Návrat k prírode – fatamorgána moderného človeka

13

Pretechnizovaný život v mestách, ulice preplnené autami, civilizačné ochorenia, každodenný kolotoč konzumu. Nie je prekvapením, že postindustriálna éra vyvoláva v ľuďoch túžbu utiecť od toho všetkého niekam ďaleko. Zasnene upierame svoj pohľad do minulosti, do obdobia, kedy bol život jednoduchší, bližší prírode, nepoškvrnený technickým pokrokom a civilizačnými zmenami. 

Niektorí z nás dokážu aspoň čiastočne uhasiť svoj smäd víkendovým výletom do hôr alebo pestovaním zeleniny v prímestských záhradkárskych oblastiach. Iní sa rozhodnú presťahovať z urbánneho centra na okraj, kde počuť ráno spev vtákov a zároveň to ešte nie je príliš ďaleko do práce. Sú však aj takí, ktorí si z hľadania stratenej prirodzenosti urobili životnú filozofiu. Stačí uveriť v dokonalú harmóniu človeka žijúceho v súlade s prírodou a jej zákonmi. Vzďaľovaním sa od tohto stavu vzniká zlo a naopak – návratom k prírode sa obnovuje rovnováha. Autor článku vie o čom hovorí – svoju mladosť prežil oddaný práve tomuto ideálu.

Idealistickým predstavám o návrate k prírode sa oddávajú rôzne skupiny ľudí. Eko-aktivisti bojujúci za záchranu Zeme, ktorí veria, že ľudia sa v minulosti správali k prírode ohľaduplnejšie. Nábožne založení ľudia, ktorí si do pojmu „prirodzenosť“ premietajú predstavy o rajskej záhrade a hriechom nepoškvrnenom stvorení. Ľudia túžiaci po uzdravení od chorôb a bolestí, ktoré im spôsobuje „chémia v našom jedle a vzduchu“. Vyznávači zdravého života, hľadajúci svätý grál najzdravšej stravy a ideálneho životného štýlu. Technofóbovia, proti systémoví rebeli, ľudia presýtení zhonom veľkomesta a etickí filozofi, ktorým učaril mýtus o vznešených divochoch. A samozrejme aj šikovní obchodníci a manipulátori, pripravení využiť a zneužiť túžby tejto pestrej skupiny ľudí.

Predstavy o stratenej harmónii s prírodou sa dnes tešia veľkej popularite, o čom svedčí aj ich prienik do masovej popkultúry. Príkladom je kasový trhák Avatar. Príbeh filmu je založený na fantastickom príbehu o súboji dvoch odlišných kultúr. Na jednej strane domorodí obyvatelia planéty Pandora, žijúci harmonický život ako súčasť rozprávkovo krásnej prírody, na druhej strane zástupcovia agresívnej ľudskej civilizácie, ktorí pomocou technologických zbraní plánujú zotročiť a zničiť toto jedinečné miesto vo vesmíre.

Do akej miery je idealistická predstava o harmonickejšom a zdravšom živote našich prírodných predkov reálna? V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim preskúmať niekoľko populárnych mýtov, ktoré tvoria súčasť ideálu návratu k prírode.

Cesta do minulosti

Pri premýšľaní o „návrate k prirodzenejšiemu životu“ ako prvá vyvstane otázka: kam presne by sme sa mali vrátiť? Najjednoduchšia odpoveď znie: „Predsa do minulosti.“ Ale snaha zadefinovať našu „prirodzenosť“ ako miesto v čase a priestore prináša prvé problémy.

Pozrime sa napríklad na pojem „prirodzená strava“ a hneď tu máme množstvo rôznorodých predstáv o tom, čo je prirodzené. Podľa vyznávačov ideálu surovej stravy sme opustili rajskú záhradu v okamihu, kedy sme začali tepelne upravovať potraviny, teda zhruba pred 250 000 rokmi. Paleo fanúšikovia vidia kritický bod zlomu v okamihu, kedy sme sa vzdali ideálneho životného štýlu zberačov a lovcov, začali sme obhospodarovať pôdu a pestovať „neprirodzené“ obilniny (zhruba pred 10 000 rokmi). Pre vegánov sa zlatý vek nevinnosti ľudstva nadobro skončil zhruba pred 7 000 rokmi, kedy sme domestifikovali  dobytok a naše telo získalo schopnosť spracovávať mlieko iných zvierat ako potravinu. Podľa konzumentov biopotravín sme sa ideálu prirodzenej stravy vzdialili  v minulom storočí, kedy sme do poľnohospodárstva a produkcie potravín zaviedli moderné industriálne postupy, umelé hnojivá, herbicídy, pesticídy a všetky tie „chemikálie“.

Snaha zadefinovať našu „prirodzenosť“ ako miesto v čase a priestore je problematická a je prakticky nemožné, aby sa na jednej definícii zhodla pestrá skupina vyznávačov tohto ideálu.

A to sme stále iba pri stravovaní. Koncept „návratu k prirodzenosti“ je pritom oveľa širší a týka sa aj bývania, obliekania, liečenia, dopravy a dokonca aj takých oblastí ako sú pôrody alebo antikoncepcia. Nech už sa zameriame na akýkoľvek aspekt, vždy narazíme na rovnaký problém. Ako zadefinovať čo je prirodzené?

rastlinka

Evolúcia predstavuje nepretržitý proces zmien a adaptácií, ktoré prebiehajú premenlivou rýchlosťou na rôznych úrovniach. Nikdy sa však nezastavili v jednom bode, o ktorom by sme mohli povedať: „Práve teraz je to dokonalé a ďalší vývoj už nie je potrebný.“

Profesorka biológie Marlene Zuk v eseji, publikovanej časopisom The New York Times, vtipne poznamenáva:

„Cítili naši predkovia obývajúci jaskyne nostalgiu za časmi, kedy ešte nechodili na dvoch nohách? Boli lovci a zberači presvedčení, že ukradnúť levom ich čerstvo ulovenú antilopu je prirodzenejší spôsob obživy, ako modernistický výstrelok – uloviť si ju vlastnými silami? A prečo by sme sa mali zastaviť práve tu? Prečo nepokračovať v návrate k vodnému prostrediu, do doby kedy život ešte neopustil svoje prirodzené prostredie morí a nevydal na „neprirodzenú“ cestu po súši? Zo zdravotného hľadiska by mohlo byť nakoniec najužitočnejšie žiť ako naši predkovia jednobunkovce – rakovina totiž vzniká pobláznením buniek diferencovaných tkanív, jedna bunka rakovinu nedostane.“

Hľadači prírodnej harmónie sa často snažia čerpať inšpiráciu u pôvodných obyvateľov rôznych kútov sveta. Ale ani povedať si „zoberme si za vzor život kmeňových kultúr“ nestačí. Treba si totiž vybrať aj tie z nich, ktoré sú naozaj ideálne. Ak porovnáme spôsob života Inuitov z Grónska, Aboridžincov z Austrálie alebo afrických nomádov z kmeňa Masajov, zistíme, že ich životný štýl, spôsob zaobstarávania potravy, obliekania, kultúrne zvyklosti, ale aj problémy, ktorým musia čeliť sú úplne odlišné. A aby to bolo ešte zložitejšie, musíme brať do úvahy aj vývoj a prebiehajúce evolučné zmeny pôvodných kmeňových kultúr v čase.

Svätý grál „stratenej prirodzenosti“ sa iba veľmi ťažko dá nájsť na základe presných časovo-priestorových súradníc našej minulosti. Ak sa niekto o to aj pokúsi, je prakticky nemožné aby sa na jednej definícii zhodla pestrá skupina vyznávačov tohto ideálu.

Mier v lone prírody

Známy filozof Jean-Jacques Rousseau (1712 – 1778) tvrdil, že ľudský pokrok so sebou nevyhnutne prináša úpadok. Podľa Rousseaua ideálnym stavom pre človeka bolo obdobie, kedy žil ako divoký zberač a lovec – „slobodný, zdravý, čestný a šťastný“. V okamihu, kedy sa usadil, aby začal obhospodarovať pôdu, začal bojovať o každý kus zeme, ktorá sa zrazu stala súkromným majetkom. Tak vznikla nerovnosť, závisť a nekonečný vojnový konflikt. Civilizácia znamenala pohromu pre ľudskosť. Rousseauove predstavy inšpirovali a nadchli mnoho ďalších idealistov. Avšak neskôr, spolu s rozvojom archeológie a prehlbujúcim sa poznaním o našej minulosti, dostávali jednu ranu za druhou.

Prvou je predstava o mierumilovnom divochovi. Archeológ Steven A. Leblanc uvádza, že „vojny a boje v minulosti boli všadeprítomné a smrtiace. Skupiny lovcov a zberačov sa nachádzali v permanentnom konflikte, pričom dobre zdokumentované a pomerne časté boli aj také javy ako kanibalizmus a zabíjanie detí.“

Vojny a boje v minulosti boli všadeprítomné a smrtiace. Skupiny lovcov a zberačov sa nachádzali v permanentnom konflikte.

Lawrence H. Keeley, profesor archeológie na univerzite v Illinois, ktorý sa špecializuje na praveké obdobie Európy, vo svojej knihe War Before Civilization: The Myth of the Peaceful Savage dokonca tvrdí, že celkový rozsah vojnových obetí v primitívnych spoločenstvách prekonal aj tie najhoršie vojny v modernej dobe. Podľa Keelyeho boli skutočne mierumilovné prírodné spoločenstvá veľmi zriedkavým javom: 90 – 95% z nich bolo neustále vo vojnovom stave.

Nasledujúci úryvok z Keelyho knihy popisuje krutosť indiánov v pred-kolumbovskej ére:

„Množstvo archeologických dôkazov vyvracia tvrdenia, že vraždenie medzi indiánskymi kmeňmi bolo dôsledkom vplyvu modernej európskej civilizácie. Napríklad nález v indiánskej rezervácii Crow Creek, Južná Dakota. Archeológovia tu objavili masový hrob, ktorý obsahoval telesné ostatky viac ako 500 mužov, žien a detí. Obete boli zavraždené, oskalpované a zohavené počas útoku na dedinu, ktorý sa odohral jeden a pol storočia pred príchodom Kolumba do Ameriky (približne 1325 nášho letopočtu).

Útok sa zrejme odohral v čase, keď dedinčania prerábali staré opevnenie. Všetky domy boli zapálené a väčšina ich obyvateľov povraždená. Podľa počtu obydlí sa dalo odhadnúť, že pri útoku bolo zavraždených viac ako 60% populácie, pričom väčšina domov zhorela. Medzi tými, ktorí útok prežili, boli zrejme predovšetkým mladé ženy, keďže ich kosti sa v hrobe nenašli. Možno predpokladať, že boli unesené do otroctva ako vojnová korisť.“

Podobné poznatky prináša Nicholas Wade vo svojej  knihe Before the Dawn: Recovering the Lost History of Our Ancestors. Nie len pôvodní obyvatelia Ameriky, ale aj Eskimáci, domorodci z ostrova Papua-Nová Guinea a africké kmene sa navzájom vraždili za vynaloženia obrovského úsilia: „Dokonca v tak nehostinnom prostredí, akým bol sever Aljašky, kde iba samotné prežitie vyžadovalo mnoho energie, primitívne spoločnosti usilovne pracovali na vzájomnom vyvražďovaní,“ píše Wade.

Môžeme sa už iba dohadovať, ako by vyzerali idealistické predstavy Jean-Jacques Rousseaua, keby mal k dispozícii dnešné archeologické nálezy. Podľa všetkého by však život našich prírodných predkov, tak ako nám ho po kúskoch odkrývajú nové vedecké poznatky, nepovažoval za natoľko ideálny, akým sa mohol javiť v jeho dobe.

Civilizácia, pohroma pre ľudské zdravie

Rozšírenou je aj ďalšia predstava. Ľudia nepoškvrnení technologickým pokrokom údajne žili zdravšie. Skúmanie ostatkov našich dávnych predkov však opäť naznačuje niečo iné.

Rozsiahly výskum v tejto oblasti uskutočnila profesorka antropológie Rachel Caspari z Central Michigan University. Tá so svojimi spolupracovníkmi preskúmala fosílie z rôznych štádií ľudskej evolúcie vrátane australopitekov, neandrtálcov a jedincov z rodu Homo sapiens, ktorí ako prví žili na území Európy. Analýzou ich zubov dokázala určiť ich vek v čase smrti a zistila, že iba málo z nich žilo dlhšie ako 30 rokov. Výsledky výskumu Rachel Caspari potvrdili, že v našej dávnej minulosti bol život predkov krutý a krátky.

Neboli to pritom iba vzájomné boje, divé zvieratá a nepriaznivé počasie, ktoré ich ohrozovali. Trápili ich aj veľmi podobné choroby, aké dnes trápia nás. Výskum kostí neandrtálcov ukázal, že trpeli artritídou a zubným kazom. Najstaršou múmiou nájdenou v Európe bol 45 ročný poľnohospodár, ktorý zahynul približne pred 5300 rokmi. Zistilo sa, že mal na tele tetovanie, nosil oblečenie z kože a trpel na ochorenie srdca a kĺbov, mal zubný kaz a pravdepodobne aj lymskú boreliózu.

Život našich predkov bol krutý a krátky. Ohrozovali ich vzájomné boje, divé zvieratá, nepriaznivé počasie, ale aj veľmi podobné choroby, aké dnes trápia nás.

Medzi ochorenia, ktoré dnes vnímame ako daň za moderný spôsob života patrí ateroskleróza, ochorenie postihujúce cievy a tepny v ľudskom tele. Za rizikový faktor pre jej vznik sa považujú hlavne nezdravé stravovanie a sedavý spôsob života. Štúdia z roku 2013 ukazuje, že pred týmto ochorením neboli imúnni ani naši dávni predkovia. Výskumníci preštudovali CT skeny z 137 múmií, ktoré pochádzali z rôznych oblastí sveta – z Egypta, Peru, juhozápadnej Ameriky aj Aljašky. Podľa výsledkov výskumu, ktorý publikoval vedecký žurnál Lancet, sa u tretiny z týchto múmii našli známky charakteristické pre aterosklerózu. Dôležitú úlohu pre rozvoj cievneho ochorenia zohrával vek múmie: čím staršia bola v okamihu svojej smrti, tým väčšie bolo poškodenie ciev.

Autorka štúdie Randall Thompsonová z amerického Inštitútu pre výskum srdca v Saint Luke v záverečnej správe konštatuje: „Predpokladalo sa, že rastúci výskyt aterosklerózy je v rozhodujúcej miere spôsobený zmenou životného štýlu. Podľa tohto predpokladu by sa dal očakávať iba minimálny výskyt aterosklerózy v spoločenstvách, ktoré existovali v období pred rozvojom priemyslu alebo ešte pred tým, ako sme začali obrábať pôdu. Náš výskum tento predpoklad spochybnil a zároveň ukázal, že naše porozumenie ochoreniu nie je úplné.“

Podobne sa pri výskumoch múmií objavili aj iné tzv. civilizačné ochorenia. Napríklad rakovinu sa podarilo rozpoznať v ľudských ostatkoch múmie pochádzajúcej zo severného Sudánu (približne 1200 rokov pred Kristom) –  ako aj na 120,000 rokov starej fosílii rebra z neandrtálca.  

Mýtus o tom, že rakovina je choroba, ktorú stvoril človek svojim civilizovaným spôsobom života vyvracia biologička Kat Arney v článku, ktorý publikoval  britský inštitút Cancer Research UK. Autorka v ňom poukazuje na to, že rakovina sprevádza ľudstvo od pradávnych čias a zdanlivý nárast prípadov v posledných desaťročiach môže byť zapríčinený úplne inými faktormi, aké by sme očakávali. Výskyt rakoviny sa výrazne zvyšuje s vekom a tri štvrtiny jej prípadov sú diagnostikované u ľudí nad 60 rokov. Nie je preto žiadnym prekvapením, že v spoločenstvách, kde sa ľudia dožívali iba zriedkakedy viac ako 40 rokov, možno predpokladať nižšie percento výskytu tohto ochorenia. Z toho vyplýva, že za zvýšený výskyt rakoviny v dnešnej populácii môže paradoxne zlepšenie našich životných podmienok, vďaka ktorému sa dožívame výrazne vyššieho veku ako naši predkovia.

Za zvýšený výskyt rakoviny v dnešnej populácii môže paradoxne aj zlepšenie našich životných podmienok.

Uvedené poznatky naznačujú, že iba ťažko dokážeme v minulosti nájsť akúsi rajskú záhradu zdravia. Kosti našich predkov rozprávajú iné príbehy. Väčšina z nich zomrela na naše pomery v mladom veku, často násilnou smrťou, v dôsledku hladu alebo následkom podobných chorôb, na aké ľudia umierajú aj dnes.

Priemyslová revolúcia – začiatok pádu

Kritickým momentom, voči ktorému sa vyhradzujú niektoré prúdy vyznávačov návratu k prírode bola priemyselná revolúcia a s ňou spojená zmena životného štýlu, rozvoj priemyselnej výroby potravín, zavádzanie nových technologických postupov v poľnohospodárstve, objavenie umelých hnojív, pesticídov a podobne. Pri kritickom zhodnotení toho, čo sa udialo za posledné storočia môžeme začať suchou štatistikou.

priemysel

Porovnajme si vývoj priemernej dĺžky života od obdobia pred priemyselnou revolúciou až do súčasnosti. Výborne nám k tomu poslúži video s názvom 200 krajín, 200 rokov, 4 minúty, v ktorom štatistik Hans Rosling za pomoci moderných animačných nástrojov spracoval dostupné údaje z celého sveta, týkajúce sa dĺžky života a bohatstva. Zatiaľ čo v roku 1810 sa predpokladaná dĺžka života vo väčšine krajín sveta pohybovala pod hranicou 40 rokov, s nástupom priemyslovej revolúcie začala vo všetkých krajinách rýchlo narastať. Jej nárast iba mierne zabrzdili svetové vojny a epidémia španielskej chrípky. Krajiny celého sveta sa za posledné dve storočia stávali zdravšími a prosperujúcejšími. Dôvodov bolo viacero, medzi inými sa znížila detská úmrtnosť, zdokonalila zdravotná starostlivosť, zlepšila hygiena a životné podmienky.

Zatiaľ čo v roku 1810 sa predpokladaná dĺžka života vo väčšine krajín sveta pohybovala pod hranicou 40 rokov, s nástupom priemyslovej revolúcie začala vo všetkých krajinách rýchlo narastať. 

Všetky tieto pozitívne trendy prebiehali presne v tom istom čase, kedy na svet prichádzali aj sprievodné javy priemyselnej revolúcie, ktorých sa dnes desia súčasní vyznávači filozofie návratu k prírode.

Populárnou odpoveďou na technologický pokrok v pestovaní a spracovávaní jedla je hnutie biopotravín. Potraviny s nálepkou „bio“ sú údajne zdravšie a chutnejšie. Dodnes však nie je jasné, či nejde iba o zbožné želanie. Vedecké štúdie presvedčivé dôkazy o zdravotných benefitoch biopotravín zatiaľ nepriniesli. Nie je ani jasné, či skutočne chutia inak, ako tie konvenčne pestované, alebo tu iba funguje akýsi chuťový „placebo efekt“. Zábavné video známych komikov Penna a Tellera s názvom Bullshit – Organic Taste Test môže byť návodom na to, ako si doma urobiť malý vedecký experiment. Dokázali by ste so zaviazanými očami rozoznať chuť bio-ovocia od toho obyčajného? Samozrejme, ak by sa jednalo o rovnaký druh, porovnateľnej kvality. Ako uvidíte vo videu, Penn a Teller si myslia, že skôr nie.

Nech je to akokoľvek, experiment švédskej University of Gälve ukázal, že ak ponúknete ľuďom dve šálky rovnakej kávy a na jednu z nich dáte nálepku „bio“, väčšina konzumentov bude tvrdiť, že šálka s nálepkou chutí lepšie.

Rozlíšiť dobro a zlo

Ideál prirodzenosti je ako fatamorgána, berie na seba rôzne tvary a láka ľudí smädných po harmonickejšom bytí. Keď sa rozplynie, často nevieme čo sme vlastne videli.

Vypestovať vlastnými rukami zeleninu a potom ju s úctou zjesť, nájsť vnútorný pokoj v tieni starých stromov, radovať sa z pohľadu na krásne obrazy, ktoré dokáže človekom nedotknutá príroda stvoriť, nadýchnuť sa z plných pľúc čerstvého horského vzduchu. Blízky vzťah s prírodným svetom dokáže človeka obohatiť mnohými spôsobmi.

To ale neznamená, že všetko čo sa nachádza v prírode je dobré. Dobro a zlo sú ľudské kategórie, príroda je k nim je ľahostajná. Kukučka, ktorej hlas v nás pri prechádzke lesom vyvoláva romantické pocity, vyrástla v cudzom hniezde na úkor domácich mláďat. Dravec, ktorého silu a majestátnosť obdivujeme, si pri love vyberá slabých a bezbranných jedincov. Najtoxickejšie jedy na tejto planéte nevyrobil človek, ale Matka príroda.

Dobro a zlo sú ľudské kategórie, príroda je k nim je ľahostajná. Ich rozpoznávanie zostáva na pleciach človeka.

Rozpoznávanie dobra a zla zostáva na pleciach človeka a v tejto neľahkej úlohe nám nepomôže „zbožšťovanie“ prírody ani žiadne zjednodušujúce šablóny. Pre tento účel je najvhodnejším nástrojom ľudský mozog schopný kritického myslenia. A keďže aj kritické myslenie, úžasný produkt evolúcie, je v konečnom dôsledku niečo, čím nás obdarila príroda, nie je dôvod sa mu vyhýbať. Bez ohľadu na to, či javy a veci delíme na prírodné a tie, ktoré stvorila ľudská spoločnosť, alebo či takéto delenie považujeme za nedôležité a v konečnom dôsledku umelé.

pošli na vybrali.sme.sk

Zdieľaj:

O autorovi

Zakladateľ a editor magazínu priestori.sk. Živí sa ako slobodný umelec, vedie skupinu profesionálnych tanečníkov Anta Agni, založil umeleckú agentúru Argolla productions, v ktorej pôsobí ako kreatívny producent. Vo voľnom čase sa venuje nezávislému publikovaniu, článkami prispieva aj do denníka Sme. Vydával časopisy 10 000 ďalších stromov, Kruh života a ŽANŽ, je autorom publikácie Mýty a predsudky.

13 komentárov

  1. S mnohým v tejto práci sa dá súhlasiť, ALE…
    Je tu niekoľko dôležitých ALE. Dalo by sa napríklad polemizovať o tom, či je v živote dôležitá kvantita prežitého času, alebo kvalita prežitého času. Či je lepšie žiť naplno štyridsať rokov, alebo živoriť deväťdesiat rokov. To sú v podstate nemerateľné veci- šťastie, pokoj, duchovné naplnenie, pocit dôležitosti a užitočnosti pre komunitu, atď…
    Taktiež je veľmi zjednodušujúce tvrdiť, že sa dnes veľa ľudí snaží o návrat k prírode v zmysle návratu do nejakej minulosti. Väčšinou sa totiž jedná o hľadanie alternatív do budúcnosti. Je to snaha o pokrok, akurát o iný pokrok, ako si ho predstavujú dnešní technokrati, či ekonómovia. Málokto chce kopírovať minulosť, skôr sa ľuďom nepáči dnešné smerovanie a chcú ho zmeniť.
    A ďalej- Chýba tu napríklad zmienka o elementárnych „istotách“ v minulosti a dnes. Keď opomenieme „apokalyptické“ trendy v rôznych náboženstvách, tak ľudia v minulosti žili v relatívnej istote, že Zem je niečo veľké, nezničiteľné, že ju my ľudia nedokážeme zničiť. Človek síce vedel že umrie, ale mal svoju „istotu“, že život pôjde ďalej aj bez neho, že tu nezničíme našu základnú platformu pre život. Ešte nedávno Hviezdoslav písal, že „hory lesy dobre vám je, z plna miazgy z celej vlohy rastiete si do oblohy, nik vám väzy nepoláme, nepodráža zradne nohy“ a v protiklade tomu staval neistú sociálnu situáciu človeka. Lenže dnes vieme, že hory- lesy poľahky môžme zničiť, že sme schopní otráviť zdroje vody, že vieme úplne zdevastovať svoje prostredie, že máme arzenál na zničenie niekoľkých takýchto planét. Dnes jednoducho nemáme istotu, že sa sami nezničíme, Zem sa nám „zmenšila“, nemáme biele miesta na mape, človek ktorý by aj chcel, nemá kam uniknúť, lebo už niet žiadneho priestoru za hranicami civilizácie, niet žiadneho divokého západu, ani východu, žiadneho územia slobodnej prírody, kde to funguje bez ľudí, kde je človek iba ojedinelý návštevník. Ak ešte takéto miesta sú, tak sú čoraz menšie a ohrozenejšie, prípadne sa jedná iba o extrémne územia s podmienkami skoro nevhodnými pre život. Takže ľudia dnes žijú vo svete z ktorého niet úniku za oceán, ani za hranice, všade sú stopy, väčšinou deštruktívne stopy človeka. A nad všetkými visí damoklov meč samozničenia ľudstva.
    Veci ako hviezdy na oblohe, čistá voda v potoku, čistý vzduch atď… už nie sú samozrejmé, samozrejmosť sa stala luxusom. Toto sa jednoducho nedá uzavrieť tak, že sociologický prieskum ukázal, kde sa naša spoločnosť nachádza a je to fajn, lebo žijeme o 50 rokov dlhšie a máme blahobyt. Čo sa však deje v ľudských dušiach? Kto to odmeria a napíše do štatistík? A kam to celé smeruje? Nie je dnešný blahobyt a prosperita, iba posledným zábleskom pred zrútením civilizácie do hodnotového, ekonomického a ekologického kolapsu? Neuvedomujeme si, že väčšina našich dnešných výdobytkov je získaná na dlh, ktorý budú splácať budúce generácie? Že toto je trvalo neudržateľný stav? Že po žúre prichádza bolenie hlavy a bordel, ktorý treba upratať? A čo tretí svet? Môže celý svet žiť v takom blahobyte a takej prosperite, ako súčasný západ? Máme zdroje a priestor na pokračovanie a šírenie dnešných západných životných štandardov? Dieťa z nejakého slumu v treťom svete sa môže dožiť 80 rokov v prosperite? Nie je to tak že táto naša civilizácia je parazitická? Nie sme rakovinou, ktorá tiež krásne prosperuje, ktorej bunky si utešene dlho žijú, a prosperujú, pokiaľ nádor nezabije celé telo a potom skapú s ním??? Je tu viac otáznikov, ako odpovedí.

    • Super postreh, 100 percentny suhlas. Nestotoznujem sa s pohladom autora tohto clanku na vec, zda sa mi to povrchne zhrnute. Zvlast tie vyskumy a archeologicke vykopavky – nepojednavaju o nicom. Kolko archeologickych nalezov, ktore napr. vyvracaju Darwinovu teoriu bolo publikovanych? Historia si zverejni a odsuhlasi iba co sa jej hodi…

      • „Kolko archeologickych nalezov, ktore napr. vyvracaju Darwinovu teoriu bolo publikovanych? Historia si zverejni a odsuhlasi iba co sa jej hodi…“
        milujem kreacionistov. jeden jediny dokaz proti darwinovej teorii a svet sa zmeni.
        btw. aj gravitacia je teoria

  2. A čo tak pozrieť si aj nejaké dokumenty Pavla Barabáša? Navštívil mnoho prírodných národov, či rôznych kultúr. Napríklad pygmejov, ktorí nie že nepoznajú vojnu, oni to slovo nemajú ani len v slovníku. Konflikty riešia humorom a tancom. Pre nás niečo nepredstaviteľné. A takých mierumilovných lovcov a zberačov je vo svete viac. Spojenie ušľachtilý divoch nemám veľmi rád, pretože to vyvoláva pocit akoby mali byť ušľachtilí všetci. Chovanie ľudí je do určitej miery determinované aj prostredím v ktorom žijú. Čiže je úplne prirodzené, že prírodné národy si tú prírodu budú vážiť a chrániť oveľa viac, keďže ich prežitie je na nej priamo závislé. Háčik je v tom, že aj to naše je na nej závislé, lenže ľudia už si to tak neuvedomujú, viditeľnejšie a hmatateľnejšie sú peniaze a úcta k prírode sa stráca. Takže je úplne na mieste, ak poukážeme na rebríček hodnôt týchto národov, tak ako to robí Barabáš vo svojich dokumentoch, či spomínaný Avatar. Pretože to je to, čo našej spoločnosti chýba. Čo sa týka tých chorôb, tak tie nálezy z Egypta by som do toho veľmi nepočítal, pretože to už bola predsa civilizácia. Jasné, že aj oni trpeli chorobami ale lovec a zberač na tom bude určite zdravšie ako civilizovaný človek, už len z dôvodu, že u nich ešte funguje prirodzený výber a prežívajú len tí najsilnejší. A k tomu ešte pridajme život v súlade s prírodou, alebo teda trošku vedeckejšie povedané, život, na aký ho evolúcia pripravovala 2 milióny rokov. Samozrejme že pokrok je potrebný, technológia je asi to jediné, čo nám môže pomôcť, ale bol by som nerád ak by to bolo na úkor prírody.

  3. Celkom som nepochopil zmysel tohto článku ? Je tam množstvo vyňatých faktov z rôznych zdrojov, ale čo nám má povedať ? Že sa máme vynikajúco a len tak ďalej pokračujme v likvidovaní planéty, veď sme „zdraví a šťastní“ a užívajme si ? Že naše deti už nezažijú čistú prírodu aj keď s jedmi a dravcami, ale sú na tom lepšie ? že je v poriadku že po našom blahobyte ostávajú odpadmi a rôznymi chemikáliami znečistené vody a pôda ? Snaží sa autor ospravedlniť svoje počínanie tým, že bol mladý a hlúpy keď sa snažil žiť prírodnejšie ? Alebo je to len sklamanie autora zo samého seba, že nedokáže zastaviť to, do čoho sa rútime a radšej sa pridá k nevedomému spokojnému „davu“ ? Lenže všetci kto máme deti im chceme zanechať aj niečo iné, ako hmotný majetok. A na to autor článku pozabudol. Niekedy mladí ľudia vidia viac a majú silu meniť svet k lepšiemu. Kedy sa to stratí? kedy podľahnú sklamaniu a začnú ospravedlňovať svoje konanie a hľadať výhovorky a dôkazy ako sa to nedá a nemá význam ?

  4. Veľmi dobrý text, ktorý odhaľuje rôzne mýty, tvoriace súčasť našej identity. Škoda, že prehliadaten najdôležitejší, ktorý ohrozuje existenciu našej civilizácie, že stály hospodársky rast je udržateľný, že takto môžeme pokračovať stále ďalej k svetlým zajtrajškom, že prírodné predpoklady našej existencie nemôžeme ohroziť.

  5. Autor tne do ziveho, ako sa ukazuje podla dotknutych komentarov zasnenych romantikov. Kriticke myslenie je vysadou len maleho percenta ludi

  6. Autor cielene vytrhol mnoho skutočností z kontextu, len „aby zaťal do živého“ a vlastne sa len zaradil do kategórie, ktorú v článku zatracuje (ľudia ktorý zneužívajú kúltúru bio-, eko- vo svoj prospech) aby si zvýšil svoj rating. Ponúkol tam aj zaujímavé informácie, ale „zabudol“ spomenúť fakty, ktoré súčasné tempo rozvoja civilizácie stavajú do nepriaznivého svetla (napríklad mimo milióna iných reálne dokázané zníženie biodiverzity). Takže podľa mňa aj keď je ten článok plný faktov, je veľmi slabý a zavádzajúci. Súhlasím s väčšinou komentárov, ktoré s autorom nesúhlasia.

  7. Zda sa ze autorovi sa svojim postojom podarilo polarizovat spravnych kriticky mysliacich a uboho zasnenych romantikov. Po svojom nastupe medzi pol percenta najbohatsich ludi na svete sa znovu zaradil medzi kriticky mysliacich bojovnikov za jednofarebny pohlad a dava to najavo.
    Pozrite videjko ktore ukazuje mierumilovnost naseho modelu civilizácie voci divochom, ktorych „Vojny a boje v minulosti boli všadeprítomné a smrtiace. Skupiny lovcov a zberačov sa nachádzali v permanentnom konflikte.“ http://www.survivalinternational.org/awa

    Na druhej strane suhlasim, ze je velmi potrebne hovorit aj o zaslepených vyznávačochnavratu k prirode, romantizovanej minulosti, fanatickych vyznavacoch veganstva a dalsich vier ci kultov. Hlboky zmysel to ma ale hlavne vtedy, ked vidime aj brvno v svojom oku, ked spolu s nimi postavime na pranier fanatizmus vedecky, dobre racionalne podlozeny citatmi a statistikami avsak postradajuci ludskost, sucit k dusi (aj vlastnej). Prajem vela rovnovahy. robo

  8. Môj názor je že negatívne reakcie pod článkom si nijako neodporujú s článkom na ktorý reagujú, pretože hovoria o rozdielnych veciach.

    Článok podľa mňa hovorí o tom že nieje správne odmietanie všetkého moderného a dúfanie že sa tým všetko zlepší, alebo hádzanie všetkej viny na moderné výdobytky. Niektoré reakcie hovoria o tom že ak by sme žili život tak ako kedysi tak by možno kvalita života bola vyššia (možno).

    Niektoré hovoria že si ničíme planétu a žijeme neudržateľným spôsobom.

    Všetko to je pravda. 🙂

  9. Poucne
    Ale pozastavil som sa nad tymi indianmi
    napadli ich keď prerábali opevnenie
    V juznej dakote? Preriovi indiani?
    Oskalpovali ich stopäťdesiat rokov pred kolumbom ked indiani sa naucili skalpovat az od mexicanov

Odpovedaj