Nie všetci moslimovia sú teroristi, ale každý terorista je moslim… Naozaj?

10

Keď nám v mysli začne splývať obrázok sýrskych a irackých utečencov s obrázkom „moslimských teroristov“, podliehame omylu. Kde vzniká tento optický klam? Na sociálnych sietiach, na tlačovkách, kde zaznievajú povrchné a nedomyslené výroky politikov. Mnohí vďaka nim majú dojem, že sa sem valí celý Blízky východ a Severná Afrika. Skutočnosť je iná.

Slovensko opäť rozdelila téma ľudských práv. Tentokrát je príčinou utečenecká kríza. Časť spoločnosti vyjadruje utečencom solidaritu, časť oprášila rasistickú a xenofóbnu rétoriku, ktorú si pamätáme z 90 rokov. V uliciach Slovenska vtedy vyvolávali strach skinheadi. Dnes sú tu títo ľudia znova a nielen na neslávnom pochode proti imigrantom zo soboty 20. júna 2015. Majú mnoho podporovateľov, obyčajných ľudí. Niektorí dokonca imigrantom otvorene prajú smrť. Čítali sme o tom po tragédií v rakúskom Parndorfe a mnohým to vtedy vyrazilo dych.

V tejto chvíli však nechcem písať o ľuďoch, ktorí šíria nenávisť. Chcem osloviť ľudí, ktorí majú strach, ale nemajú informácie. Možno sa sami bojíte imigrantov. Možno vo vás slová ako moslim, islam a Sýria spúšťajú v podvedomí alarm, ktorý sa nedá vypnúť. Ľudsko-právni aktivisti vás vyzývajú, aby ste mali rozum a prejavili súcit. Alarmisti zase, aby ste konečne otvorili oči.

Možno sa sami bojíte imigrantov. Možno vo vás slová ako moslim, islam a Sýria spúšťajú v podvedomí alarm, ktorý sa nedá vypnúť.

Skúsme si teda otvoriť oči… rozumom. Internetové diskusie ma inšpirovali, aby som skúsil nájsť trochu vyváženejšie informácie o rozsahu džihádizmu – terorizme inšpirovanom radikalizovaným islamom. Hlavný zdroj nenávisti a strachu voči utečencom a imigrantom je totiž práve tento: presvedčenie, že sú to exportéri moslimského terorizmu.

Úlohou tohto článku nie je bagatelizovať náboženský terorizmus alebo tvrdiť, že nič také neexistuje. Nechcem ani podsúvať publiku náboženskú propagandu. Jediné, o čo mi ide, je ukázať proporčnosť tohto problému – ako veľká táto hrozba v prípade islamu pre nás je. Mojím druhým cieľom je spochybniť prvoplánové spájanie terorizmu a imigrácie.

Ako funguje propaganda

S témou moslimskej imigrácie som sa prvýkrát stretol pred rokmi v neslávne známom videu „Muslim demographics“. Na YouTube ho videlo 15,5 milióna ľudí. Ak ste nemali spoločensko-vedné vzdelanie a nepoznali širšie súvislosti, mohli ste mu ľahko uveriť. Z videa ste sa dozvedeli, že 90% percent všetkých imigrantov sú moslimovia. Vďaka ich vysokej pôrodnosti sa v roku 2025 narodí celá tretina európskych detí práve im. V priebehu pár desaťročí sa Európa stane moslimským kontinentom. Polopravdy a klamstvá v tomto propagandistickom videu boli natoľko sugestívne, že sa na ne rozhodla reagovať britská BBC. Na margo videa odvysielala rozhlasovú reportáž, v ktorej uvádza skutočné fakty. Tieto dve videá bohato stačia na to, aby ste pochopili, ako funguje propaganda.

Čo však môže laik robiť, ak sa chce zorientovať v niečom, v čom sa nevyzná? Ako propagande nepodľahnúť?

Možno by pomohlo oddeliť dojmy od faktov. Odložiť zväčšovacie sklíčko, ktorým sa veľmi často stávajú obrazovky našich počítačov, tabletov a mobilov a rozhliadnuť sa okolo, mimo svoju bublinu. Fakt na rozdiel od dojmu, nie je len predstava v mojej mysli. Fakt je to, čo je nezávisle overiteľné, čo tu zostáva a bije do očí, aj keď sa mi to nehodí.

Fakty o moslimskom terorizme

Európsky policajný úrad Europol vypracúva každý rok štatistiku o teroristickej situácii a trendoch v Európe. Zbiera údaje o teroristických útokoch v jednotlivých krajinách a skúma ich motiváciu. Útoky delí na neúspešné, zmarené a dokončené. Dôvody teroristických útokov člení do nasledovných kategórií: nábožensky motivované, separatistické, ľavicové, pravicové a nešpecifické (napr. ekologickí aktivisti, bojovníci za práva zvierat a pod).

Do roku 2009 bolo 99,6% teroristických útokov v Európe spáchaných nemoslimskými skupinami. 84,8% útokov mali na svedomí separatistické skupiny, ktoré nemali s islamom nič spoločné. Ľavicoví radikáli spáchali šestnásťkrát viac teroristických útokov ako radikálni moslimovia. Iba 0,4% útokov v rokoch 2006 až 2008 je možné pripísať extrémistickým moslimom.Náboženské a nenáboženské útokyV roku 2009 pripadal jeden moslimský teroristický útok na 293 nenáboženských teroristických útokov. V roku 2010 sa odohrali tri útoky. V roku 2012 zaviedol Europol širšiu kategóriu „náboženský motivovaný terorizmus“ a prestal uvádzať pojem „islamist“. V texte správy sa však dočítate podrobnosti o útokoch. V hodnotenom roku 2011 v Európe nebol spáchaný žiaden teroristický čin motivovaný radikálnym islamom, zato pravicový extrémista Anders Breivick zavraždil 22. júla v Nórsku 77 ľudí. Rok 2012 priniesol šesť náboženských teroristických útokov, čo je 2,74% zo všetkých útokov. V roku 2013 žiaden štát Európskej únie nehlásil náboženský motivovaný teroristický čin. Počet moslimských teroristických útokov je teda nula. V tomto roku sa pritom odohralo 152 teroristických útokov, pričom 84 z nich mali na svedomí separatisti. Posledná správa mapuje rok 2014. Odohrali sa dva nábožensky motivované útoky, jeden v Belgicku a jeden vo Francúzku. V pomere k ostatným teroristickým útokom je to 1%. Tragédia Charlie Hebdo sa dostane do správy budúci rok.

Na druhej strane, počet zatknutí pre podozrenie z nábožensky motivovaného terorizmu stúpa. Je to dlhodobo hlavná príčina všetkých zatknutí za teroristickú činnosť. V roku 2014 bolo v tejto súvislosti zatknutých 774 jednotlivcov v dokopy šestnástich členských krajinách EU. Pred súd sa dostalo celkom 444 obvinených. Za usvedčenie z účasti na nábožensky motivovanom terorizme (členstvo v teroristickej organizácii, cestovanie do konfliktných zón, účasť na útokoch, teroristická propaganda) padlo v roku 2012 305 odsudzujúcich rozsudkov. V roku 2013 ich bolo 258 a v roku 2014 čísla stúpli na 345 odsúdení. (Pre porovnanie – počet násilných trestných činov zaznamenaných políciou v štátoch EU predstavoval v roku 2012 hodnotu 2 173 600 a počet vrážd 5 211. Aktuálnejšie údaje by mali byť k dispozícii v septembri 2015).

Nábožensky motivovaný terorizmus je, samozrejme, reálnou a čoraz závažnejšou hrozbou. Ale netreba stratiť vedomie súvislostí a kontextu. V prípade džihádizmu, ako navrhuje hovoriť o moslimskom terorizme Reza Alsan, ani zďaleka nejde o najvýznamnejšiu hrozbu pre Európsku bezpečnosť. Za posledných päť rokov boli v krajinách Európskej únie len dve percentá všetkých teroristických útokov nábožensky motivovaných. Na prvom mieste z hľadiska početnosti útokov stále zostáva etnický a národnostne motivovaný separatizmus.

Džihádizmus nepredstavuje ani zďaleka najvýznamnejšiu hrozbu pre Európsku bezpečnosť. Za posledných päť rokov boli v krajinách Európskej únie len dve percentá všetkých teroristických útokov nábožensky motivovaných.

Údaje z USA sú podobné. Podľa FBI 6% teroristických útokov od roku 1980 do roku 2005 majú na svedomí moslimskí extrémisti. Teroristické činy amerických moslimov sleduje v USA napríklad sociológ Charles Kurzman. Podľa neho predstavujú „iba nepatrnú hrozbu pre bezpečnosť verejnosti“. Po 11. septembri 2011 nesú zodpovednosť za celkovo 37 mŕtvych. Z celkového počtu 190 000 vrážd za toto obdobie. Podľa databázy Národného konzorcia na štúdium terorizmu a reakcií na terorizmus (START) od roku 1970 do roku 2012 bolo 2,5 percenta teroristických činov v USA spáchaných moslimami. Viaceré štatistické zdroje o teroristických útokov v USA ukazujú, že podiel džihádistických teroristických útokov sa pohybuje značne pod 10%. Niekoľkonásobne ich prevyšujú útoky latinsko-amerických skupín a radikálno-ľavicových hnutí. Džihádistov dokonca predčia aj radikalizované židovské skupiny.

Moslimovia nie sú o nič viac násilní ako veriaci iných náboženstiev. Spájať každého moslima s terorizmom je omyl. Je to podobné ako vyhlasovať, že prvú a druhú svetovú vojnu v 20. storočí má na svedomí kresťanstvo a argumentovať tým, že náboženstvo a výbojný nacionalizmus boli v prvej polovici dvadsiateho storočia prakticky siamskými dvojčatami. Križiacke výpravy tiež nenazývame kresťanskými výpravami.

Optické zväčšenie hrozby džihádistického terorizmu

Domnievam sa, že hrozbu džihádistického terorizmu opticky zväčšujú dve príčiny. Tou prvou je relatívne veľké množstvo obetí na malé množstvo útokov. V tomto zmysle mal teroristický útok na Dvojičky priam ikonický charakter. Týka sa to však aj útokov v EU, z ktorých tie najväčšie pripravili o život 281 obetí. Tou druhou príčinou je stereotypizácia médií. Médiá potrebujú čitateľný symbol kolektívneho nepriateľa. Pomáha im to udržať pozornosť publika – náklady, sledovanosť a čítanosť stúpajú hore. Nič tak nezvyšuje pozornosť a sústredenosť ako strach. Slovo „moslimský terorista“ vyvoláva podstatne silnejšie reakcie ako napríklad „baskitský separatista“. Je síce pochopiteľné, že to médiá takto robia, ale nepomáha nám to. S terorizmom a civilizačným ohrozením umelo spájame jedno celé náboženstvo a viacero národností (obyvatelia Blízkeho východu). Imaginárny mediálny nepriateľ sa však ľahko môže prevteliť do reálnej obete.

Spájanie imigrantov s terorizmom je nepodložené. Ide o vykonštruovanú predstavu.

To ma vedie k druhej hlavnej myšlienke tohto článku, a síce: Spájanie imigrantov s terorizmom je nepodložené. Ide skôr o vykonštruovanú predstavu, než o objektívnu realitu. Podľa sociálneho vedca Alexandra Spencera sa nám nedarí dostatočne rozlišovať medzi imigrantmi a cudzincami. Imigrácia je veľmi široký a neurčitý pojem, mal by označovať iba rozhodnutie trvalo sa usadiť v cudzej krajine. Imigranti tvoria zlomok z celkového počtu stoviek miliónov cudzincov, ktorí každý rok navštevujú západné štáty. Napríklad teroristi z 11. septembra neboli imigranti, mali dočasné víza.

Teroristické útoky nie sú výsledkom liberálnej imigračnej politiky

Spencer uvádza, že antiimigračná politika ako obrana pred hrozbou terorizmu bola založená na prieskumoch, ktoré nevyhovujú akademickým štandardom. Autori takýchto výskumov sa zamerali iba na prípady, kedy teroristi zneužili imigráciu. Neporovnali ich však s údajmi, kedy tomu tak nebolo. Selekcia tzv. pozitívnych nezávislých premenných, aby sa ukázalo, že imigranti sú zodpovední za terorizmus, nie je serióznym výskumom. Musí sa považovať za politicky motivovanú. Hľadanie súvislostí medzi terorizmom a imigráciou je preto problematické a vo svojich dôsledkoch vedie k paranoidnému mysleniu, k bolestivej sociálnej exklúzii.

Podiel imigrantov na terorizme sa dá čiastočne overiť v online Global Terrorism Database, výskumnom projekte University of Maryland. Databáza síce eviduje všetky teroristické útoky, ale nie vždy sa podarí získať údaje aj o identite a príslušnosti útočníkov (médiá ich väčšinou nezverejňujú a napríklad úrady vo Francúzsku ich nemôžu evidovať). Najviac útokov v rokoch 2004-13 sa odohralo v Iraku, Afganistane a Pakistane.

V prípade nábožensky motivovaných činov predstavovali za posledných päť rokov 82 až 97% obetí samotní moslimovia.

Keď nám v mysli začne splývať obrázok sýrskych a irackých utečencov s obrázkom „moslimských teroristov“, podliehame tomuto istému omylu. Kde vzniká tento optický klam? Na sociálnych sietiach, na tlačovkách, kde zaznievajú povrchné a nedomyslené výroky politikov. Mnohí vďaka nim majú dojem, že sa sem valí celý Blízky východ a Severná Afrika. Skutočnosť je iná.

Kto útočí na spoločnosť a šíri v nej strach?

Pri zbežnom pohľade na informačnú produkciu mienkotvorných médií, ľudsko-právnych organizácii a alarmistických skupín varujúcich pred utečencami a imigrantmi, si môžeme všimnúť zaujímavý rozdiel: kým médiá a neziskovky prinášajú reportáže a svedectvá z miest činu, upozorňujú na širšie súvislosti na podklade dát, väčšina alarmistov apeluje na publikum nepravdivými, prekrútenými alebo otvorene vymyslenými správami.

Takýto prístup však uvrháva celú spoločnosť do lži. Nenávistná rétorika predchádzala mnohým etnickým konfliktom, spomeňme len rozpad Juhoslávie. Každé klamstvo je ako zrnko pušného prachu, ktorý pridávame do diskusného kotla dovtedy, kým sa nezmení na nebezpečnú výbušninu.

Nenávistná rétorika predchádzala mnohým etnickým konfliktom. Každé klamstvo je ako zrnko pušného prachu, ktorý pridávame do diskusného kotla dovtedy, kým sa nezmení na nebezpečnú výbušninu.

Problém utečencov, problém džihádizmu, problém radikalizujúcich sa komunít potomkov prisťahovalcov sú síce súvisiace, ale predsa len tri rôzne problémy. Unáhlené mentálne skratky nás v tomto prípade môžu stať veľa.

Poznáme vôbec skutočný význam slova „terorista“? Terorista je ten, kto hrozbami a násilím vnucuje ostatným svoje politické ciele. Kto útočí na spoločnosť a šíri v nej strach. Ako narábame s týmto slovom? A čo to o nás hovorí? Toto nie je o Sýrii, ani o islame. Toto je o nás.

titulná fotka: Roel Wijnants – Op weg naar Salat al-djuma/Flickr

Zdieľaj:

O autorovi

Pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Doktorandské štúdium absolvoval na katedre kulturológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Zaoberá sa teóriou populárnej kultúry, teóriou médií, mediálnou výchovou, teóriou a dejinami filmu, sociológiou spôsobu života. Pracuje ako editor v časopise European Journal for Media, Art and Photography a ako lektor soft skills pre spoločnosť FBE. Spolupracuje s organizáciou Človek v ohrození.

10 komentárov

  1. V prvom rade vítam článok, ktorý sa snaží riadiť logikou, radšej než emóciami, čo je v týchto prípadoch naozaj ťažké.

    Súhlasim, že s niektorými bodmi článok a hlavne s myšlienkou, že média a politici svojou rétorikou často podávajú mylné informácie, čomu sa v tak závažnej otázke musíme čo najviac vyhnúť.

    Ak som pochopil správne argument, tak zdroj autor argumentuje , že vzhľadom na to, že doteraz teroristické útoky motivované islamom alebo / aj sposobené imigrantami neboli predstavovali minimálne riziko, nemáme sa čoho obávať?

    Ak som pochopil argument správne, tak s ním nemôžem úplnes súhlasiť, lebo to, že doteraz nebol problém neznamená, že nebude problém v budúcnosti. Predsa sitúacia je rozdielna a teda výsledok môže byť rozdielny tiež.

    Druhá vec, ktorá ma zaujíma je tvrdenie: Moslimovia nie sú o nič viac násilní ako veriaci iných náboženstiev.
    Text, ktorý bol pred týmto tvrdením hovoril o teroristických útokoch a môže byť pravda, že muslimovia spáchajú teroristický útok rovnako často ako iné náboženstvá, ale byť násilní nie je len o tom.

    The Pew Research Center zistil , že v Muslimských krajínach je za trest smrti výrazné percento ľudí:
    86% v Jordane, 84% v Egypte, 76% v Pakistane, 51% v Nigérii.

    Ďalej Pew research in 2010 našiel, že v Jordane, Lebanone, and Nigérii cca 50% o opýtaných Muslims malo pozitívny názor na Hezbollah a Hamas. Čo sa násilné skupiny.

    V 2006 Pew research zaste zistli, že 46% muslimov v nigérii, 29% v Jordáne, 28% v Egypte, 15% v Británii a 8 v USA si myslí, že samovražedné útoky sú niekedy alebo často v poriadku.

    V hlavnom meste Sýrie niekoľko tisíc ľudí sa zúčastnilo na protestoch proti karikatúrami Mohammeda, takže je na mieste obava, že veľké množstvo ľudí môže v Sýrii zmýšľat podobne.

    Myslím si, že isté obavy sú na mieste a tieto obavy nie sú dostatočne adresované.

  2. Terorizmus vôbec nie je tou hlavnou hrozbou. Zásadný problém, ktorý nikto nechce(?!) vidieť je absolútna absencia pokory a tolerancie zo strany moslimov. Nikdy sa nám nepodarí integrovať ich do našej spoločnosti. 10 miliónov hinduistov (budhistov, kresťanov,…) by nebol pre Europu žiadny problém, ale milión moslimov Európu postupne zničí. A určite nie nejakými bombami.

  3. Dobry clanok, co sa tyka terorizmu tak vyvracia viacero mytov. Problemom avsak nie je len terorizmus, ale vseobecne prijimanie europskych hodnot (teraz nemyslim ziadne krestanske hodnoty, ale sekularne, ludskopravne hodnoty). Tu je pre mna celkom sokujuci vysledok vyskumu WZB Berlin Social Center – Migration and Integration (tu je link na discussion paper http://bibliothek.wzb.eu/pdf/2014/vi14-101.pdf) – sokujuce su hlavne vysledky Out-Group Hostility, kde si zjednodusene polovica moslimov zijucich v europe (ci uz 1 alebo 2 generacia) nezela homosexualnych priatelov, mysli si ze sa neda verit zidom a podobne. Zaujimal by ma aj nejaky vas postoj k tomuto (samozrejme vyargumentovany datami)

  4. Ocenujem snahu autora, snaha a research su ale v mnohych ohladoch prvoplanove. V prvom rade by som varoval pred citovanim prichytenych klamarov a apologetov ako je Aslan (autor ma preklep). Protiargumentom hysterie a konspiratorskych fabulacii nemoze byt v ziadnom pripade nic co tento clovek hovori alebo pise, lebo finalnou instanciou jeho agendy je zbavenie nabozenstva akejkolvek zodpovednosti a prisudenie vsetkych problemov heslam ako geopolitika a socio-ekonomicke dovody.

    Dalej je monitorovanie terorizmu v urcitych oblastiach a nasledna snaha o interpolaciu tychto vysledkov na globalne trendy absurdnou mentalnou gymnastikou. Teroristicka aktivita v 5 krajinach zodpoveda podla vysledkov z r. 2014 80% vsetkych obeti globalne. Ide o Irak (35.4%), Afganistan (17.3%), Pakistan (13.1%), Nigeria (10.1%) a Syria (6%).
    http://www.visionofhumanity.org/sites/default/files/Global%20Terrorism%20Index%20Report%202014_0.pdf
    Treba pamatat ze vysledky su sice za rok 2013, ale trend nabozensky motivovaneho nasilia v poslednych rokov neklesa, ale rastie. Ignorovat to znamena zatvarat si oci pred realitou a aj napriek tomu ze drviva vacsina obeti islamistickych utokov su moslimi, vyssia koncentracia znamena vyssie riziko uz len z pohladu statistiky.

    Nie, nie kazdy terorista je moslim a nie kazdy moslim je terorista. Znamena to ze ideme zatvarat oci pred gigantickym problemom, pretoze tu mame imigrantov a kazdy kto ukaze na stav ludskych prav a sektarske nasilnosti v majoritne islamskych statoch je bigot alebo ‚islamofob‘? Konverzacia musi byt otvorena, nie utopena pod naporom neo-liberalnych nalepiek ako islamofob, rasista alebo fasista .. Tie totiz cisla nezmenia.

  5. Pardon, ale v tom článku sú nejaké nedostatky.
    1. V roku 2013 nebol hlásený ani jeden nábožensky motivovaný teroristický čin. Túto vetu autor preložil správne. No hneď za ňou nasleduje veta – minimálne v dvoch prípadoch sa javí, že je zrejmá rola náboženských fanatikov.
    2. Za rok 2014 boli spáchané islamistickými teroristami len 2 teroristické činy, ako autor správne uviedol, ale zomreli pri nich 4 ľudia. pričom za celý rok 2014 zomreli pri teroristických útokoch práve 4 ľudia (v roku 2013 zomrel pri nábožensky motivovaných útokoch 1 človek z celkom 7 ľudí zabitých teroristami).
    3. Autor opomína uviesť, že moslimovia žijúci v EÚ radi cestujú do oblastí ovládaných ISIS, kde páchajú teroristické činy – viď napr. Brit Jihadi John, ktorý bol nafilmovaný pri dekapitovaní viacerých civilistov.

    • Inak ešte pozerám správu za rok 2014 a síce sa v nej uvádza, že islamistami boli spáchané len 2 útoky (útok na francúzskej policajnej stanici a streľba v belgickej mešite), no ďalej sa v nej spomínajú aj ďalšie 2 útoky vo Francúzsku v dňoch 21. a 22. decembra 2014, pri ktorých moslimovia v oboch prípadoch vrazili autom do davu a kričali pri tom Allah Akbar. Ani jeden z týchto činov nebol sa nepovažoval za teroristický, nie je mi úplne známe prečo, ale páchateľ jedného z nich bol duševne chorý trpel schizofréniou. Ich výsledkom bol jeden mŕtvy a 20 zranených.

  6. Ďakujem za vaše podnetné postrehy a identifikované nepresnosti.

    Nechcem polemizovať s tým, že Reza Aslan je kontroverzná osobnosť. Súhlasím s tým, že sa nedá všetko násilie zhodiť na socioekonomické a politické faktory. Ale neplatí ani opak, chápať zdroj všetkého zla v náboženstve (Christopher Hitchens). Ale Aslanov postreh o rozdiele medzi „islamom“ a „džihádizmom“ je výborný a triafa klinec po hlavičke. Každému je napríklad jasné, že v Severnom Írsku nemôžeme hovoriť o „kresťanskom terorizme“. Vďaka médiám už menej chápeme, že spojenie „moslimský terorizmus“ je prinajmenšom rovnako problematické. Jednoducho potrebujeme pridať ďalší rozlišujúci znak (konkrétna skupina, región, politický cieľ).

    Vnímam jedno skryté nebezpečenstvo, ktoré môže posilňovať islamský fundamentalizmus – spôsob, akým moslimom blokovo vnucujeme svoje chápanie ich viery. Áno, radikáli sa odvolávajú na doslovné chápanie Koránu. Ale čo si má myslieť obyčajný moslim, keď používame jeho náboženskú knihu proti nemu, bez toho, aby sme rozmýšľali, ako svoju vieru chápe on, ako vyzerá jeho život viery? Keď mu hovoríme, že na rozdiel od nás verí v knihu, a že on z podstaty svojej viery ani nemôže uvažovať o inom ako doslovnom chápaní? No deje sa to, že my do neho vtláčame svoje doslovné chápanie islamu. A sami tak zabraňujeme zmene, ktorú by sme chceli. To, že moslimovia zatiaľ nechápu Korán s určitým reflektujúcim odstupom ako napríklad západné komunity Bibliu, neznamená, že to tak raz nebude. Ešte pred sto rokmi to bolo takmer nepredstaviteľné aj v rámci kresťanstva. Myslím si, že potrebujeme modernizovaný, umiernený islam bez šárije. Ale cestu k nemu nepripravíme, ak budeme pomocou médií valcovať moslimov zjednodušenými náboženskými stereotypmi. Tým naopak potvrdzujeme ich strach a posilňujeme ich kmeňovú mentalitu – vedomie, že potrebujeme len prácu ich rúk, ale v skutočnosti nimi pohŕdame a naozaj stojíme proti nim. Potom naozaj niektorí získajú pocit, že riešením je džihád.

    Je to zložitá téma a obávam sa, že nemá ani jednoduché, ani jasné riešenia. Myslím si, že teraz pred západnými demokratickými spoločnosťami stojí výzva, ako dokážu presadiť svoje hodnoty slobody, dialogického hľadania pravdy a konsenzuálnej etiky voči konzervatívnym, ultrakonzervatívnym a fundamentalistickým spoločenstvám (a to sa týka aj kresťanstva – napr. bible belt v USA a doslovné chápanie knihy Genesis).

    Pre mňa je veľmi dôležité pokúsiť sa zistiť, ako veľká je hrozba nábožensky motivovaného terorizmu, a naozaj rozlišovať medzi utečencami, imigrantami, islamom a džihádizmom. U imigrantov (nie u utečencov, ktorým sme povinní pomôcť) musíme premýšľať, ktoré faktory a v akej miere sa podieľajú na ich problematickej integrácii do spoločnosti. To, že „moslimovia sú hrozbou pre západné demokratické spoločnosti“ je neprimerané zjednodušenie. Skôr by ma zaujímali variácie v miere integrovania u rôznych skupín potomkov moslimských prisťahovalcov v rôznych západných štátoch. Alebo miera kriminality u imigrantov v rôznych štátov a analýza faktorov, ktoré k nej prispievajú. Porovnanie miery kriminality medzi moslimskými a inými komunitami. V USA majú napr. oveľa vyššiu mieru kriminality hispánske komunity ako moslimské.

    Záverom: nedá sa tvrdiť, že islam en bloc je top bezpečnostné riziko, ani sa nedá tvrdiť, že sa tým nemusíme zaoberať. Z analýzy doterajších údajov sa mi však zatiaľ zdá, že v médiách a sociálnych sietiach je veľký bias smerom k paušalizujúcemu odsudzovaniu moslimov a islamu (vytváranie kolektívneho nepriateľa). A to nám nepomôže pochopiť ani islam, ani terorizmus. Preto odmietam zjednodušenú rovnicu islam = terorizmus. A o tom bol môj článok.

  7. Je rok 2017, a krajiny sa vymedzuju tym, kto ma aku moslimsku mensinu. Stredna Europa verzus Zapad s 10 a viac % ne-europanov. Zaujimava statistika by bola prave za 2015-2017. Pretoze terorizmus nabozenstva mieru priniesol smrt stovkam ludi, a znasilnenia uz ani nikto neni schopny spocitat. Sfalsovane statistiky, umyselne vypustenie etnika kriminalnikov, svedski policajti rezignujuci kvoli neexistujucim no-go zonam… 2017, budicek, clanok bol platny vtedy, dnes sa karta obratila o 180.

Odpovedaj