Irena Bihariová: Nechcem „ultraliberálne úlety“, ale vrátiť PS k jeho koreňom

0

„Súčasná kríza je príležitosť zamyslieť sa, či chceme, aby svet po jej skončení ostal rovnaký. Ja dúfam, že bude iný,“ povedala nám v rozhovore Irena Bihariová. Opýtali sme na aktuálnu situáciu v Progresívnom Slovensku a jej kandidatúru na post predsedníčky. Rozprávali sme sa o prvých krokoch novej vlády, o pandémii a o tom, ako by mala vyzerať progresívna odpoveď na vážne výzvy, ktorým musíme čeliť.

Príbeh o koalícii PS-Spolu, ktorá sa iba tesne nedostala do parlamentu, sa dnes už javí ako história starého sveta pred koronavírusom. Skúsme si však na chvíľu predstaviť, že by ste získali o tých pár stoviek hlasov viac. Chcela by si byť súčasťou novej vlády?

Za seba úprimne poviem, že by som nechcela byť súčasť tejto vlády. PS by pristúpilo na koalíciu so Sme rodina iba v prípade, že by hrozila vláda Smeru s ĽSNS. A ja osobne by som nestála o to, aby sme robili Matovičovej koalícii, poviem to symbolicky,  „Most-Híd“.  Ak by sme na toto pristali, odpísali by sme svoju budúcnosť.

Na druhej strane by tu bol niekto, kto by vo vláde zastupoval liberálne a humanistické hodnoty.

Áno, v takejto vláde by sme sa snažili robiť liberálnu protiváhu. Iste, že by sme bojovali za našich voličov, ale vzhľadom na počty vieme, že so siedmimi percentami by sme neuhrali ani remízu. V očiach našich voličov by nás to akurát diskreditovalo. O to viac, ak by sa dokonca za našej spolu-vlády zhoršili niektoré podmienky v oblasti ľudských práv či ochrany žien.

Boli by ste nakoniec vnímaní, ako tí, ktorí liberálne hodnoty zradili?

V ďalšom volebnom období by sme museli bojovať so skepsou voličov a prosením o druhú šancu. Dôvera v politike je najcennejší artikel, preto sa musíme vždy pozerať nielen na bezprostredné ciele, ale aj na tie, ktoré presahujú horizont jedného volebného obdobia. Ako keď hráš šach a premýšľaš viac ťahov dopredu. Možno časť našich voličov prekvapím, ale pri takto rozdaných kartách by som navrhla „dozrievací pobyt“ v opozícii.

Progresívne Slovensko ešte potrebuje dozrieť?

„Vizionárske“ a hodnotové strany, akou bolo od začiatku PS, musia počítať s tým, že sa nebudú hneď merať s Ficom alebo Matovičom. Preto zvyčajne začínajú od piatich percent, neraz v opozícii. Až vytrvalou prácou pre ľudí, poctivou komunikáciou, budovaním vlastného politického kapitálu a rozvojom z dola možno jedného dňa dosiahnu svoj cieľ. Vtedy sa z „okrajovej strany“ môže stať mainstream. Bez toho, aby strana strašila migrantami, robila podlé anti-kampane, alebo naháňala hlasy hlúpymi pokrikmi, koho všetkého posadí do basy.

Veríš, že hodnotovo vyhranené PS si môže na Slovensku vybudovať pozíciu lídrov?

Verím, že jedného dňa môže mať PS pokojne aj dvadsať percent, pretože voliči sú formovaní politickou ponukou. O takých dvadsať percent budem stáť vtedy, ak dokážeme voličov nadchnúť našou ponukou, ak budú vidieť, že sme v nej konzistentní, ak dokážeme našimi témami a ideálmi zvíťaziť nad nezmyselným šírením strachu z liberálov. A to všetko bez manipulácie voličov a ohýbania základných princípov demokracie. Dovtedy sa poteším, aj keď to bude sedem percent, ale poctivých, ktoré sme nezískali prázdnym marketingom.

Pred pár dňami sa predsedom strany Spolu stal Juraj Hipš. V rozhovore mi povedal, že jeho víziou je vybudovať silnú pro-európsku zelenú stranu. Nebolo by prirodzené uvažovať o spojení týchto dvoch hodnotovo blízkych strán do jedného subjektu?

Michal Truban absolvoval s Jurajom Hipšom aj Erikom Balážom viacero diskusií ešte pred Jurajovým zvolením. Čiže prebiehajú debaty o rôznych modeloch ďalšej „koexistencie“. Pre liberálne spektrum naozaj nemá zmysel vytvárať novú stranu na spôsob „PS light“.

Ak to však správne chápem, strana Spolu chce pod novým vedením zviditeľniť svoju značku a dopriať si šancu na rozvoj vlastného politického kapitálu. To sú úplne legitímne ciele. Obe strany sú však plne otvorené spolupráci. Priznám sa, že som nebola fanúšičkou vzniku pôvodnej koalície so Spolu. Dnes však vnímam túto stranu pod vedením Juraja Hipša ako nášho najbližšieho a prirodzeného spojenca.

Aký máš pocit z prvých dní a týždňov fungovania Matovičovho kabinetu?

Zvyknem byť v hodnotení novej vlády veľkorysá, zvlášť, ak ide o nováčikov, ktorí vo svojich rezortoch ledva trafia do dverí. Chápem aj to, že nová vláda musela rovnými nohami skočiť do riešenia problému globálneho rozmeru. Lenže pri pánovi Matovičovi, nech mi odpustí, je to s veľkorysosťou veľmi ťažké. Pretože on sa desať rokov v opozícii vždy tváril ako majster sveta. Vedel kritizovať, očierniť, osočiť a spochybniť všetko a všetkých na úrovni polyhistora, ktorý vie všetko najlepšie.

Teraz, keď už nesie zodpovednosť, ho jeho história dobieha?

Áno. Permanentne kritizoval koalíciu, ale aj strany v opozícii, dostával sa do zbytočných sporov dokonca aj s mimoparlamentnými stranami. Nemal pred nikým a ničím rešpekt. Rovnako sa správal aj v čase zostavovania novej vlády, kedy vyčítal Pellegrinimu, že nemá plán a že testy, ktoré chcela minulá vláda kúpiť sa rovno môžu utopiť v Dunaji. Nakoniec sa ukázalo, že plán nemá ani pán Matovič a tie nehodné testy kúpil ešte drahšie. Ak si tento štýl komunikácie zachováva aj v úlohe premiéra, verejnosť to mätie. Obávam sa, že v niektorých momentoch nepoháňa nášho premiéra sen o Slovensku, ale sen o sebe samom.

Napriek tomu si želám, aby nová vláda vydržala aspoň dovtedy,  kým nedosiahne kľúčové zmeny v oblasti spravodlivosti a boja s korupciou.

Aké nominácie v novej vláde ti urobili radosť?

Určite ma teší, že pani Kolíková, ako ministerka spravodlivosti, sedí na správnom mieste. Rovnako verím, že pani Remišová preukáže svoju odbornosť a húževnatosť v náročnom rezorte, ktorý bude riadiť. Nesmiem zabudnúť na pána Korčoka. Príjemne ma prekvapil aj jeho štátny tajomník pán Klus, ktorý deklaroval zámer sústrediť sa na dôležitú, doposiaľ podceňovanú, tému hybridných hrozieb.

Ktoré osoby v súčasnej vláde v tebe naopak vyvolávajú obavy?

Mimoriadne ma sklamalo, doslova vyplašilo, keď som zistila, že šéfom SIS bude brat poslanca Pčolinského. Ak človek, ktorý je v akomkoľvek prepojení so stranou Sme rodina, získa jeden z najdôležitejších orgánov potrebných pre očistu polície a štátu celkovo, tak to je veľmi zlá správa pre Slovensko.

Irena BIhariova a Anna Zaborska v diskusii Dennika N

Irena Bihariová s Annou Záborskou v diskusii Denníka N.

Témy ako korupcia alebo spravodlivosť hneď v prvých dňoch novej vlády zatienila pandémia. Ako ju podľa teba zatiaľ zvládame?

Mali sme veľké šťastie v nešťastí. V čase, keď sa u nás objavovali prvé prípady infikovaných, zároveň zaplavovali médiá a internet zdrvujúce správy či bolestné videá z Talianska. Štátna moc aj občania správne vyhodnotili, že ak nepodriadime naše životy disciplíne, tak presne takto to môže o pár týždňov vyzerať aj u nás. Preto som na začiatku vítala sprísnenie režimu a ohlásenie mimoriadnej situácie. Dôležitú úlohu zohrali aj médiá, ktoré sprístupňovali zadarmo informácie a problematiku Covid-19 dokázali čitateľom vysvetliť často lepšie než politici.

Zdá sa, že v úvode krízy sme si rýchlymi opatreniami kúpili čas. Využili sme ho neskôr dobre?

Obávam sa, že časť toho času sme neskôr vyplytvali chaotickým riešením ad hoc problémov. Nechcem byť k pánovi premiérovi prehnane kritická, chápem, že mne sa ľahko posudzuje kým zodpovednosť neleží na mojich pleciach. No mám pocit, že svojimi výstrelmi do vzduchu, nápadmi spontánne vyrieknutými na tlačovkách, či neochotou citlivo vážiť slová vo verejnej komunikácii, Slovensku veľmi nepomáhal.

Premiérov spôsob komunikácie komplikoval aj riešenie krízy?

Ja dokážem pochopiť, že aj ostrieľaní politici v takýchto pohnutých časoch urobia chybu, alebo nezvolia zrovna ideálny postup. Lenže my by sme zúfalo potrebovali politika, štátnika, človeka zorientovaného v procesoch a kompetenčných mechanizmoch. Namiesto toho sme dostali niekoho, kto vie kresliť transparenty, vykrikovať zo zadných lavíc a kto nerozozná základné mantinely pôsobnosti. Dôsledkom je potom neschopnosť odlíšiť odporúčania odborníkov od politického rozhodovania. Premiér musí pochopiť, že zodpovednosť za krajinu je oveľa dôležitejšia, než zodpovednosť za osobnú popularitu.

Kríza odhalila aj dlhoročne neriešené problémy v rómskych osadách. Vo viacerých prepukla nákaza, vláda sa niektoré z nich rozhodla uzavrieť. Ako hodnotíš prístup novej vlády vo vzťahu k Rómom?

Na jednej strane je dobré, že premiér vypočul odborné hlasy volajúce po zvýšenej pozornosti vo vzťahu k osadám. Nie je to žiadne privilégium, ako si to laická verejnosť občas vysvetľuje. Je to na dátach a doteraz známych výsledkoch výskumov z vylúčených komunít založený predpoklad, že ľudia v tomto prostredí sú skutočne ohrozenou skupinou. 

V prvom rade však treba pochváliť nasadenie a odbornosť ľudí zo Zdravých regiónov a odborníkov ako Andrej Belák, ktorí boli niekoľko krokov pred štátom. Ako prví vykonali v mnohých osídleniach prvotné mapovanie obyvateľov – ľudí došlých zo zahraničia, alebo tých, ktorí vykazovali príznaky Covid-19. Vypracovali zároveň veľmi fundovaný plán postupu a riešení.

Čo sa stalo, keď do toho potom vstúpila vláda?

Tento plán nastupujúca vládna moc, vrátane europoslanca Polláka, poňala trochu svojsky. Ak odhliadnem od armádneho cvičenia s vrtulníkom, celé sa to zvrhlo niekam, kde sa úsilie ľudí v teréne zmenilo na stavanie Potemkinových dedín. Aký ma zmysel za veľkých nákladov s pomocou armády otestovať zlomok obyvateľov osady? Aký zmysel má, ak nakazených necháte v osade a čakáte, že dokážu naplniť karanténne opatrenia? V prostredí, kde si všetci chodia na jedno miesto brať vodu, kde si nemajú ako prať rúška, kde žijú viacerí v jednej izbe?

Jednoducho všetkých, zdravých aj nakazených, oboženiete páskou. A premiér sa v statuse ešte vysmieva normálnym požiadavkám ľudských bytostí, ktoré s nepotvrdenou nákazou, uviaznuté v karanténe, volajú po zabezpečení svojich potrieb. Ako by sme sa na to pozerali, keby niekto takto obohnal jednu bratislavskú štvrť? Ako by sme sa vysporiadali s tým, že naše deti mlátia policajti, ak prekročia pásku?

Ak porovnáš doterajšiu prácu Ábela Ravasza a Petra Polláka, koho by si radšej videla na mieste splnomocnenca pre rómske komunity?

Pán Pollák sa od začiatku, ešte v časoch keď bol splnomocnencom, pokúšal o hru, ktorá zvyčajne nemá šťastný koniec. Snažil sa aj zapáčiť vláde, aj si získať potlesk majority, aj sa postaviť na stranu Rómov. Myslím, že nakoniec bohužiaľ prevážili skôr tie prvé dva ciele. Rómsky splnomocnenec musí vedieť, kde stojí, koho práva chráni a či je hodné jeho postavenia, aby volil populistický slovník. Pamätám si jeho program tzv. 10 krokov rómskej cesty, z ktorého ostala len zbytočná trpká príchuť. Na tejto téme sa skrátka potlesk nezískava. S tým sa treba zmieriť.

Ábel Ravasz svoju úlohu zvládal lepšie?

Ábel Ravasz bol skutočne rómsky splnomocnenec. Naozaj stál pri Rómoch a nepamätám si moment, v ktorom by sa snažil na úkor Rómov pre seba získavať populistické bodíky. Chválim aj to, že národné projekty pod jeho vedením sa aspoň v rámci reálnych možností snažili plniť svoje ciele.

Vráťme sa k Progresívnemu Slovensku. Čo sa teraz deje vo vnútri strany?

V tieto dni sme rozhodli o uskutočnení digitálneho snemu a ohlásili možnosť podávania oficiálnych kandidatúr. Stav, ktorý nastal po zániku koalície nás brzdil. Teraz je potrebné, aby o ďalšom smerovaní rozhodlo nové predsedníctvo.

Irena Bihariova na sneme Progresivneho Slovenska

Na sneme hnutia Progresívne Slovensko.

Rozhodla si sa kandidovať na post predsedníčky. Čo ťa k tomu vedie?

Sám si vo svojich textoch dokázal Progresívne Slovensko vnímať kriticky a správne si už pred voľbami vyhodnotil, že vo vnútri existujú minimálne dva prúdy s odlišným pohľadom na smerovanie hnutia. Vnímam ich, ako hľadanie rovnováhy medzi vernosťou ideálom a politickým pragmatizmom. Pričom politický pragmatizmus je samozrejme tiež potrebný a na hľadaní rovnováhy nie je nič škodlivé ani ohrozujúce existenciu hnutia.

Ale Irena Bihariová je spojená práve s prúdom, ktorý mal odlišný pohľad na veci, ako doterajšie vedenie?

Ja som bola v PS niečo ako „tvár vnútornej opozície“. Vždy mi bol bližší prúd, ktorý nestavia na piedestál focusové skupiny, dáta a akýsi tradičný pohľad na politiku. Pamätám si začiatky Progresívneho Slovenska. Tie motýle v bruchu, keď sme verili a tešili sa, že ponúkneme niečo iné, než politiku, v ktorej uviazol klan opozičných aj koaličných strán. Keď si pozrieš našu ústavu „Vízia jednej krajiny“, tam nie je ani stopa po tom, že PS vzniklo, aby robilo spájača piatim stranám. Ale v kampani sme práve z tohoto urobili hádam jedinú devízu a cieľ. A neponúkli sme takmer nič z toho, čím vieme zlepšiť život na Slovensku. Dnes sa niektorí obávajú, či Bihariová nestrhne PS k akýmsi „ultraliberálnym úletom“.  Ale ja by som chcela vrátiť PS k jeho koreňom.

Ako by vyzeralo PS, keby sa vrátilo k tomu, z čoho vzniklo?

Návrat ku koreňom v mojich očiach predstavuje napríklad boj za pozitívny koncept slobody. To znamená nielen absenciu zákazov, ale aj vytvorenie sociálnych podmienok pre núdznych ľudí, aby aj oni mohli naozaj slobodne konať. Ďalej je to snaha o zelené Slovensko zamerané na rozvoj zelených technológii, rovnako ako aj transformácia Slovenska na digitálny štát, ktorý uľahčuje život podnikateľom aj bežným občanom.

Návrat ku koreňom znamená hrdo sa hlásiť k obhajobe ľudských práv, avšak nielen k tým menšinovým, ale k ľudským právam pre všetkých. Pre pacientov, pre ľudí v núdzi, pre páry rovnakého pohlavia rovnako aj pre pracovníkov zdieraných agentúrnym zamestnávaním.

V našej Vízii aj programe sme tiež kládli dôraz na definovanie základných nárokov pacienta a na vymožiteľnosť práva v zdravotníckom aj súdnom sektore. Snívali sme o nových typoch pracovných úväzkov a flexibilnom rodičovstve. A súčasťou našich koreňov je aj to, že prostredníctvom našich europoslancov podnecujeme odvážne diskusie v európskom priestore.



Myslíš, že dnešná situácia praje progresívnym riešeniam?

Mnohé z našich „progresivizmov“ sa počas krízy museli zo dňa na deň v nejakej podobe zohľadniť pri zabezpečení chodu štátu. Zo dňa na deň sme museli riešiť online vyučovanie, zo dňa na deň sa musel štát improvizovane digitalizovať. Zrazu sme pochopili, ako veľmi tento proces štát potrebuje. Zistili sme, že vybaviť OČR sa dá aj bez zbytočnej byrokracie, uzákonilo sa, že zamestnanec má nárok na home office.

Zrazu aj lekári, ktorí sa doteraz bránili digitalizácii, zvládli vypísať e-recept. Otvorila sa diskusia o práve na súkromie verzus verejný záujem štátu. Dokonca sa v priebehu pandémie stali aj také nevídané veci, ako silný dôraz na boj proti fake news a hoaxom. Zrazu nebol problém vypátrať hlas ženy v nahrávke, ktorá šírila hlúposti o ibalgine. A pri tom sme boli roky zamorení oveľa nebezpečnejšími dezinformáciami, ktoré ovplyvňujú národné voľby.

Vymenovala si veci, ktoré sa do istej miery už dejú. V čom vidíš aktuálne najväčšie medzery?

Mnohé riešenia z našej vízie, ktoré by sa ešte pred dvoma mesiacmi mohli zdať ako „progresívne huncútstvo“, dnes vyžaduje a urýchľuje súčasná kríza. Progresivizmus sa preto v nadchádzajúcich rokoch môže stať hybnou silou a inšpiráciou vo viacerých oblastiach spoločenského a politického života.

Čo považujem za dôležité, je vysporiadať sa s otázkou sociálnych práv. Lebo ekonomické následky krízy budú kruté. Avšak aj toto je oblasť, v ktorej môžu progresívci bodovať. Naši experti pre túto oblasť určite môžu obohatiť diškurz.

Súčasná kríza progresívcom istým spôsobom nahráva?

To ešte uvidíme. Existuje aj pesimistický scenár. Pandémia dostane progresívne témy do defenzívy, oslabí sa spolupráca medzi krajinami EÚ, posilnia autoritárske režimy, ktoré sa uchýlia k zneužívaniu osobných dát na sledovanie občanov aj bez podstatného verejného záujmu. Posilnia sa extrémistické, nacionalistické a izolacionalisté prúdy, ktoré krízu s koronavírusom zneužijú na boj s EÚ. Našou úlohou je prispieť k tomu, aby sa takýto scenár nenaplnil.

Zažívame zlomové obdobie, po ktorom budú spoločnosť a naše životy iné ako doteraz?

Pandémia nás stavia pred komplikované dilemy a môže inšpirovať k ďalekosiahlejším úvahám. Obzvlášť v priestore európskej politiky a v diskusii tzv. „lídrov slobodného sveta“. Globálna epidémia v plnej miere odhalila krehkosť a zraniteľnosť súčasného finančno-politického sveta a jeho priorít. Bez nových riešení je kríza tohto typu schopná položiť súčasný systém behom pár mesiacov na lopatky.

Má šancu pandémia zmeniť globálny kapitalizmus v tej forme, v akej fungoval doteraz? Bude koronavírus akcelerovať zmeny k lepšiemu, či horšiemu fungovaniu demokracií a medzinárodného spoločenstva? Čo môžme urobiť, aby sa budúcnosť stala lepšou oproti tej, ku ktorej sme doteraz smerovali ? Toto sú otázky, nad ktorými denne rozmýšľam.

Napriek utrpeniu, ktoré koronovírus spôsobuje po celom svete, predsa len vidím aj okienko príležitostí pre budovanie „iného možného sveta“. Takého, do ktorého by sa nám bez tlaku pandémie možno ešte dlho nechcelo. Súčasná kríza je akousi križovatkou, na ktorej máme príležitosť zamyslieť sa, či chceme svet rovnaký, aký bol predtým. Ja osobne dúfam, že rovnaký nebude.

Čo nám ukázal koronavírus (poznámky Ireny Bihariovej):

  • Musíme masívne, no adresne a transparentne investovať do kompletnej digitalizácie štátu
  • Musíme zásadne zmeniť vzdelávací systém. Ľudí musíme pripraviť na to, že každých pár rokov sa bude trh meniť. Študenti sa musia učiť, ako sa flexibilne meniť z obrábača kovov na podporného pracovníka v digitálnom priemysle
  • Už dnes by mala jestvovať pracovná skupina schopná reagovať aj na ten najdramatickejší scenár, ktorý povedie k transformácii ekonomiky. Táto skupina by mala modelovať prognózy a aktivizovať potrebnú infraštrukúru štátu. Musíme žiaľ počítať aj s nezamestnanosťou a ťažkými sociálnymi traumami. Práve tu sa otvára priestor pre nepodmienený základný príjem (samozrejme, zosúladený s politikou EU)
  • Zmeny v zákonníku práce, ktoré si  vynútila kríza (napríklad nárok zamestnanca na home office)  môžeme ponechať v platnosti aj po skončení núdzového režimu. Musíme modernizovať úpravu rôznych foriem práce
  • Kríza nám ukázala, že na Slovensku máme dostatok úžasných talentov, vedcov a odborníkov, ktorých štát nemá zosieťovaných a miesto podpory ich necháva tvoriť cenné výskumy na kolene. Potrebujeme inštitúciu, ktorá bude prepájať talenty a previaže ich s akademickým a biznis sektorom. Podrobnejšie sa tomu venujeme aj v našom programe
  • V neposlednom rade, potrebujeme chrániť demokraciu. Keď PS pred voľbami vyrukovala s inštitúciou, schopnou bez ideologickej predpojatosti ponúkať občanom verifikované fakty a vyvracať hoaxy, časť verejnosti to vysmiala ako „ministerstvo lásky a pravdy“. Nebezpečné konšpirácie o koronavíruse a šírenie poplašných správ s ňou spojených ukázalo, ako veľmi dôležité je chrániť obyvateľstvo aj pred takýmto druhom ohrozenia. Napríklad Briti minulý mesiac pristúpili k vytvoreniu podobnej jednotky, akú sme navrhovali aj my

 

Čo myslíš pod pojmom „iný možný svet“?

Niektoré veci, ktoré sme pod tlakom pandémie museli riešiť, som už spomenula. Doplním len niektoré ďalšie, kde nám kríza môže ponúknuť aj pozitívne lekcie. Napríklad otvoriť diskusiu o novom chápaní spoločenskej zmluvy so štátom. Je to svojim spôsobom pozitívny moment, pretože štát znovu nadobúda svoju autoritu a jeho rady a opatrenia majú prednosť pred Modrým koníkom či múdrami fejbzkových tribunálov.

Možno prišiel čas znovu sa naučiť chápať, že štát nie je nevyhnutne náš nepriateľ. Zo stavu, kedy sa snažíme so štátom čo najviac vybabrávať, by sme sa mohli posunúť k tomu, že štát sa stane viac našim partnerom. Lebo ak je veľmi zle, ak je ohrozený náš život a zdravie, aj konšpirátor vie, že z marazmu ho nevytrhnú balady Tibora Rostása, ale ustálené autority.

Konšpirátori samozrejme nelenili ani počas krízy a prispievali k informačnému chaosu.

Áno, vždy tu budeme mať konšpirátorov, ktorí budú produkovať bludy o pôvode vírusu a spochybňovať vakcináciu. Z globálnej neistoty sa dá aj ťažiť. No dnes majorita populácie vie, že toto je vážna vec a nikto príčetný sa nevystaví radám šarlatána, na ktorého natrafí v diskusii na Hlavných správach.

Koronavírus učí ľudí uvedomiť si, kto v skutočnosti má odborné predpoklady na to, aby nám k téme poskytoval seriózne informácie a odkiaľ jedine môžu vzísť fundované vedecké a medicínske riešenia. Máme teda výnimočnú šancu podporiť návrat dôvery vo vedecké autority.

V posledných dňoch mi trochu chýba zásadnejší vstup progresívcov do verejnej diskusie. Martin Šimečka formuloval isté predstavy ohľadom vývoja EÚ, Martin Hojsík zase dokáže nazerať na krízu v kontexte klimatických zmien. Ale inak sa mi zdá, že veľa reagujete hlavne na penu dní.

Máš pravdu. Dúfam, že snem a nové vedenie vyrieši aj toto – pretože to sú veci zásadnej strategickej komunikácie. Musíme najprv spoločne prejsť diskusiou a zhodnúť sa na tom, čo je „progresívna odpoveď na súčasnú krízu“. Ja osobne s tebou súhlasím: predbiehať sa s Matovičom v tom, ktoré opatrenie má patriť do ktorej fázy, môže byť síce relevantné a mediálne dôležité, ale v mojich očiach je to skôr sekundárna komunikačná línia. PS by malo ponúkať novú agendu.

Prezraď mi na záver ako vyzerá teraz Tvoj osobný život, ako vnútorne prežívaš súčasnú situáciu? 

Doteraz sme sa bavili o tom, aké následky môže mať pandémia globálne. Okrem nich sú tu však aj tie, ktorými zmenila naše každodenné životy. Môj muž robí 10 hodín denne zatvorený v pracovni, ja sa snažím naplno venovať PS-ku, a popri tom máme v byte jednu škôlkarku a jedného prváka.

Irena Bihariova s detmi

S dcérou Zorkou a synom Arturom.

Takže prechádzaš podobnou osobnou skúsenosťou, ako mnohí iní ľudia v týchto dňoch.

Samozrejme. Plodí to aj neustále hádky, kto dnes preberie so synom učenie, kto rieši domácnosť, kto varí, kto sa venuje mladšiemu dieťaťu. Obdivujem ľudí, ktorí toto obdobie využili na umývanie okien, čítanie knižiek či sebarozvoj. U nás je problém nájsť čisté prádlo, prebrodiť sa neporiadkom hračiek a zažehnávať každú hodinu hádky detí.

A popri tom premýšľaš o ďalšom smerovaní PS, ale aj o globálnych dopadoch pandémie.

Keď mám vo vzťahu k PS niekedy krízu, hovorím si, či by som fakt radšej nemala vypnúť počítač, ísť umyť tie okná a venovať sa deťom. Snaha zladiť politiku a rodinný život, zvlášť pre ženu, je niekedy syzifovská práca aj za normálnych okolností. V tejto výnimočnej a krízovej situácii to býva naozaj mimoriadne náročné.

Vďaka za rozhovor.

  • titulná fotka: Tony Štefunko
  • použité fotky: archív Ireny Bihariovej
Zdieľaj:

O autorovi

Zakladateľ a editor magazínu priestori.sk. Živí sa ako slobodný umelec, vedie skupinu profesionálnych tanečníkov Anta Agni, založil umeleckú agentúru Argolla productions, v ktorej pôsobí ako kreatívny producent. Vo voľnom čase sa venuje nezávislému publikovaniu, článkami prispieva aj do denníka Sme. Vydával časopisy 10 000 ďalších stromov, Kruh života a ŽANŽ, je autorom publikácie Mýty a predsudky.

Odpovedaj