Často sa ma pýtajú – a niekedy s obviňujúcim podtónom – „Vy ste ateista?“. Jediná škatuľka, do ktorej chcem patriť, má názov „vedec“. Nerád sa identifikujem s hnutiami, nemám rád „izmy“. Jednoducho iba rád premýšľam sám za seba. V okamihu, kedy si ľudia niekoho spoja s určitou filozofiou alebo hnutím, naložia mu na plecia aj všetok náklad, ktorý k tomu podľa ich názoru patrí.
Keď s takými ľuďmi potom začnete diskutovať, rýchlo zistíte, že majú pocit, ako by o vás už vedeli všetko podstatné. Jednoducho vidia namiesto vás iba tú nálepku. A to nie je spôsob, akým by som chcel s ľuďmi diskutovať. Mám radšej, keď môžeme navzájom skúmať naše myšlienky v reálnom čase, nie ich najprv onálepkovať a potom dopredu predpokladať čo sa stane.
Takže, keď sa ľudia skutočne zaujímajú, aký je môj vzťah k náboženstvu alebo Bohu, zvyčajne odpovedám – ak si mám vybrať jedno pomenovanie, najbližšie mi je „agnostik“. Agnostik – slovo, ktorého vznik sa datuje od 19. storočia (Th. H. Huxley) – pomenováva niekoho kto nevie, pretože nevidel skutočný dôkaz. Ale v prípade, že by sa skutočný dôkaz objavil, je pripravený ho prijať. Dovtedy nechce podliehať tlakom a odmieta prijať názor, ktorý nie je dostatočne podložený.
Mnohí ateisti povedia: „V poriadku, všetci agnostici sú vlastne ateisti“. Mňa osobne neustále niekto označuje ako ateistu. Považujem to za zavádzajúce. Napríklad moja stránka na Wikipédii. Nevytváram sám sebe stránku, robia to iní ľudia a do istej miery mi lichotí, že sa druhí ľudia natoľko zaujímajú o môj život. Na stránke sa však písalo: „Neil deGrasse je ateista“. Ja som na to povedal: „To nie je pravda, Neil deGrasee je agnostik.“ Pozrel som si stránku za týždeň a znovu som tam našiel napísané: „Neil deGrasse je ateista“. Povedal som: „Čo to má znamenať?“, povedal som to predsa trochu inak. Dobre teda, napíšte tam „Neil de Grasse, ktorého mnohí považujú za ateistu, je v skutočnosti agnostik.“
Nájdu sa ľudia, ktorí na to povedia: „Nie je to veľmi férový prístup k faktom, pretože to je v skutočnosti aj tak to isté.“ Nie, nie je to v skutočnosti to isté a teraz vám poviem prečo. Ateisti, ktorých poznám nosia hrdo nálepku „ateista“. Svoj ateizmus dávajú najavo, majú ambíciu meniť politiku a radi sa zapájajú do verejných diskusií. Na tieto veci nemám čas, energiu, ani chuť. Som vedec a učiteľ. Mojim cieľom je učiť ľudí ako myslieť, vyvolávať v nich zvedavosť a záujem o svet, v ktorom žijú. To je mojim poslaním.
A hlavne – považujem za zvláštne, že slovo ateista vôbec existuje. Nehrávam napríklad golf. Je nejaké slovo pre ne-hráčov golfu? Stretávajú sa ne-hráči golfu a vymýšľajú spoločné stratégie? Alebo názov pre ne-lyžiarov? Diskutujú niekde spolu ne-lyžiari o tom, prečo nelyžujú? Nebudem vyhľadávať stretnutia, na ktorých sa rozpráva o tom, ako veľmi všetci v miestnosti neveria v Boha. Nemám na to jednoducho energiu. Nech už je prienik týchto dvoch pojmov akýkoľvek, slovo agnostik ma odlišuje od zástupu ateistov. Koniec koncov, najlepšie by som sa aj tak cítil mimo týchto kategórií.
zdroj: Big Think Youtube
preložil Matúš Ritomský
