Naozaj je pseudoveda neškodná?

2

Veda nie je dokonalá, no je to najlepší nástroj, ktorý ľudstvo vyvinulo v snahe pochopiť seba a svet okolo nás. Osvojením vedeckého prístupu sa zrazu svet začne javiť nie ako miesto plné démonov, ale ako miesto čakajúce na spoznanie.

Správy o protiočkovacích hnutiach, požiadavky vyučovania kreacionizmu ako vedy na školách a pofidérne výroky o zdravotných účinkoch zvláštnych diét postačujú na to, aby sa človek zamyslel nad tým, či niektorí ľudia už úplne zabudli alebo zavrhli vedeckú metódu.

Astronóm Carl Sagan povedal:

V každej krajine by sme mali učiť deti vedeckú metódu a dôvody spísania listiny práv. Poviedlo by to k istej slušnosti, pokore a pocitu súnaležitosti. Oddávna je ľudskou prirodzenosťou vidieť za neznámym démonov či tajomné sily. Kritické myslenie môže byť to jediné, čo stojí medzi nami a podľahnutím tejto temnote.

 

Napriek pokroku vo vzdelávaní a v životnej úrovni sa svet mnohým zrejme javí ako strašidelné miesto – obloha plná chemikálií, unášajú nás mimozemšťania a za nitky sveta poťahujú vládne či korporátne konšpirácie. Ako Stephen Hawking sucho poznamenal: „Ak nám vlády tieto veci zatajujú, robia to lepšie, ako akúkoľvek inú činnosť, ktorej sa venujú.“

V čom je „alternatívna veda“ nebezpečná?

Ako môže uškodiť liečenie rakoviny alternatívnou medicínou? Prečo by ostatných malo zaujímať, či dám svoje deti zaočkovať? Podobné rozhodnutia príliš často vychádzajú z nedostatočného pochopenia toho, ako veda funguje. A obvykle za tým stojí čísi komerčný záujem.

Napríklad americká blogerka Vani Hari, známa ako Food Babe, tvrdí, že sa venuje výskumu a odhaľovaniu problémov so stravovaním (a súčasne dostáva príspevky od spoločností predávajúcich „prírodné“ potraviny). Príkladom výsledku jej precízneho výskumu je skúmanie vplyvu mikrovĺn:

Voda vystavená mikrovlnnému žiareniu vykazovala fyzikálnu štruktúru podobnú tej, akú nadobudla pri opakovanom vystavovaní slovám „satan“ a „Hitler“.

Skutočnosť je taká, že vo vede neexistujú žiadne autority. Existujú nanajvýš odborníci, a ešte aj ich názory môže ktokoľvek spochybniť – pokiaľ vie kritiku založiť na dostatočných dôkazoch. Ak milióny ľudí pokladajú niekoho za „autoritu“ a akceptujú jeho výroky, čo ako absurdné, môžu si ublížiť alebo predčasne umrieť.

Ak sa vám to zdá vzdialené, pozrime sa na dve „wellness“ blogerky z Austrálie. Belle Gibson propagovala svoje recepty z nespracovaných potravín a alternatívne terapie (v podobe knihy a mobilnej aplikácie) ako „prirodzenú“ zbraň vo svojom boji s rakovinou – rakovinou, o ktorej neskôr priznala, že si ju celú vymyslela. Alebo „wellness bojovníčka“ Jessica Ainscough, propagujúca na svojom blogu pseudovedu „prirodzeného liečenia“, ktoré však nedokázalo vyliečiť jej naopak veľmi skutočný sarkóm. Jessica zomrela vo februári 2015.

Rakovina je hrozná tak pre tých, ktorí jej čelia, ako aj pre ich rodiny. Propagácia týchto „wellness“ blogerov (či už nevedome alebo pre svoj osobný profit) nie je iba urážkou týchto ľudí a tých, ktorým rakovina zobrala najbližších. Je to tiež nezodpovedný čin.

Podobné to je aj s dezinformáciami a ignoranciou vedy v antiočkovacom hnutí, ktoré nielenže ohrozuje naše vlastné deti, ale má vplyv na životy všetkých ľudí.

Šírenie pseudovedy môže zabíjať, a to je skutočný dôvod, prečo by sme mali propagovať spôsob, akým vedecká metóda funguje. Vybaviť ľudí kritickým myslením, aby mohli čeliť kontroverzným tvrdeniam.

elektro-metabograf

Elektro-metabograf zo 40. rokov 20. storočia. Mal liečiť choroby rádiovými vlnami. Bez akéhokoľvek vedeckého zdôvodnenia – ale nevyzerá skvelo?

Svet plný démonov

Náš školský systém však namiesto učenia detí, ako kriticky analyzovať svet okolo nich prostredníctvom zdravého skepticizmu, učí žiakov prijímať argumenty autorít. To časom môže prejsť do hlbokej ignorancie vedeckého prístupu a vytvoriť tak hlbokú priepasť medzi vnímaním a chápaním sveta človeka so schopnosťou kriticky myslieť, a tými ostatnými. Do tejto priepasti vstupuje nedôvera, šarlatáni a konšpiračné teórie.

Náš svet utvára veda a technológia. Napriek tomu iba máloktorí z nás vede a technológii rozumejú. To je návod na katastrofu. Ani 20 rokov od vydania Saganovej knihy Svet plný démonov: Veda ako sviečka v temnote sa situácia nezmenila.

Bez vysokoškolského vzdelania – či bez vedeckého titulu – môže byť náročné pochopiť a interpretovať vedecké výsledky. Dokonca aj vedci pracujúci v jednej oblasti môžu mať problémy pochopiť výsledky v inej oblasti, pretože v súčasnej vede sú vysoké nároky na špecializáciu. Špecializácia vyžaduje čas, ktorého má každý z nás iba obmedzené množstvo. Doba všestranných géniov ako da Vinci či Leibniz, ktorých odbornosť pokrývala oblasti od matematiky, mechaniky a vynálezov až k filozofii, politike, anatómii či medicíne, je nenávratne preč.

vedecka_metoda

Vedecká metóda v skratke.

Vyplnenie medzery

Našťastie ani vedec nemusí ovládať všetko, a netreba to ani na využívanie princípov vedeckého myslenia. V skutočnosti ozajstné vedecké myslenie vystihol Sokrates, ktorý tvrdil, že tí najmúdrejší vedia, že nič nevedia. Neil deGrasse Tyson zase povedal: „Nevedieť nie je hanba. Problém nastáva vtedy, keď iracionálne úvahy a správanie zaplnia vákuum, ktoré zanechala nevedomosť.“

Jediná požiadavka pre vedecké myslenie je schopnosť použiť vedeckú metódu v každodennom živote. Toto by mali vedci učiť ostatných – že veda je jediný nám dostupný nástroj na zisťovanie objektívnej pravdy. Že je to aparát schopný sebakriticky opravovať svoje chyby. Aparát, ktorý testuje nápady v reálnom svete. A dôkaz sa nachádza všade okolo nás – od vedeckých princípov, podľa ktorých funguje displej, na ktorom tento text čítate, cez výrobné procesy a materiály potrebné na jeho výrobu až po elektrinu, ktorá ho napája.

Veda nie je dokonalá, no je to najlepší nástroj, ktorý ľudstvo vyvinulo v snahe pochopiť seba a svet okolo nás. Osvojením vedeckého prístupu sa zrazu svet začne javiť nie ako miesto plné démonov, ale ako miesto čakajúce na spoznanie. Carl Sagan tiež povedal: „Na svete je dostatok zázrakov, nemusíme si vymýšľať vlastné.“

zdroj: Eduardo Nicolas Schulz: Pseudoscience and conspiracy theory are not victimless crimes against scienceThe Conversation (preklad Juraj Vyskočil)

titulná fotka: Passé – Futur/Tom/Flickr

Zdieľaj:

O autorovi

Vyštudoval kybernetiku, pracuje ako prekladateľ a dátový analytik. Zaujíma sa o astronómiu, dejiny, bojové umenie, históriu a popularizáciu vedy. Má rád teóriu chaosu, teóriu hier a behaviorálnu psychológiu. Podieľal sa na piatich prekladoch vedecko-populárnych knižiek.

2 komentáre

  1. Dakujem za preklad vyborneho clanku. Pre citatela by bolo vhodne uviest v zdroji meno autora ‚Eduardo Nicolas Schulz‘ aj pod clankom, inak posobi jeho fotka a meno vpravo od clanku bez referencie a citatel nevie kto je ta osoba a ako suvisi s clankom…

Odpovedaj