Mirka Kneslová: Na plagáty nemôžem dať astrofyzika s rozhalenou hruďou

0

„Chápem, že skeptický pohľad neprináša ľuďom zvyčajne veľa úľavy – lebo je naozaj realistický, prozaický a dosť “tvrdý” – na rozdiel od náboženstva, ezoteriky a podobne. Mne osobne však práve racionálne a kritické myslenie úľavu prináša a pomáha mi riešiť aj ťažké životné situácie,“ hovorí Mirka Kneslová, majiteľka originálnej bratislavskej kaviarne EduCafe zameranej na rozvoj kritického myslenia.

Čo Vás inšpirovalo k založeniu kaviarne?

EduCafe vzniklo v prvom rade ako priestor pre neformálne vzdelávacie aktivity dospelých. V oblasti vzdelávania dospelých a dospievajúcich som totiž celý svoj profesný život pracovala a keď som sa rozhodla, že je čas založiť “niečo svoje” – rozhodne som v tom chcela pokračovať.

EduCafe sa od svojho vzniku profiluje, ako priestor na podporu kritického myslenia, vedeckého skepticizmu, popularizácie vedy. Prečo práve takéto zameranie?

Jeden dôvod vychádza z hľadania toho, čo chýba na trhu vzdelávania dospelých – je tu uspokojivo pokrytý dopyt po kurzoch na rozvoj jazykových zručností a tiež mäkkých i manažérskych zručností, kreatívne kurzy sú tiež na vzostupe. No veľmi úzka je ponuka kurzov zameraných na získavanie a rozvíjanie poznatkov z rôznych vedných oblastí, ktoré ľudí vo voľnom čase zaujímajú, no nemajú sa kde a s kým o nich baviť. Také kurzy som videla úspešne fungovať napr. v Londýne, Štokholme i Viedni, alebo aj v porovnateľnejšej Ljubljane, Varšave alebo Prahe.

Podľa toho, ako rýchlo sa dnes šíria sociálnymi sieťami rôzne hoaxy, konšpiračné teórie a pseudovedecké teórie je vidieť, že podobné aktivity u nás naozaj chýbajú.

Áno, na Slovensku narastá potreba (do)vzdelávania dospelých v spoločensky veľmi významných oblastiach a zručnostiach, ktoré však školy a formálne inštitúcie z rôznych dôvodov nedokázali rozvinúť. Poprípade stihli aj vytvoriť negatívne konotácie s pojmami ako “vzdelávanie” či “učenie sa”. Tieto “zručnosti” zahŕňajú najmä: kultivované prezentovanie svojho názoru, správna argumentačná logika, poskytovanie konštruktívnej spätnej väzby, kritické myslenie, pochopenie písaného i hovoreného textu, využívanie a verifikácia informačných zdrojov, ekonomická a finančná gramotnosť, a tiež niečo ako “občianske povedomie a aktivizmus”. Teda práve tie oblasti, v ktorých, ako ukazujú dlhodobé výskumy, za vyspelými európskymi krajinami zaostávame. Odtiaľ teda orientácia na kritické myslenie a veci s tým súvisiace.

V istom zmysle suplujete to, čo by sa mali ľudia učiť v školách?

Spomínané zručnosti predstavujú u ľudí veľmi citlivú oblasť a ich “naučiteľnosť” je náročná, ich osvojenie vyžaduje iné metódy, na aké sú ľudia zvyknutí z bežného verejného vzdelávania. V EduCafe tieto prekážky pomáha prekonať “neformálnosť vzdelávania” – ktoré prebieha ako veľmi prirodzené, v príjemnom prostredí kaviarne, s dobrým občerstvením, ktoré nevyvoláva negatívne asociácie so školou.

Účinnosť takéhoto neformálneho vzdelávania som odsledovala aj na rečníckych kluboch, ktoré tiež v EduCafe hostím. Ich atribútmi sú uvoľnená atmosféra, pravidelnosť, zdieľanie, vzájomné učenie sa prostredníctvom interaktívnych prednášok, rozhovorov, riešení úloh a problémov…

Ako vnímate stav kritického myslenia a porozumenia vede u širšej verejnosti na Slovensku?

Odpoveďou na túto otázku je aj môj najosobnejší dôvod k vytvoreniu EduCafe. Mám veľa priateľov pracujúcich v oblasti vied – prírodných, technických, humanitných – ktorých si nesmierne vážim. Títo ľudia sú zvyknutí, že každé tvrdenie, ktoré vyhlásia, musia podložiť rozumnými argumentami. Na druhej strane vidím samozvaných expertov, liečiteľov, osvietených a mesiášov v rôznych oblastiach, čo nemajú žiadnu úctu voči vzdelaniu a rokom tvrdej práce, vypúšťajú hocijaké klamstvá, zavádzajú a podvádzajú ľudí. Zneužívajú silné a krásne slová ako “pravda” či “sloboda slova”. Znepokojuje ma ochota ľudí im uveriť, napriek vysokej dostupnosti informácií a poznatkov. A ako príčinu vidím práve nedostatok kritického myslenia a súvisiacich zručností, ktoré by im pomohli zorientovať sa.

Prečo sme sa do tohto stavu dostali?

Na Slovensku sa z celkom pochopiteľných dôvodov znižuje dôvera ľudí k vzdelávacím i zdravotníckym inštitúciám a tým narastá ich spochybňovanie, odmietanie, a odklon od toho, čo reprezentujú – všeobecnú vzdelanosť, kvalifikovanú zdravotnú starostlivosť atď. Utiekanie sa k alternatívnej “vzdelanosti” šírenej na internete i alternatívnej zdravotnej starostlivosti je však bez použitia kritického myslenia nebezpečné.

Chápem tiež, že skeptický pohľad neprináša ľuďom zvyčajne veľa úľavy – lebo je naozaj realistický, prozaický a dosť “tvrdý” – na rozdiel od náboženstva, ezoteriky a podobne, ktoré síce úľavu aj útechu poskytujú, otázna je však kvalita a “doba pôsobenia” takejto úľavy. Mne osobne práve racionálne a kritické myslenie úľavu prináša a pomáha mi riešiť aj ťažké životné situácie.

Mám priateľov pracujúcich v oblasti vied, ktorých si nesmierne vážim. Títo ľudia sú zvyknutí, že každé tvrdenie, ktoré vyhlásia, musia podložiť rozumnými argumentami. Na druhej strane vidím samozvaných expertov, liečiteľov, osvietených a mesiášov v rôznych oblastiach, čo nemajú žiadnu úctu voči vzdelaniu a rokom tvrdej práce, vypúšťajú hocijaké klamstvá, zavádzajú a podvádzajú ľudí.

Čo je kľúčom k rozvoju kritického myslenia?

Počas celej svojej praxe sa stretávam s nedostatkom kritického myslenia v oblastiach, kam najviac patrí – vo vzdelávaní. Nechcem zachádzať do príliš širokých spoločenských súvislostí – základnú príčinu vidím v nedostatočnom priestore na rozvíjanie kritického myslenia a tiež ďalších spomínaných zručností vo formálnom vzdelávaní, už od predprimárnej edukácie. Etická výchova či občianska náuka, ktoré ich majú v najväčšej miere zastrešovať na ZŠ a SŠ, bývajú marginalizovné, dopĺňajúce úväzok učiteľom a snaha o “prierezovú” integráciu týchto zručností do všetkých predmetov, vzhľadom na iné priority škôl a učiteľov, zostáva formálna.

(Ne)populárnosť prírodných a technických vied je podľa mňa otázkou kvality ich výučby, keďže je to učiteľ, kto vo vzdelávacom procese vytvára i ničí študentom vzťah k týmto predmetom. Čiže, pri odpovedi, ako tento stav zlepšiť sa vrátim tam, kde tento “stav” začína – vo vzdelávaní.

Na základe čoho si vyberáte hostí, ktorých pozývate do kaviarne na prednášky?

Inšpirovala som sa niekoľkými konceptami vzdelávania dospelých, avšak EduCafe je zatiaľ tak novým “formátom”, že inak, ako pokusom a omylom to nejde. Oslovujem ľudí, ktorí sa venujú zaujímavým oblastiam, publikujú, blogujú, vystupujú, venujú sa popularizácii vedy. Je úžasné, že od takých ľudí ma v dnešnej dobe delí jediný e-mail. Takže, nasledovali pozvania a bola som sama príjemne prekvapená odozvou od tých “top”, ako napríklad pán Jiří Grygar – jeho prednáškou sme aj “múdre utorky” zahájili, úžasne reagoval Peter Szolcsányi, veľmi ma povzbudili aj Andrej Lúčny i Dušan Valent a ďalší – Pavol Hardoš či Juraj Smatana, ktorí sa sľúbili a na ktorých sa už teším.

Jiří Grygar potom dokonca informoval českých skeptikov z klubu Sisyfos a spisovateľka Věra Nosková, ktorá urobila v EduCafe dve prednášky sa mi, na moje veľké potešenie, ozvala sama. Kľúč výberu je jednoduchý – zaujímaví ľudia z oblasti vedy alebo jej popularizácie, ktorí mi sedia aj ľudsky. Rada by som vytvorila aj skupinku stabilných prednášajúcich.

Domcek_Detstvo_detom

Prednáška Jiřího Grygara s názvom “Proč astrologie nefunguje kdežto astronomie ano?” zaplnila priestory kaviarne.

Priestor funguje pomerne krátku dobu, ako hodnotíte doterajšie aktivity a ohlas návštevníkov?

EduCafe funguje od začiatku apríla a okrem aktivít na podporu vedy a kritického myslenia je EduCafe myslené počas dňa aj ako priestor na prácu a stretnutia a tiež ako priestor, ktoré si môžu prenajať organizácie i firmy na realizáciu vlastného vzdelávania. Okrem utorkových prednášok sa môžu záujemcovia zúčastňovať stretnutí rečníckych klubov v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku. Do dramaturgie som ešte zaradila hravé večery – tiež výborný a veľmi prirodzený pôsob učenia sa a kreatívne i umelecké večery, autorské čítania.

Uvedomila som si však, že priniesť na týždennej báze kvalitnú prednášku nie je jednoduché. Musím pripustiť, že ma “vyhecovali” rôzne alternatívne vzdelávacie ezoterické centrá, kde fungujú prednášky a besedy ako na bežiacom páse – nie je však ťažké aj denne organizovať “tliachanie” pred publikom, ktoré málo čo spochybní (lebo “kto tomu neverí, je duchovne zaostalý”). Prednášať a pracovať s ľuďmi takým spôsobom, aby bolo rozvíjané kritické myslenie je rozhodne ťažšie. Tiež narážam na špecifiká marketingu takýchto podujatí – ľudí nemôžem lákať na prednášky spôsobom: “Príďte a jeho slová Vám zmenia život…, alebo “Táto prednáška Vás naučí, ako byť šťastným” či “Zistite tajomstvo života len za 100 Eur” a na plagáty dať príťažlivú fotku astrofyzika s rozhalenou hruďou a vejúcimi vlasmi či biochemika vo vyšívanej ľanovej košieľke s uhrančivým pohľadom. Môžem zaujať kvalitným obsahom, kvalitným rečníkom a jedinečnosťou celého podujatia.

Na čo sa môžeme tešiť, aké sú plány do budúcnosti?

Teraz prechádzame úvodnou fázou – je to obdobie etablovania, špecifikácie cieľovej skupiny, experimentov a hľadania toho, čo ľudí najviac osloví. Mojim cieľom je zistiť, aký formát aktivít a aké obsahy a témy budú trvalo udržateľné. Nezostaneme pri prednáškach. Tie “najproduktívnejšie” oblasti chcem rozpracovať do dlhodobejších, pravidelných a opakovateľných didaktických celkov, ktoré budú mať špecifické ciele, budú určené pre menšie skupinky. Portfólio aktivít na podporu kritického myslenia a vedy teda plánujem rozdeliť na pravidelné kurzy pre menšie skupinky a jednorazové popularizačné prednášky pre širokú verejnosť.

Najbližšie sa budeme venovať faktom a mýtom v onkologickom výskume a tiež konšpiračným teóriám. Na júl a august pripravujem “Letnú školu kritického myslenia”, kde vyskúšam aj iné formy ako prednášky, a po tomto “odpilotovaní” dúfam, že na jeseň už budem schopná ponúknuť spomínané kurzy.

V EduCafe vznikla aj myšlienka založiť slovenský klub vedeckého skepticizmu, mohli by ste povedať v akom stave je táto iniciatíva?

K založeniu tohto klubu nás veľmi povzbudila Věra Nosková, ktorá bola pri zakladaní Sisyfa – ten funguje v Čechách už 20 rokov a dokázal obhájiť svoje opodstatnenie a význam v odborných kruhoch aj medzi širšou verejnosťou. Na Slovensku existuje viacero iniciatív o skeptický klub, väčšina je na báze facebookových skupín, dostať to do podoby “solídneho” klubu so všetkým, čo k tomu patrí – misia, stanovy, ciele, členská základňa, stretnutia, agenda, propagácia, udržiavať to a rozvíjať – nie je ľahká úloha.

Momentálne je myšlienka v stave “je to skvelé, poďme to urobiť”, záujemcov a podporovateľov je veľa. Všetko bude jasnejšie po prvom “offline” stretnutí týchto ľudí, ktorých s Dušanom Valentom plánujeme osloviť a v najbližších týždňoch v EduCafe zorganizovať. Vieme sa veľa inšpirovať aj poučiť od Sizyfa, bude však nutné zohľadniť slovenské špecifiká. Domnievam sa, že na to, aby taký klub získal vážnosť je kľúčové nepodceniť jeho “uvedenie na trh” a s tým súvisí veľmi veľa práce ešte predtým, ako vôbec môžeme hovoriť o klube.

Vďaka za rozhovor, prajem veľa úspechov.

Zdieľaj:

O autorovi

Zakladateľ a editor magazínu priestori.sk. Živí sa ako slobodný umelec, vedie skupinu profesionálnych tanečníkov Anta Agni, založil umeleckú agentúru Argolla productions, v ktorej pôsobí ako kreatívny producent. Vo voľnom čase sa venuje nezávislému publikovaniu, článkami prispieva aj do denníka Sme. Vydával časopisy 10 000 ďalších stromov, Kruh života a ŽANŽ, je autorom publikácie Mýty a predsudky.

Odpovedaj