaciam (a v zavere sami pisu, ze neskumaju danu problematiku padu,ale len lokalnu situaciu a taktiez, ake velke zjednodusenia pre danu situaciu pouzili.
    Pre pochopenie tohto zaveru nie je potreba mat doktorat niejakej technickej skoly, staci vediet po anglicky.
    Mimochodom ta oblast,ktorou sa dane odkazy zaoberaju je uz v nazve (napr „How the airplane wing cut through the exterior columns of the World Trade Center“).
    A hoci sa to mozno nezda aj clanok s nazvom : „HOW DID THE WTC TOWERS COLLAPSE: A NEW THEORY“, varuje hned na zaciatku citatela: „This investigation does not take into account the structural damage caused by the terrorist attack.“ alebo „A complete consensus on any detailed explanation of the definitive causes and mechanisms of the collapse of these structures is well nigh impossible given the enormous uncertainties in key data (nature of the fires, damage to fire protection, heat transfer to structural members and nature and extent of structural damage for instance).“

    Ad pochopenie zlozitej problematiky – neraz clovek pocuje od prestiznych profesorov,ze vyznat sa v danom obore,znamena byt schopny vysvetlit zlozitu vec laikovi (s cim musim na zaklade svojich doterajsich skusenosti suhlasit).

    Zaverom: Ano,ako publicista by ste sa mal opierat o odborne zdroje. To znamena najma,ze by ste ich mal citat, pretoze len tak je mozne pokusit sa oddelit vymysly a domnienky od reality. Namiesto cudzej (neodbornej) interpretacie Vasich „zdrojov“ by ste si mal pred ich pouzitim precitat aspon ich zaver!

  2. Tomáš Forró on

    Úplne presná diagnóza.
    Mimochodom, to, že nikto nepočul o odborníkovi na pády mrakodrapov Pálešovi je dosť zlé, ale že nikto nepočul o filozofovi Pálešovi, je ešte horšie.

  3. Z mojho pohladu je prave 9/11 nevhodnou temou na diskusiu o konspiraciach. V tejto veci je tolko otaznikov, ze je tazke si urobit jednoznacny nazor. Prave v tomto pripade som nasiel vela dôveryhodných zdrojov, ktore mozu oficiálnym zaverom uspesne oponovat. V kazdom pripade si myslim, ze uloha novinara je, ako autor velmi spravne poznamenal, pracovat s preverenymi zdrojm. Ak vsak existuju oponenti, mal by ptpracovať aj s ich nazormi a aj tie citatelovi ponuknut. Prave pri 9/11 som sa docital vyjadreni niekolko expertov na demolacie, ktorí vyrazne pochybovali o sposobe padu dvojiciek. Preverit tieto zdroje a v pripade ze ide o skutočných odbornikov, ponuknutie ich nazoru, vverejnosti by mala byt uloha novinara. Potom vieme hovorit o objektivite.

Odpovedaj