Ako nezdieľať nezmysly

Neprejde už takmer deň bez toho, aby sa niekde nevynorila nepravdivá správa, zmanipulovaná informácia, či zjednodušene – nezmysel, ktorý sa ako lavína šíri svetom sociálnych sietí. Niekedy sa jedná o bulvárne senzácie, ktorým nemá cenu venovať pozornosť, v iných prípadoch sa však tieto nezmysly týkajú vážnych tém a majú potenciál formovať postoje a mienku pomerne veľkej skupiny ľudí.

Ako sa tomu brániť? Žiadna regulácia internetu nebude nikdy tak účinná, ako to, keď sa ľudia sami naučia základným princípom kritického myslenia a osvoja si niekoľko praktických nástrojov na posúdenie dôveryhodnosti a relevantnosti zdieľanej informácie. Vďaka týmto nástrojom si jednotlivec dokáže vytvoriť sito, ktoré spoľahlivo zachytí veľkú časť nezmyslov a zabráni tak ich ďalšiemu šíreniu.

V nasledujúcom texte ponúkam niektoré z najzákladnejších, ale zároveň aj najúčinnejších nástrojov v boji proti šíreniu informačného balastu a uvediem aj niekoľko konkrétnych príkladov ich aplikácie.

Dôveryhodnosť zdroja

Váš priateľ zdieľa na facebooku článok s novým senzačným odhalením. Kliknete na link, prečítate si prvých pár viet, informácia vás ohúri a hneď dostanete pocit – „toto musia vedieť aj ostatní“. Stačí kliknúť na ikonku „zdieľaj“ a nezmysel sa šíri svetom ďalej. Čo s tým?

Pred tým ako niečo zdieľate, obzvlášť ak ide o vážnejšiu tému, skúste sa na sekundu zastaviť a položte si tieto otázky:

1) Poznám zdroj informácie? Môžem mu dôverovať?

Aký charakter má stránka, z ktorej pochádza informácia? Jedná sa o vedecký žurnál, populárny magazín, alebo osobný blog jednotlivca? Pochádza správa z dôveryhodného webu, ktorý poznám a viem, že sa môžem naň spoľahnúť? Alebo je zdrojom akási internetová stránka, ktorú dnes vidím po prvý krát? Jedná sa o primárny alebo sekundárny zdroj?

Primárnym zdrojom je originál citovaného materiálu alebo miesto, kde sa určité tvrdenia, informácie alebo dôkazy po prvý krát verejne komunikovali. Sekundárny zdroj znamená, že ide o prevzatú informáciu, pričom tá ale môže byť umiestnená do iného kontextu alebo nesprávne interpretovaná.

2) Kto je autorom článku a ako pracuje s informáciami?

Je autorom článku dôveryhodná osoba, odborník v oblasti, o ktorej píše? S akou inštitúciou alebo organizáciou je profesijne spojený? Pokiaľ je to článok odborníka, ide o názor, ktorý s ním zdieľajú aj ďalší experti v danej oblasti, alebo sa jedná o extrémny a osamotený názor? O aké zdroje sa autor vo svojom článku opiera? Podporujú uvedené zdroje ním vytvorené závery? Alebo je to blog laika, ktorý iba vyjadruje svoj vlastný názor bez toho, že by ho niečím podložil? Poznám aj iné práce rovnakého autora? Na čom zakladám svoju dôveru v jeho úsudok?

Príkladom dôveryhodného zdroja sú vedecké peer review žurnály, v ktorých všetky uverejnené články prešli procesom hodnotenia a kritiky ďalších odborníkov v danej oblasti. Každý vedecký peer review žurnál má uvedený tzv. „impact factor“, ktorý ukazuje ako často sú jeho články citované inými vedeckými žurnálmi. Vo všeobecnosti (ale nie vždy) platí, že čím vyšší je „impact factor“ tým vyššia je kredibilita vedeckého časopisu (najcitovanejšie vedecké časopisy majú „impact factor“ okolo 50-60). Samozrejme, ani informácie z peer review žurnálov nemožno za každých okolností považovať za 100% pravdivé, avšak toto posúdenie je už zväčša nad rámec možností bežného užívateľa internetu. Pre toho platí, že článok z vedeckého peer review žurnálu je jedným z najdôveryhodnejších informačných zdrojov, k akým sa môže vo virtuálnej sieti dostať.

Na opačnom póle sa nachádzajú prevzaté informácie bez uvedenia zdroja a autora textu. Napriek tomu, že ich dôveryhodnosť je takmer nulová, tvoria významné percento zdieľaných informácií.

Pokiaľ ste ochotní uveriť každému neznámemu človeku, ktorý vás zastaví na ulici, ľahko sa stanete obeťou podvodu. Vo svete internetu to platí dvojnásobne.

Niekde medzi tým sa nachádzajú informácie z populárnych časopisov, internetových denníkov, blogov, ku ktorým treba vždy pristupovať opatrne, lebo zväčša neprešli odborným posúdením a často v nich nie je jasne uvedený presný zdroj informácií, z ktorých čerpajú. Niektoré populárne média sa snažia budovať pozíciu na základe dôveryhodnosti, ale napriek tomu väčšinou nedokážu spĺňať štandardy vedeckých peer review žurnálov.

Pri posudzovaní hodnovernosti zdrojov je potrebné opýtať sa na možnú zaujatosť autora článku. Pokiaľ sa povedzme chcete dozvedieť fakty o bezpečnosti jadrovej energie a narazíte na článok aktivistu ekologickej organizácie, ktorá bojuje proti výstavbe jadrových elektrární alebo naopak otvoríte článok PR manažéra spoločnosti, ktorá jadrové elektrárne buduje, musíte byť vo vytváraní úsudku veľmi opatrný, lebo v oboch prípadoch je riziko predpojatosti vysoké. Pokiaľ autor textu alebo jeho vydavateľ priznáva konflikt záujmov je to dobré znamenie. Často však tomu tak nie je, preto je potrebné vyhľadať informácie o autorovi dodatočne.

Osobitnú kategóriu tvoria stránky, ktorých cieľom je predaj určitého produktu. Môže sa vám napríklad stať, že narazíte na článok s názvom „Niekoľko užitočných rád ako schudnúť“, v ktorom sú ospevované výnimočné účinky určitého rastlinného výťažku. Článok sa môže tváriť ako nezaujatý a fundovaný, ale na konci akoby náhodou nájdete link, kde si možno onen zázračný produkt kúpiť. Vzhľadom na zjavnú obchodnú zainteresovanosť autora, treba byť v takomto prípade pri posudzovaní hodnovernosti informácií veľmi opatrný a overiť si ich u nezávislých zdrojov.

Pozornosť je potrebné zvýšiť tiež pri preberaní informácií zo stránok, ktoré vidíte po prvý krát. Rovnako ako v reálnom svete, aj vo svete internetu platí, že dôvera sa buduje postupne. Pokiaľ ste ochotní uveriť každému neznámemu človeku, ktorý vás zastaví na ulici, ľahko sa stanete obeťou podvodu. Vo svete internetu to platí dvojnásobne.

Posudzovanie dôveryhodnosti zdroja najlepšie vysvetlia konkrétne príklady. Na dvoch článkoch vám ukážem spôsob, akým postupujem pri overovaní zdrojov a na konci článku uvádzam linky, ktoré môžu pomôcť pri ďalšom štúdiu problematiky.

Prípadová štúdia – Zatajená príčina rakoviny vs Lovci šarlatánov

Portál vysetrenie.zoznam.sk uverejnil koncom roku 2013 článok s názvom Zatajená príčina rakoviny: Pravý dôvod prečo vyhasínajú ľudské životy. Článok v skratke prináša tvrdenie (zdanlivo vedecky podložené), že príčinou rakoviny je kyselinotvorné prostredie, ktoré sa v ľudskom tele tvorí v dôsledku nesprávnej stravy a nezdravého spôsobu života. Reakciu na tento článok uverejnil o pár dní neskôr portál s názvom lovcisarlatanov.sk pod názvom Osudová rakovina. Pozriem sa podrobnejšie na oba články a preskúmam, ako viem posúdiť ich dôveryhodnosť.

Zatajená príčina rakoviny

Hneď po otvorení článku vidím stránku pôsobiacu dôveryhodným dojmom. Seriózny názov, zaštítenie menom jedného z najznámejších slovenských internetových portálov, solídna grafika, v pravom stĺpci zoznam ambulancií a lekárov, hneď pod tým odkaz na poradňu MUDr. Igora Bukovského, to všetko vyvoláva dojem, že web ponúka odborné a hodnoverné informácie z oblasti medicíny a zdravia.

Prejdem k samotnému článku. Prvá otázka znie – kto je autor? Pod článkom nájdeme tieto informácie: „Text: Janka, Zdroj: osud.cz, oxygenhealth.org“. V tomto okamihu sa vo mne rozsvieti červená kontrolka. Text na veľmi vážnu tému, ktorý sa snaží vzbudiť dojem odbornosti – a autorom je Janka? Pokiaľ by som nebol ochotný pripustiť, že sa jedná o preklep alebo, že omylom vypadlo priezvisko autorky, stačilo by mi to a článok by som jednoducho zavrel. Keďže však chcem dať tejto vážnej téme šancu, pokračujem v skúmaní uvedených zdrojov – osud.cz a oxygenhealth.org

Samotný fakt, že ako zdroj nie je uvedený konkrétny článok, alebo vedecká štúdia, ale iba odkaz na iný portál prehlbuje nedôveru. Schopnosť uvádzať korektne zdroje patrí k znakom hodnovernosti. Otváram teda stránky osud.cz a oxygenhealth.org. Prvá z nich je v českom jazyku a jej hlavnú kostru tvoria rubriky – „Esoterika a duchovno, Svet kolem nás, Transformace, Konspirace, Knihy a Časopisy, Audio-video, Zdraví“. Stránka má už na prvý pohľad iný charakter a zameranie, aké by sa dalo očakávať od webu vysetrenie.zoznam.sk. Po prezretí najčítanejších príspevkov vidím, že sa nachádzam v prostredí, kam by som sám od seba pre hodnoverné informácie nezablúdil – ľudia sem očividne smerujú najmä, keď majú záujem o konšpiračné a ezoterické témy, štandardy citovania a uvádzania autorov sú tu veľmi nízke, odkazy na zdroje vykazujú malú mieru dôveryhodnosti.

Po chvíli nachádzam konkrétny článok, na ktorý zrejme odkazoval web vysetrenie.zoznam.sk – jeho názov na osud.cz znie: „Příčina rakoviny známá již od roku 1923: Kyselost, před kterou není úniku“. Zisťujem, že web vysetrenie.zoznam.sk prakticky prebral článok z uvedeného portálu Osud.cz. „Janka“ z vysetrenia.zoznam.sk teda autorom nie je. Vykonávam opäť základné úkony overovania zdrojov a pýtam sa – kto je autorom? Pod článkom nájdem – „autor: admin“ a kúsok nad tým v zátvorke „koluje mailom“. Opäť nikde žiadny odkaz na skutočného autora článku ani jeho pôvod. Pekný príklad, ako sa anonymné informácie úspešne šíria internetom.

Skúsim ešte stránku oxygenehealth.org, otváram niečo ako osobný fanpage akéhosi Mr. Ed McCabe, ktorý sám o sebe píše, že je „priekopník, žurnalista a autor bestsellerov o kyslíkovej terapii.“ Skúšam nájsť jeho meno v relevantnej medicínskej literatúre (PubMed), ale nikde sa nevyskytuje. Ďalšia slepá ulička.

Po vykonaní týchto základných krokov môžem prejsť k obsahu samotného článku. Ako ukázal predbežný prieskum terénu, skepsa je na mieste. Článok je založený na údajnom prevratnom zistení doktora a vedca Otto Heinrich Warburga, ktorý mal zistiť, že za vznikom rakoviny je nezdravý životný štýl a zlý spôsob stravovania. A čo viac, za tento objav dostal údajne už v roku 1931 Nobelovu cenu. Otváram si oficiálnu stránku Nobelovej ceny a skutočne nachádzam jej laureáta Otto Heinrich Warburga. Ten však nedostal prestížnu cenu za to, čo tvrdí anonymný autor článku, ale za „objav vlastností a spôsobu fungovania respiračného enzýmu.“  Informáciu si ešte raz overujem a otváram na stránke Nobel Prize aj prednášku, v ktorej vedec podrobne opisuje objav, za ktorý mu bola udelená Nobelova cena – The oxygen-transferring ferment of respiration (Otto Warburg, Nobel Lecture, December 10, 1931).

Text uverejnený na vysetrenie.zoznam.sk ďalej obsahuje rôzne tvrdenia, nie je však jasné odkiaľ pochádzajú, kto je ich autorom, či majú spojitosť s Otto Heinrich Warburgom a jeho prácou, alebo sú dielom anonymného autora článku. Jediný názov publikácie uvedený v článku je dielo „Metabolizmus nádoru.“ Pomocou vyhľadávača Google (zadávam kľučové slová „metabolism tumor otto warburg“ ) nachádzam prácu, na ktorú sa zrejme autor článku odkazuje. Jedná sa publikáciu z roku 1927 s názvom The Metabolism Of Tumors In The Body. Otto Warburg sa v nej spolu so svojimi kolegami zaoberá špecifickou otázkou, či môžu byť rakovinové bunky v živých zvieratách usmrtené znížením príjmu energie a tiež samotným metabolizmom rakovinových buniek (spôsobom získavania energie prostredníctvom kyslíka a glukózy).

Dostal som sa teda k prvému primárnemu zdroju a môžem si položiť niekoľko otázok: Aká je hodnovernosť citovaného zdroja? Odpoveď znie – jedná sa o vedeckú publikáciu z roku 1927, indexovanú na PubMede, čo znamená, že sa jedná o solídnu vedeckú prácu staršieho dáta. Druhá otázka znie – podporuje citovaný zdroj hlavné tvrdenia a závery v článku? Hlavným posolstvom článku je odhalenie „utajovanej pravdy“ o tom, že rakovinu spôsobuje kyselinotvorná strava a nezdravý životný štýl. Nemusím byť odborníkom a porozumieť všetkým detailom citovanej vedeckej práce. Stačí mi schopnosť porozumieť anglicky písanému textu a rýchlo zistím, že práca Otto Warburga sa nezaoberá stravovaním, kyselinotvornými a zásadotvornými potravinami, ani prekyslením organizmu ako hlavnej príčine rakoviny. Našiel som teda jeden hodnotný zdroj, ktorý ale nepodporuje tvrdenia ani hlavné posolstvo textu.

Článok je zakončený akýmsi vyjadrením (opäť anonymným), ktorým sa zrejme redakcia snaží zbaviť zodpovednosti za závažné (a zrejme manipulované) informácie, ktoré v článku prináša. Na dôvažok je pridaný link na vyjadrenie MUDr. Igora Bukovského, ktorý informácie o prekyslení ako hlavnej príčine rakoviny a ďalších chorôb popiera.

Podľa indikátoru obľúbenosti na Facebooku, sa článok páčil viac ako 29 000 ľuďom, čo je vysoké číslo. Redakcia portálu vysetrenie.zoznam.sk sa síce snaží od obsahu článku (ktorý sama uverejnila) dištancovať, ale príjmu z reklamy, ktorý rastie s počtom zobrazení článku sa zrejme nevzdáva.

Zhrnutie – článok možno po krátkom skúmaní vyhodnotiť ako nedôveryhodný. Nemá uvedeného autora, ani zdroj odkiaľ pochádza. Prináša nepravdivé informácie o nositeľovi Nobelovej ceny, vedcovi Otto Heinrich Warburgovi. Obsahuje nekvalitne spracovaný odkaz na jednu vedeckú publikáciu, ktorá ale nepodporuje tvrdenia, ktoré v článku zaznievajú. Odkazy na iné vedecké práce nie sú uvedené, ani nič na základe čoho by si človek dokázal overiť pravdivosť senzačne znejúcich „odhalení“. Keďže prináša nepodložené tvrdenia a manipulatívne pojednáva o vážnej téme, akou je rakovina, možno ho považovať priamo za nebezpečný.

 

Lovci šarlatánov

Stránka lovcisarlatanov.sk si dáva v podnadpise za cieľ „skoncovať so záplavou medicínskych nezmyslov, absurdít a očividných podvodov“. Grafický dizajn stránky pôsobí na prvý pohľad neprofesionálnym dojmom. V rubrike O nás sa dočítame: „Kolektív autorov tejto stránky tvoria študenti a doktorandi lekárskych a farmaceutických fakúlt. Niektorí z nás sa rozhodli písať pod svojím menom, iní radšej zvolili možnosť prispievať len pod svojim monogramom. V každom prípade sa všetci poznáme a články pre Vás píšeme často spoločne.“ Autorský kolektív sa skrýva za označenie „Lovci šarlatánov“. Informácie o tom, kto konkrétne stránku prevádzkuje chýbajú, jediným kontaktom je formulár smerujúci k anonymnému adresátovi.

Vzhľadom na nejasné pozadie stránky je opatrnosť pri posudzovaní informácií opäť na mieste. Pristupujem k ďalšiemu kroku – otváram článok s názvom Osudová rakovina. Ako prvé hľadám meno autora. Pod článkom je podpísaný Maroš Rudnay, po kliknutí na meno sa otvára stránka s ďalšími príspevkami od toho istého autora, ale žiadne iné informácie sa o ňom nedozvedám. Zadávam preto meno do Googlu, nachádzam informácie o tom, že človek s rovnakým menom je študentom Lekárskej Fakulty (informácie sú uvedené priamo na stránke fakulty, takže im môžem dôverovať). Táto informácia sa zhoduje s tým, čo o sebe píšu Lovci šarlatánov, ale napriek tomu nemožno autora s úplnou istotou stotožniť, čo je samozrejme z hľadiska dôveryhodnosti mínus.

Prejdem k samotnému obsahu, ktorý je reakciou na vyššie spomínaný článok „Příčina rakoviny známá již od roku 1923“ (publikovaný na stránke osud.cz, odkiaľ ho prebral aj portál vyšetrenie.zoznam.sk). Maroš Rudnay vo svojom texte reaguje na hlavné tvrdenia spomínaného článku a postupne sa ich snaží vyvrátiť. V mojom skúmaní sa opäť zameriam na dôveryhodnosť a overiteľnosť autorových informácií. Ako prvé zisťujem, že autor používa odkazy na svoje zdroje v podobe klikateľných slov a fráz v samotnom texte, čo je dnes už bežný spôsob pri písaní blogov a článkov na internete. K lepšiemu štandardu takéhoto spôsobu „linkovania“ zdrojov patrí, ak je cieľ odkazu stručne popísaný aj v texte, z ktorého sa naň odkazuje – s uvedením názvu, mena autora atď. (človek nemusí otvárať nové okno, aby sa vôbec dozvedel kam daný odkaz smeruje). V tomto blogu tomu tak nie je. Tento nedostatok sa dá čiastočne vyriešiť tým, že na daný odkaz ukážem kurzorom myši, ale nekliknem naň, iba si pozriem adresu linku, ktorý sa mi pri tom zobrazí (v závislosti na type prehliadača, aký používam).

Prvým zdrojom, ktorý uvádza autor je odkaz na svoj vlastný blog, čo je z hľadiska posudzovania dôveryhodnosti irelevantné. Nasledujú dva odkazy na anglickú verziu stránky Wikipédia. Wikipédia ako zdroj informácií je problematická, vzhľadom na samotný spôsob fungovania tejto najväčšej a najúspešnejšej virtuálnej encyklopédie. Články na Wikipédii môže upravovať takmer ktokoľvek a tak sa stáva, že tu nájdete vedľa seba poctivo spracované články na vedeckej úrovni, ale aj úplne nezmysly a zavádzajúce informácie, pričom jediným kontrolným mechanizmom je široká komunita užívateľov internetu. Z tohto dôvodu nemožno Wikipédiu považovať za dôveryhodný zdroj, ale môže byť užitočná ako prvý krok v hľadaní. Ak sa snažíte získať o určitej téme prehľad, Wikipedia môže byť odrazovým mostíkom k ďalším odkazom a primárnym zdrojom, ktorých dôveryhodnosť si musíte ďalej sami overovať. Samotné citovanie Wikipedie však nie je známkou dôveryhodnosti.

Ďalší odkaz, ktorý v texte nachádzam je na tom už podstatne lepšie – ide o link do databázy PubMed Central (PMC), ktorá funguje ako súčasť The National Library of Medicine (NLM). Všetky publikácie, ktoré sú tu uvedené musia prejsť procesom posudzovania vedeckej aj technickej kvality (podrobné kritéria posudzovania sú uvedené tu: The PMC Application Process a tiež tu: The PMC Submission Methods). Odkazov do databázy NLM sa v článku nachádza viacero, čo je dobré znamenie – mám možnosť odraziť sa od dôveryhodných zdrojov z vedeckých žurnálov a porovnať ich s tým, čo tvrdí autor článku Maroš Rudnay. Aby som neunavoval, nebudem sa venovať všetkým zdrojom a overovať ich hodnovernosť. Zameriam sa na niekoľko zásadných argumentov, ktorými sa Maroš Rudnay snaží poukázať na nepravdivosť článku z osud.cz

Maroš Rudnay vo svojom článku píše: „Warburgova hypotéza o vzniku rakoviny vôbec nezahŕňa otázku stravovania a životného štýlu. A rastliny už vôbec nie. Warburg vo svojej teórii o primárnej príčine vzniku rakoviny, ktorú publikoval v Science, formuloval, že príčinou premeny zdravých buniek na bunky zhubné je zmena v bunkovej respirácii.“

Zdrojom, ktorým podopiera autor svoje tvrdenie je Warburgová práca s názvom On The Origin of Cancer Cells („O pôvode rakovinových buniek), publikovaná v roku 1956 časopisom Science. Link smeruje na extrakt z PDF, pričom k celému článku sa dostanete iba, ak máte prístup do platenej časti časopisu. Ale keďže už poznám názov práce, dokážem s pomocou vyhľadávača nájsť kompletné PDF prístupne na internete. Pre človeka, ktorý nie je odborníkom v danej oblasti medicíny bude vedecká práca ťažko pochopiteľná, ale pre moju potrebu úplne stačí prečítať si zhrnutie (summary), vďaka ktorému sa dozviem, že práca sa skutočne nezaoberá stravovaním a životným štýlom, ani jeho vplyvom na vznik rakoviny. Tento fakt by teda mohol podporovať autorove tvrdenie, že Otto Warburg sa nezaoberal vplyvom stravovania a životného štýlu na vznik rakoviny. Čo je zjavne v rozpore s kritizovaným článkom na stránke Osud.cz (a tiež vysetrenie.zoznam.sk).

Má to však jeden háčik. Ak chcem byť dôsledný, musím si uvedomiť, že preskúmanie jednej vedeckej práce mi nedáva odpoveď na to, či sa Otto Warburg zaoberal vzťahom medzi vznikom rakoviny a spôsobom stravovania, prípadne prekyslením organizmu. Ešte vždy je možné, že sa Otto Warburg vzťahom medzi rakovinou a spôsobom stravovania zaoberal v inej svojej práci, možno na tú tému predniesol niekde prednášku. Aby Maroš Rudnay dokázal spoľahlivo vyvrátiť tvrdenia kritizovaného článku na Osud.cz, musel by preskúmať kompletnú publikačnú činnosť Otto Warburga. A tu sa dostávame k jednému problému.

Maroš Rudnay sa snaží o reakciu podloženú solídnymi zdrojmi, ale tvárou v tvár nedôveryhodnému, anonymnému a zdrojmi nepodloženému článku z ezoterického portálu sa ocitá v zložitej situácií. Na neurčité a manipulatívne tvrdenia sa veľmi ťažko vecne reaguje. Vymyslieť nezmyselnú konštrukciu je oveľa jednoduchšie, ako sa snažiť jej pravdivosť vyvrátiť štúdiom a logickým použitím všetkých dostupných faktov.

Dôležitou časťou článku je tá, v ktorej Maroš Rudnay popisuje ako podľa súčasných vedeckých poznatkov skutočne funguje acidobázická rovnováha v ľudskom organizme. Niektoré zdroje, o ktoré sa pri tom opiera majú v tejto časti skôr nižší stupeň dôveryhodnosti – blog od anonymného autora z webu zradielko.sk, alebo odkaz na svoj vlastný blog (ktorý už neodkazuje na ďalšie zdroje), iné sú na tom lepšie.

Zdrojom, ktorý stojí za zmienku je stránka www.wikiskripta.eu. Jej obsah tvoria prevažne študenti medicíny a niektoré články sú kontrolované profesormi, ktorí svojim menom dodávajú textom odbornú garanciu. Tento proces kontroly radí zdroj wikiskripta.eu na vyššiu priečku dôveryhodnosti v porovnaní s wikipédiou. Dôveryhodným zdrojom sú aj odkazy na americké a kanadské renomované inštitúcie – American Institute for Cancer Research a Canadian Cancer Society. Tie zhodne uvádzajú, že neexistujú žiadne vedecké dôkazy, ktoré by podporovali teóriu o prekyslení organizmu, ako príčine vzniku rakoviny.

Zhrnutie – napriek počiatočnej nedôvere, ktorú vo mne vyvolalo nejasné pozadie blogu lovcisarlatanov.sk a nejednoznačné stotožnenie autora som v samotnom článku našiel niekoľko dôveryhodných a relevantných odkazov, ktoré splnili svoj účel – tým bolo poukázať na nepravdivosť tvrdení uvedených na webe osud.cz. Kolísavá úroveň použitých zdrojov je dôsledkom toho, že blog bol písaný pre laickú verejnosť, bez ambície spĺňať náročnejšie kritéria odbornej práce. Pokiaľ by som sa chcel o téme acidobázickej rovnováhy a jej vzťahu so vznikom rakoviny dozvedieť viac, zameral by som sa na primárne zdroje zaštítené renomovanými časopismi a inštitúciami, prípadne texty, ktoré prešli odborným posúdeným. Pozitívom je, že k niektorým by ma doviedol aj tento blog.

Prečo je to dôležité?

Overovanie zdrojov vyžaduje určitú námahu a čas. Naozaj je potrebné, aby si človek takto komplikoval život? Odpoveď závisí od toho, nakoľko je daná informácia dôležitá a aký môže mať dopad. Ak hľadáte návod ako odstrániť škvrnu od cviklovej šťavy na bielom tričku, nepotrebujete skúmať či rada, ktorú ste si „vygooglili“ nie je v rozpore s vedeckým poznaním. Aj keby ste narazili na nezmysel, najhoršie čo sa vám môže stať je, že prídete o svoje obľúbené tričko. Pri témach ako prevencia a liečenie rakoviny je situácia samozrejme iná, lebo rozhodnutia urobené na základe nepravdivých informácií môžu byť otázkou života a smrti. Nebezpečenstvom sú napríklad aj zdieľané nezmysly, ktoré sa týkajú dôležitých spoločenských a politických tém. Tie často dokážu vyvolávať v ľuďoch vášne aj v prípadoch, že pochádzajú z anonymných zdrojov a nie sú podložene žiadnymi overiteľnými faktami.

V mnohých prípadoch by stačilo, aby si používatelia internetu a sociálnych sietí osvojili základné návyky v používaní nástrojov kritického myslenia. Nepodložené, neoveriteľné a nedôveryhodné informácie by nemali potenciál znečisťovať verejný priestor a narúšať zmysluplnú diskusiu o skutočných riešeniach skutočných problémov.

Ak by si používatelia internetu a sociálnych sietí osvojili základné návyky v používaní nástrojov kritického myslenia, nepodložené, neoveriteľné a nedôveryhodné informácie by nemali potenciál znečisťovať verejný priestor komunikácie.

Samozrejme, nie je potrebné aby sme vyžadovali od každého textu uverejneného na internete prísne odborné štandardy v citovaní zdrojov. Prečítať si voľnú úvahu, zaujímavú myšlienkovú konštrukciu alebo subjektívne podaný názor autora môže byť podnetné a inšpirujúce. Vždy je však potrebné rozlišovať medzi tým, čo je overený a overiteľný fakt a čo je subjektívny názor jedného človeka.

Niekedy sa môže stať, že aj anonymná informácia s pochybným pôvodom a bez uvedených zdrojov sa ukáže ako pravdivá. Tento spôsob hľadania pravdy je ale rovnako nespoľahlivý, neefektívny a nezmyselný, ako keby ste sa vybrali do kníhkupectva so zaviazanými očami – veď aj kniha, ktorú si vyberiete náhodne z regálu môže byť pre vás užitočná. V dnešnej dobe má človek prístup k takému množstvu kvalitných, odborných, vedecky overených informácií, že strácať čas v záplave anonymného informačného odpadu je prinajmenšom hlúpe, niekedy však aj vyložene nebezpečné.

Odporúčané zdroje:
– Štúdijné materiály kurzu Critical Thinking in Global Challenges (The University of Edinburgh, Coursea.org) – materiály sú prístupné zdarma po zaregistrovaní a prihlásení sa do kurzu.
– Critically Analyzing Information Sources, Cornell University Library
– Evaluating Web Sites: Criteria and Tools, Cornell University Library
– Evaluating Internet Resources, Georgetown University Library