Webmagazín Priestor-i sme spustili koncom apríla 2014 a hoci projekt ešte neoslávil ani svoje prvé narodeniny, koniec kalendárneho roku predstavuje príležitosť obhliadnuť sa za niektorými podstatnými momentmi, ktoré priniesli prvé mesiace fungovania.
Ukrajina a sebavedomie Európy
V čase, keď sme rozbiehali projekt sa kúsok od našich východných hraníc odohrávali udalosti svetového významu. Protesty na Majdane, pád Janukovyča, obsadenie Krymu a eskalácia vojenského konfliktu na východe Ukrajiny. Tieto udalosti autenticky reflektovala naša prispievateľka Anna Chashchyna. Anna sa narodila a vyrastala v meste Doneck, neskôr žila s rodičmi v Kyjeve, ale blízky kontakt si zachováva aj so svojimi príbuznými, ktorí žijú na Kryme. Osobné vzťahy s ľuďmi z rôznych kútov Ukrajiny jej umožnili opísať situáciu citlivo, no zároveň aj vyjadriť autentický hnev a smútok z toho, čo sa odohralo v jej vlasti. S Annou sme najprv priniesli rozsiahlejší rozhovor s názvom Obete na Ukrajine sú mojou osobnou tragédiou, neskôr napísala dve kratšie eseje – Smutná rozlúčka s rodným mestom Doneck a Všetci sme na palube Boeingu 777.
Ukrajine sme sa venovali aj v ďalších textoch. Článok s názvom Vladimír Palko zneužíva ukrajinských utečencov v prospech Putina reaguje na snahu využívať utrpenie utečencov, ako argument v prospech jednej strany konfliktu. V komentári V zajatí Putinovho strachu som si položil otázku, čoho sa vlastne Putin a jeho priaznivci boja, keď hovoria o nebezpečnom približovaní Západu k hraniciam Ruska.
Aj keď sa v súvislosti s ukrajinskou krízou šírilo a šíri mnoho dezinformácií, základné obrysy toho, za čo sa podľa nás oplatí postaviť, sú z našich článkov jasné. Osud Ukrajiny leží predovšetkým v rukách Ukrajincov. Ich právo rozhodovať o smerovaní svojej krajiny by nemali spochybňovať žiadne veľmocenské interpretácie konfliktu. Po tom, čo Ukrajinci vyjadrili svoju vôľu v slobodných voľbách už nezostali žiadne zmysluplné argumenty, ktoré by mohli ospravedlniť snahu Ruska zvrátiť vývoj na Ukrajine silou, či pokusmi o jej destabilizáciu. My, Európania, by sme sa nemali hanbiť za to, že sa náš sused rozhodol zdieľať naše hodnoty a vyjadril túžbu patriť do nášho kultúrno-politického okruhu. Práve naopak, ak veríme, že to, o čo sa snažíme v rámci európskeho projektu má hodnotu, mali by sme sebavedomo podať pomocnú ruku tým, ktorí by sa radi na našom snažení podieľali.
Ak veríme, že to, o čo sa snažíme v rámci európskeho projektu má hodnotu, mali by sme sebavedomo podať pomocnú ruku tým, ktorí by sa radi na našom snažení podieľali.
Zelené otázniky
Počas prvých dní a týždňov fungovania webmagazínu Priestor-i, zaujala čitateľov okrem situácie na Ukrajine aj iná téma – odkrývanie mýtov, ktoré sprevádzajú ľudí, hľadajúcich návrat k prírode. Článok s názvom Návrat k prírode – fatamorgána moderného človeka vyvolal búrlivé diskusie. Reagoval naň Michal Havran textom Život v lesoch, denník SME vo svojom online vydaní uverejnil jeho skrátenú verziu pod názvom Návrat k čistej prírode? Keď sa aktivisti zbláznia do mýtov.
Cieľom článku bolo spochybniť predstavu, že v minulosti ľudstva možno nájsť akýsi zlatý vek, ku ktorému by sme sa dnes mali utiekať. Medzi výhradami voči článku sa objavili aj argumenty, že v ňom ukazujem iba jednu stránku mince – popisujem negatíva života našich dávnych predkov, ale nespomínam mnoho zlého, ktoré so sebou priniesla industriálna revolúcia, rozvoj vedy a technológie. S týmito výhradami čiastočne súhlasím. V okamihu, keď som sa rozhodol kriticky zhodnotiť falošné predstavy o návrate k prírode, vedel som, že výsledkom nebude článok, ktorý obsiahne všetky pre a proti ľudského pokroku. V záplave zlých správ a negatívnych pocitov som považoval za dôležité ukázať, že ľudstvo si v mnohých ohľadoch počína veľmi dobre a bolo by chybou, keby sme toto dobro ľahkovážne zahodili v mene akejsi ilúzie o návrate k rajskej záhrade. Dobro, o ktorom píšem, nie je abstraktné, ale veľmi konkrétne a dá sa zrozumiteľne ilustrovať aj na základe dostupných štatistík a dát. Tie názorne spracoval Hans Rosling vo videu, ktoré sme priniesli so slovenskými titulkami pod názvom 200 krajín, 200 rokov, 4 minúty. Približne hodinový dokument toho istého autora s pôvodným názvom Don’t panic plánujeme v najbližších týždňoch otitulkovať a uverejniť na našom webe. V dokumente Hans Rosling ešte podrobnejšie a na väčšom priestore ilustruje globálne trendy a ich dopady na životy konkrétnych ľudí.
Ľudstvo si v mnohých ohľadoch počína veľmi dobre a bolo by chybou, keby sme toto dobro ľahkovážne zahodili v mene akejsi ilúzie o návrate k rajskej záhrade.
Samozrejme, popri mýte o rajskej záhrade v lone prírody existujú aj iné mýty, napr. techno-optimizmus, ktorý v rozvoji vedy a technológie vidí riešenie všetkých ľudských problémov. Skutočnosť, že pokrok a poznanie, ktoré sme ako ľudský druh počas tisícov rokov našej histórie dosiahli, nás nemusia nevyhnutne robiť šťastnejšími, popisuje Prof. Yuval Noah Harari vo svojej prednáške s názvom Najšťastnejšie obdobie ľudskej histórie, ktorú aktuálne prekladáme a zverejníme tiež začiatkom nového roku.
Náboženský fanatizmus, kritika islamu a dilemy západných liberálov
Medzi ďalšie geopolitické udalosti globálneho významu, ktoré sa odohrávali počas prvých mesiacov nášho fungovania, patril vznik Islamského štátu. Neľudské činy jeho bojovníkov vyvolali v západnom svete novú vlnu strachu z militantného islamu. Tento strach, ktorý islamskí militanti zámerne importujú do celého sveta prostredníctvom nových médií, zároveň vytvoril živnú pôdu pre aktivizáciu xenofóbnych a ultra-nacionalistických síl v európskom spoločenstve.
Rastúca vlna pravicového extrémizmu a neznášanlivosti zameranej proti prisťahovalcom z moslimských krajín postavila západných liberálov a humanistov pred ťažkú otázku: ako sa nevzdať dôležitého rysu liberálnej spoločnosti, ktorým je sloboda otvorene kritizovať, spochybňovať (niekedy dokonca zosmiešňovať) akékoľvek náboženstvo a zároveň tým nepodporovať xenofóbiu či proti-islamský fanatizmus? V projekte Priestor-i sme si povedali, že najlepšou cestou je dávať priestor liberálnym, sekulárnym a k islamu kritickým hlasom, ktoré pochádzajú priamo z moslimského sveta.
Neznášanlivosť zameraná proti prisťahovalcom z moslimských krajín postavila západných liberálov a humanistov pred ťažkú otázku: ako sa nevzdať dôležitého rysu liberálnej spoločnosti, ktorým je sloboda otvorene kritizovať akékoľvek náboženstvo a zároveň tým nepodporovať xenofóbiu či proti-islamský fanatizmus?
Pre pokrytie tejto témy, sme nadviazali kontakt s Ali A.Rizvim, ktorý je autorom populárnych blogov v The Huffington Post. S jeho súhlasom sme preložili a uverejnili dva články – prvý má názov Izrael alebo Palestína? 7 otázok, ktoré by ste mali zvážiť a týka sa eskalácie konfliktu na Blízkom východe, druhý s názvom Islam nepotrebuje umiernených moslimov, ale reformátorov skúma výzvy, pred ktorými dnes stojí náboženské učenie islamu.
Ali A Rizvi má osobnú skúsenosť s tým, o čom píše. Vyrastal v islamskej rodine v Pakistane, detstvo prežil v Saudskej Arábii a náboženská výchova bola pevnou súčasťou jeho života. Neskôr sa presťahoval do Kanady, vyštudoval medicínu a venuje sa písaniu. Vo svojom presvedčení sa priblížil k ateistickému pohľadu na svet a dnes obhajuje najmä prednosti sekulárnej spoločnosti.
O tom, že komunita moslimov žijúcich v západnom svete predstavuje spoločenstvo s rôznymi názormi na ideálne usporiadanie spoločnosti hovorí aj diskusia BBC s názvom Čo si myslia mladí moslimovia o kalifáte?. Tú sme priniesli so slovenskými titulkami.
Výberom článkov, ktoré sa venujú problematike moslimského sveta, chceme poukázať na jeden dôležitý fakt – negatívnymi dôsledkami vplyvu dogmatických prúdov v islame trpia predovšetkým samotní obyvatelia moslimských krajín. Vo viacerých týchto krajinách sú ich liberálni obyvatelia prenasledovaní a utláčaní. Byť ateistom, agnostikom alebo otvorene obhajovať sekulárnu spoločnosť znamená v najväčších moslimských krajinách neraz veľké riziko. O aké riziko ide, ilustruje článok s názvom Desať rokov vo väzení a tisíc rán bičom za liberálny blog.
Som presvedčený, že pri všetkej našej snahe o politickú korektnosť, by sme sa nemali tváriť, že islam, podobne ako iné náboženstvá, na seba neviaže rôzne negatívne javy. Možnosť otvorene spochybňovať a kriticky hodnotiť kresťanstvo alebo judaizmus považujem za významný výdobytok našej spoločnosti. Tohto výdobytku by sme sa nemali vzdať ani tvárou v tvár fundamentalistickým silám islamu.
Tradičné hodnoty verzus pokrok vedy a ľudského poznania
Stret liberálnych myšlienok a západného sekularizmu s náboženským fundamentalizmom a konzervatívnymi myšlienkovými prúdmi sa neodohráva iba v moslimskom svete, ale aj na území našej krajiny. Najviditeľnejšie sa tento stret prejavil počas posledných mesiacov v diskusiách o blížiacom sa referende, ktoré iniciovala Aliancia za rodinu. Zámer Aliancie je jasný – podporiť vznik legislatívnych prekážok pri zavádzaní práv, ktoré sú dnes vo väčšine krajín západnej Európy už bežnou praxou. Aj keď sa Aliancia prezentuje ako občianska iniciatíva, jej väzby na náboženské štruktúry sú očividné, ako aj masívna podpora, ktorej sa tejto iniciatíve dostáva predovšetkým zo strany kresťanských cirkví.
Spor, ktorý vznikol v súvislosti s referendom, sa zvykne označovať ako spor hodnôt. My sme sa snažili viackrát poukázať na to, že kľúčovú úlohu v tomto spore zohráva aj dôvera vo vedecké poznanie, ochota zohľadňovať pri vytváraní určitého presvedčenia fakty, vedecké výskumy, ako aj postoje svetových odborných inštitúcií. V článku Otázky, o ktorých nemôže rozhodnúť referendum som poukázal na pomerne jednoznačný vedecký konsenzus v odborných témach, ktoré sú nerozlučne späté s referendovými otázkami. Skutočnosť, že tento vedecký konsenzus a fakty vyplývajúce z množstva výskumov realizovaných v posledných desaťročiach hrajú v pred-referendovej spoločenskej diskusii iba okrajovú úlohu som kritizoval v komentári Hľadá sa Aliancia za úctu k faktom.
Diskusiu spojenú s referendom je užitočné vnímať aj v širšom kontexte. Práva LGBT menšiny podľa všetkého nepredstavujú jadro sporu. Táto téma iba poskytuje pre pomerne veľkú časť slovenskej spoločnosti príležitosť vyjadriť svoj odpor voči zmenám, ktoré sa odohrávajú nie len v západných liberálnych krajinách, ale prakticky na celom svete v dôsledku rýchleho postupu vedeckého poznania a technického pokroku. Vyškrtnutie homosexuality zo zoznamu psychických chorôb alebo výskumy, ktoré napovedajú, že deťom adoptovaným LGBT pármi sa darí rovnako dobre, ako deťom v heterosexuálnych rodinách, pritom nie sú ani zďaleka tie najkontroverznejšie posuny v našom vnímaní a chápaní sveta. To, čo sa práve v týchto chvíľach odohráva vo výskumnej oblasti neurovied, genetiky alebo kybernetiky v sebe obsahuje rozbušku s oveľa väčším potenciálom, ako homosexuálne manželstvá alebo adopcie LGBT pármi. Mali by sme sa pripraviť na to, že referendom, bez ohľadu na jeho výsledok, sa spor medzi istotou tradície a novými ľudskými možnosťami ani zďaleka nekončí.
Vyškrtnutie homosexuality zo zoznamu psychiatrických chorôb alebo výskumy, ktoré napovedajú, že deťom adoptovaným LGBT pármi sa darí rovnako dobre, ako deťom v heterosexuálnych rodinách, pritom nie sú ani zďaleka tie najkontroverznejšie posuny v našom vnímaní a chápaní sveta. To, čo sa práve v týchto chvíľach odohráva vo výskumnej oblasti neurovied, genetiky alebo kybernetiky v sebe obsahuje rozbušku s oveľa väčším potenciálom, ako homosexuálne manželstvá alebo adopcie LGBT pármi.
Rovnakého sporu sme sa dotkli aj v rozhovore s psychológmi Bianchi a Lukšíkom, ktorý má názov Odpor proti rodovému scitlivovaniu je poháňaný ultrakonzervatívnymi názormi.
Osobne považujem súčasnú dobu aj s etickými otázkami, ktoré prináša, za veľmi vzrušujúcu a zaujímavú. Som rád, že môžem sledovať ako si spoločnosť s týmito etickými otázkami poradí a budem sa snažiť, aby sa projekt Priestor-i stal miestom, kde bude možné o týchto témach viesť rozumnú diskusiu.
Konšpirácie a kritické myslenie
Úcta k faktom a rešpekt k vedeckému poznaniu sú témy, ktoré súvisia aj s článkom Zem a vek nebezpečných konšpirácii. Analýza ôsmych čísel populárneho slovenského média, orientovaného na vyznávačov konšpiračných teórii a hľadačov tzv. „neoficiálnych verzií udalostí“, sa stala najčítanejším a najdiskutovanejším článkom počas doterajšej existencie projektu Priestor-i. Hlavnou motiváciou pri jeho písaní bola snaha pochopiť, v čom spočíva riziko myšlienkových prúdov, ktoré Zem a Vek reprezentuje. Ak by som mal svoje poznanie zhrnúť do troch slov, tak za ich najväčšie nebezpečenstvo považujem – šírenie totálnej nedôvery.
S nedôverou narábajú aj niektoré ultrakonzervatívne kruhy, ktoré som spomenul pri predchádzajúcej téme. V ich prípade ide o účelovo deklarovanú nedôveru k niektorým odborným či politickým inštitúciám (viď. slová katolíckeho kňaza Mariána Kuffu v rozhovore pre časopis .týždeň: “Kúpim si prokurátorov, kúpim si sudcov, kúpim si psychiatrov – a oni to otočia: nie homosexuál je chorý, ale vy ostatní ste chorí.“). Časopis Zem a Vek a komunita konšpiračných teoretikov však dotiahla šírenie nedôvery do krajnosti – veriť podľa nich nemožno takmer nikomu a ničomu. Médiá, vedecká komunita, politické inštitúcie, osobnosti spoločenského života, umelci, podnikatelia, filantropi aj reprezentanti tretieho sektora – všetci sa nás snažia manipulovať, alebo sú prinajmenšom sami manipulovaní temnými silami stojacimi v pozadí. Spochybnením štandardných zdrojov poznania a systémov hľadania pravdy, či spravodlivosti, ktoré ľudská spoločnosť vytvárala po tisícročia, si konšpirační teoretici otvárajú neobmedzený priestor pre šírenie vlastného evanjelia postaveného zväčša na kulte osobnosti a charizmatických zvestovateľoch „skutočnej pravdy“.
Spochybnením štandardných zdrojov poznania a systémov hľadania pravdy, či spravodlivosti, ktoré ľudská spoločnosť vytvárala po tisícročia, si konšpirační teoretici otvárajú neobmedzený priestor pre šírenie vlastného evanjelia postaveného zväčša na kulte osobnosti a charizmatických zvestovateľoch „skutočnej pravdy“.
Za pozitívny signál možno považovať to, že na vlnu konšpiračných teórií v posledných mesiacoch zareagovali viaceré slovenské média, ako aj širšia občianska spoločnosť. V rámci projektu Priestor-i chceme pokračovať predovšetkým vo vyjasňovaní základných princípov kritického myslenia, skúmaní nástrojov slúžiacich na overovanie zdrojov a v šírení osvety v oblasti základnej mediálnej a internetovej gramotnosti. Nadviažeme pritom na texty, v ktorých sme sa spomínaným témam už venovali. Medzi inými to je napríklad článok o overovaní zdrojov s názvom Ako nezdieľať nezmysly, rozhovor s austrálskym učiteľom kritického myslenia Peter Ellertonom Fakty samotné nestačia alebo rozhovor s expertom na extrémizmus Danielom Milom Najúčinnejšie v boji s extrémizmom je kritické myslenie.
Agora a ľudská spiritualita
Medzi vecami, ktoré sa podarili v roku 2014 by som rád spomenul aj spoluprácu s Petrom Cibulkom, ktorý v Žiline organizuje diskusné relácie pod názvom Agora. Peter sa rozhodol záznamy z diskusií uverejňovať na webe Priestor-i, zatiaľ tu nájdete dva z nich: Stret liberalizmu a konzervativizmu a Spisovatelia Jana Beňová, Ján Litvák a Štefan Vandal Chrappa. V novom roku budú diskusie pokračovať, témou najbližšej je feminizmus. Dobrou správou je, že Petrovi sa podarilo získať grant na realizovanie diskusií, vďaka čomu by mala byť aj technická kvalita záznamu z diskusií lepšia.
Ďalšou dôležitou témou, ktorej sa chceme venovať je ľudská spiritualita. V centre nášho záujmu je človek, ktorý z rôznych dôvodov nenachádza útočisko v náboženských učeniach a organizovaných systémoch ľudskej viery. Som presvedčený, že vzťah takéhoto človeka k tajomstvu života a smrti, ktoré nás obklopuje nemusí byť vôbec plytký alebo bezútešný. V texte s názvom Vďaka za tajomstvo som napísal: „Smrť a ľudská duša ostávajú tajomstvom.Tajomstvom vyvolávajúcim otázku, úžas a hlbokú pokoru. Pokoru, ktorá nepotrebuje každý kúsok neznáma zapratať posvätnými fantáziami.“ A v rubrike O nás, ktorá definuje smerovanie projektu Priestor-i píšeme: „Sme presvedčení, že potreba spoznávať svet, ktorý nás obklopuje a túžba pochopiť naše miesto v ňom, sú základom ľudskosti.“ Človek, ktorý sa usiluje o pochopenie tajomstva života zároveň s týmto tajomstvom nadväzuje formu hlbokého vzťahu. Ak z tohto vzťahu vynecháva náboženské fantázie a prísľuby dávnych prorokov, či vizionárov, nemusí to byť známkou jeho arogancie. Je rovnako možné, že tieto náboženské predstavy považuje za niečo, čo jeho skutočný vzťah s tajomstvom života skresľuje a narúša. Články venované ľudskej spiritualite, duchovnosti a náboženstvám aj v budúcnosti budete môcť nájsť v rubrike Viera.
Človek, ktorý sa usiluje o pochopenie tajomstva života zároveň s týmto tajomstvom nadväzuje formu hlbokého vzťahu. Ak z tohto vzťahu vynecháva náboženské fantázie a prísľuby dávnych prorokov, či vizionárov, nemusí to byť známkou jeho arogancie.
Štatistiky, financie a vaša podpora
Počas prvých mesiacov fungovania webmagazínu Priestor-i vznikli aj mnohé ďalšie články, texty a rozhovory. Komentovali sme aktuálne spoločenske dianie, riešili sme napríklad slobodu slova v prípade rasistického výroku bývalej moderátorky RTVS Kormúthovej vyjadrili sme sa k myšlienke pro life akcie Pochod za život, písali sme o magickom nástroji slovenskej politiky – detektore lži, aj o rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci francúzskeho zákazu zahaľovania tváre, kritizovali sme rozhovor s Alojzom Lorencom, reflektovali výročie 17. novembra a komunálne voľby, ako aj vstup finančnej skupiny Penta do denníka SME, rozprávali sme sa s Filipom Struhárikom o budúcností médií.
Za prvých osem mesiacov existencie sme na webe Priestor-i zaznamenali 107,365 nových návštevníkov (štatistiky websupport). Jediným finančným zdrojom projektu boli moje osobné investície a príjem z reklám Google Ads, ktorý doteraz neprekročil sumu 100 EUR. Peniaze od Google Ads budú použité na pokrytie prevádzkových nákladov (webhosting, zakúpenie a administrácia wordpress témy).
V prípade, že sa vám obsah nášho webmagazínu počas prvých mesiacov fungovania páčil a chceli by ste nás podporiť, môžete tak urobiť jednoducho zaslaním akejkoľvek sumy z platobnej alebo kreditnej karty na náš PayPal účet. Vaše príspevky použijeme na tvorbu nových článkov, autorské honoráre, preklady a rozvoj webmagazínu. Ak máte nápad, ako nás podporiť inou formou, neváhajte nás kontaktovať. Tešíme sa na vás v novom roku.
