Michael Shermer: Žijeme vo veku vedy a morálneho pokroku

2

„V súčasnosti sme svedkami morálneho pokroku v mnohých oblastiach ľudského života. Dôležité je pochopiť, ako a prečo k nemu prišlo. Ak to dokážeme, budeme vedieť, ako pokračovať ďalej,“ povedal v rozhovore Michael Shermer, vplyvný americký intelektuál, zakladateľ časopisu Skeptic a prispievateľ do popredných svetových médií. Michaela sme sa opýtali na jeho novú knihu Moral Arc, na to, čo považuje za základné kritérium pri posudzovaní ľudskej morálky a hlavne na úlohu, akú zohráva vo vývoji ľudskej spoločnosti veda a racionálne myslenie.

Podtitul Vašej novej knihy znie “Ako veda pomáha ľudstvu napredovať k pravde, spravodlivosti a slobode.” Je vedecký pokrok skutočne pre každého požehnaním? Zoberme si obete thalidomidovej aféry. Tisíce detí sa narodili ťažko postihnuté aj preto, že ich matky jednoducho dôverovali odborníkom a vedeckému poznaniu. 

Morálny pokrok, ktorý prináša veda nie je zaručený ani neovplyvňuje všetkých ľudí rovnako. Nemožno však ani povedať, že je iba vecou šťastia či náhody. V prípadoch, akým bola thalidomidova aféra, nejde ani tak o morálnu otázku, či je vedecký pokrok správny, ale o to, ako predchádzať podobným omylom. V okamihu, keď odborníci zistili, že poškodzuje ľudský plod, bol liek okamžite zakázaný. Riešením teda nie je menej vedeckého poznania, práve naopak – vylepšovanie vedeckých metód a kontrolných mechanizmov.

Veda a technológia však v niektorých prípadoch slúžia deštrukcii úplne zámerne. Povedzme jadrové zbrane, ktoré majú potenciál zničiť život na planéte.

Jadrové zbrane sú skutočným nebezpečenstvom a počas druhej svetovej vojny predstavovali existenčnú hrozbu pre celé ľudstvo. Dnes tomu tak už nie je. Aj keď svet s obavami sleduje zahrávanie sa s jadrovou hrozbou zo strany Severnej Kórey alebo Iránu, faktom ostáva, že celkový počet jadrových zbraní klesá. V roku 1986 bolo na svete 70 000 jadrových zbraní, dnes ich je podľa Federácie amerických vedcov (Federation of American Scientists) 17 300, pričom 94% z nich vlastnia Spojené štáty americké a Rusko. Z 194 krajín sveta, iba 9 vlastní jadrové zbrane, 185 krajín sa zaobíde bez nich. Ak hovoríme o jadrovej hrozbe, svet je bezpečnejší ako kedykoľvek po roku 1945.

V knihe Moral Arc popisujem, ako môže vyzerať postupný proces, na konci ktorého je takzvaný Bod Nula, to znamená okamih, kedy jadrové zbrane nevlastní žiadna krajina.

Vplyv človeka na životné prostredie je ďalšia globálna hrozba. Klimatické zmeny tiež možno vnímať ako neželaný dôsledok vedecko-technického pokroku?

Globálne otepľovanie spôsobené ľuďmi predstavuje reálny problém a s vysokou pravdepodobnosťou zásadným spôsobom v najbližších desaťročiach ovplyvní naše životy. Na rozdiel od jadrových zbraní ho však nepovažujem za existenciálnu hrozbu. Máme čas uskutočniť potrebné zmeny, redukovať produkciu skleníkových plynov, nahradiť spaľovanie fosílnych palív využívaním obnoviteľných zdrojov. Z časti sa to už odohráva, no musíme urobiť viac. Za zmysluplné považujem investičné stimuly, ktoré budú motivovať ľudí zapojiť sa významnejším spôsobom do ekonomiky obnoviteľných zdrojov.

Vedu a techniku bežne vnímame ako nástroje, ktoré možno použiť dobrým alebo zlým spôsobom, podľa toho, aká je morálka ľudí, ktorí s nimi narábajú. Jedna z hlavných myšlienok Vašej najnovšej knihy Moral Arc je, že veda sama o sebe robí ľudí morálnejšími. Ako?

V mojej knihe skúmam predovšetkým vzťah príčin a následkov v súvislosti s ľudským konaním a morálnym pokrokom. Čo predurčuje smer morálneho pokroku a ako môžeme ovplyvňovať rôzne premenné v rovnici tak, aby výsledkom bolo ďalšie rozširovanie našej morálnej sféry? Dnes vidíme morálny pokrok v mnohých oblastiach ľudského života, dôležité je pochopiť, ako a prečo k nemu prišlo. Ak to dokážeme, budeme vedieť pokračovať ďalej.

Čo považujete za prejav nášho morálneho pokroku?

Máme k dispozícii dostatok dôkazov o tom, že morálny pokrok je realitou. Mnohé z týchto dôkazov analyzujem v mojej knihe. Zoberme si napríklad neustále sa rozširujúcu oblasť ľudských práv – právo na život, slobodu, vlastnícke práva, právo voliť, právo na slobodu prejavu, slobodu vierovyznania a ďalšie. Vidíme tiež pozitívne trendy v raste ľudskej prosperity, na celej planéte klesá počet chudobných, pribúda počet ľudí, ktorí žijú v materiálnom dostatku a hojnosti. Stále viac ľudí v stále väčšom počte krajín žije dlhšie a zdravšie. Alebo si zoberme vojny. Podľa dostupných údajov v dôsledku vojen v súčasnosti zomiera menšie percento populácie, ako tomu bolo kedykoľvek v histórii nášho druhu. Otroctvo je vo všetkých krajinách postavené mimo zákon, proti ilegálnemu sexuálnemu otroctvu alebo otrockej práci prebieha globálny boj s cieľom úplné ich potlačiť. V stredoveku na 100 000 ľudí pripadalo priemerne 100 vrážd, dnes je tento pomer v rozvinutých krajinách 1 vražda na 100 000 ľudí. Pravdepodobnosť, že zomriete násilnou smrťou je najmenšia v známej histórii. Významný je aj pokrok v spôsobe spravovania spoločnosti. Liberálne demokracie sú na vzostupe, teokracie a autokracie naopak strácajú vplyv.

Paradoxne, keď sa pozrieme na aktuálnu politickú situáciu, vidíme nárast bizarných až nebezpečných myšlienok a osobností – Donald Trump v USA, ale aj extrémistické a populistické strany v Európe.

Áno, ale ide iba o prechodné obdobie. Morálny pokrok sa pohybuje tri kroky vpred, dva kroky dozadu, trendy sú však jasné. Menia sa aj naše kritéria a optika, akou posudzujeme súčasnosť. Dnešní konzervatívci sú napríklad liberálnejší, ako liberáli pred niekoľkými desiatkami rokov.

Dáta nám na jednej strane ukazujú zlepšenie života v rôznych oblastiach, na druhej strane mnohí ľudí cítia, akoby strácali pôdu pod nohami. Prúd nových vedeckých objavov a technických inovácií pôsobí zneisťujúco. Je vôbec možné, aby sme sa dokázali s našim biologickým základom prispôsobiť tak rýchle prebiehajúcim zmenám?

Som presvedčený, že áno. Za posledné storočie sa svet zmenil tak, ako sa pred tým nezmenil za tisíce rokov. Skúsme si spomenúť na všetky zmeny, ktorým sme boli vystavení a na to, ako dobre sme sa im dokázali prispôsobiť. Ľudský druh je schopný adaptácie v naozaj pozoruhodnej miere. Vďaka našim rozumovým schopnostiam dokážeme brať do úvahy rôzne alternatívy, uvažovať v rovine kombinácií a úspešne riešiť prakticky neobmedzené množstvo problémov a odlišných situácií.

Internet, úžasná technológia, ktorá bezprecedentným spôsobom prepojila svet, priniesla zároveň záplavu hoaxov, neoverených informácií, bludov či konšpiračných teórií. Niekedy sa zdá, že ľudia pod ich vplyvom prichádzajú o zdravý rozum.

Sloboda slova a sloboda médií je odpoveďou na dobré a zlé idey. V jasnom svetle vedeckého skúmania klamlivé myšlienky zaniknú a obstoja iba tie zmysluplné.  Samozrejme, je tu aj zodpovednosť médií a odborníkov, ktorí by mali odhaľovať podstatu pseudovedy, klamlivých informácií a konšpiračných teórií.

magazíne Edge píšete, že jednou z najdôležitejších noviniek súčasnosti je „demokratizácia vedy“. Čo si pod tým máme predstaviť?

Demokratizácia vedy je významná historická zmena. V minulosti bola veda doménou pomerne uzavretej elity učencov, často bohatých mužov alebo ľudí, ktorých podporovali bohaté elity. Dnes vidíme, ako na vedeckom pokroku participuje stále viac ľudí. Univerzity sú otvorené každému, kto je intelektuálne dostatočne kvalifikovaný, trieda, rasa, pohlavie alebo náboženské vyznanie už viac nie je prekážkou. Vedu dokonca môžu praktizovať (a v niektorých prípadoch tak aj úspešne robia) ľudia bez titulov. Demokratizácia vedy, to sú aj tisíce online kurzov, virtuálne učebne či dokonca online univerzity, náučné videá, verejne dostupné vedecké databázy, knižnice vedeckých výskumov s otvoreným prístupom. Miliardy ľudí sa stávajú potenciálnymi vedcami, čo znamená, že zásadným spôsobom rastie počet mozgov, ktoré sa môžu podieľať na riešení dôležitých otázok.

Miliardy ľudí sa stávajú potenciálnymi vedcami, čo znamená, že zásadným spôsobom rastie počet mozgov, ktoré sa môžu podieľať na riešení dôležitých otázok.

Akú úloha v morálnom vývoji ľudstva zohrávajú náboženstvá?

Morálny pokrok je v predstavách mnohých ľudí niečo, čo na zem priniesli náboženské učenia alebo rôzne duchovné osobnosti. V mojej knihe argumentujem, že skutočnosť je iná. Morálny pokrok, ktorého sme svedkami v posledných storočiach je výsledkom vedeckého pokroku a sekulárnych hodnôt, ktoré prinieslo osvietenstvo. Keď príde v istej oblasti morálky k pokroku, väčšina náboženstiev sa tomu po čase prispôsobí, ako tomu bolo v prípade zrušenia otroctva v 19. storočí, zrovnoprávnenia žien v 20.storočí alebo uznania práv sexuálnych menšín v 21.storočí.

Zdá sa však, že s prijímaním niektorých práv a slobôd majú náboženstvá problém, alebo im trvá pomerne dlho, kým ich akceptujú.

Základné myšlienky a pravidlá, na ktorých sú postavené náboženské učenia neboli vytvorené s cieľom rozširovať naše morálne cítenie na stále väčší okruh ľudí alebo dokonca na ostatné živé bytosti. Mojžiš neprišiel z hory s návodom, ako urobiť život lepším pre Moabčanov, Edomitov či Midjáncov, alebo akýkoľvek iný kmeň, ktorý žil v blízkosti. Prikázanie „Miluj svojho blížneho“ bolo v staro-zákonných časoch ohraničené na pokrvných príbuzných a ľudí z vlastného kmeňa. Z evolučného hľadiska to bola dobrá stratégia. V situácii, keď sa susedný kmeň nesnažil o nič menšie, ako vyhubiť ten váš, nedávalo veľký zmysel aplikovať pravidlo „miluj blížneho svojho, ako seba samého“ na všetkých ľudí, ktorých stretnete.

Dnes už samozrejme väčšina kresťanov, židov aj moslimov akceptuje myšlienku, že morálne princípy sú univerzálne a mali by sa aplikovať rovnako na všetkých ľudí. Je tomu tak preto, že prijali myšlienku osvietenstva a začlenili ju do svojho svetonázoru. Podstata náboženstiev je však stále kmeňová a xenofóbna, ich prvoradým cieľom je regulovať a určovať morálne pravidlá v rámci ohraničenej náboženskej komunity, nie uvažovať globálne, v rozmeroch celého ľudstva. Rozdelenie ľudí na „nás“, teda tých, ktorí veria v to isté čo my a „tých druhých“, ktorí veria v niečo iné, je súčasťou každého náboženstva. Princípy osvietenstva sú naopak univerzálne, preto majú náboženstvá problém s ich prijatím a robia tak iba neochotne pod silným tlakom politických a kultúrnych zmien.

Do akej miery je smer, akým sa uberá vedecký pokrok formovaný ideológiami alebo náboženskými učeniami?

Všetky ideológie, ktoré majú dnes vo svete rozhodujúci vplyv sa snažia svoje východiská a názory podložiť vedeckým poznaním, takže spoločenský pokrok, ako aj smer, akým sa vyvíja veda sú ovplyvnené kultúrou zakorenenou vo vedeckom poznaní. Žijeme vo Veku vedy.

Všetky ideológie, ktoré majú dnes vo svete rozhodujúci vplyv sa snažia svoje východiská a názory podložiť vedeckým poznaním.

Dokáže veda nahradiť morálne fundamenty náboženských učení? Nestrácame spolu s vplyvom náboženstiev nespochybniteľný základ morálneho uvažovania?

Prečo je zlé zotročiť druhého človeka, mučiť ho, alebo ukradnúť jeho majetok? Takmer každý dnes uzná, že vymenované druhy konania sú zlé. Ale prečo? Vo svojej knihe ukazujem, ako nám veda pomáha odpovedať na tieto otázky.

Základným kritériom pre morálny pokrok je prežitie a prosperovanie živých cítiacich bytostí. Prežitím myslím náš inštinkt zachovania života, prosperovaním myslím prístup k potrave, bezpečnému príbytku a možnosť udržiavať sociálne vzťahy, teda veci, ktoré sú podmienkou fyzického a duševného zdravia. Cítiacou bytosťou myslím tie formy života, ktoré majú schopnosť prežívať emócie, vnímať svet okolo seba, odpovedať na podnety, nadobudnúť vedomie, cítiť bolesť a prežívať utrpenie.

Či už ide o prežitie alebo prosperitu, každé zlepšenie v týchto oblastiach považujem za krok vpred na ceste morálneho rozvoja. Hlavným kritériom sú predovšetkým individuálne bytosti, pretože práve individuálne bytosti, na rozdiel od skupín, kmeňov, rás, národov či pohlaví, sú schopné cítiť, prežívať radosť alebo utrpenie, žiť alebo umierať. Z histórie vieme, že počet obetí a miera utrpenia boli najvyššie v časoch, kedy sa považovalo za správne obetovať jednotlivcov pre dobro skupiny. Stávalo sa to vtedy, keď sa na ľudí prestalo pozerať ako na individuálne bytosti a väčšiu váhu dostali skupinové charakteristiky, akými sú farba pokožky, pohlavie, sexuálna orientácia, vierovyznanie a podobne.

Život a prosperita individuálnych živých bytostí je teda základným kameňom morálky?

Samostatný organizmus je pre biológiu a spoločnosť to, čím je atóm pre fyziku – základnou jednotkou. Prírodný výber aj sociálna evolúcia sú postavené na prežití a prosperite individuálnych živých bytosti. Samozrejme, sme spoločenským druhom, ale každá skupina je zložená z individualít. Tieto individuality sa vyznačujú vôľou prežiť,  odovzdať svoje gény alebo zanechať svoj odkaz vo forme mémov. To je naša esencia a možnosť slobodne napĺňať a rozvíjať túto esenciu je prirodzeným právom. Korene tohto práva siahajú tak hlboko do našej podstaty, že je možné nazvať ho univerzálnym, neodňateľným a nezávislým na konkrétnom politickom usporiadaní či zákonoch, ktoré vyprodukuje určité kultúrne prostredie.

Máme teda univerzálne kritérium, ktoré nám umožňuje posudzovať morálnosť nášho konania: Aký vplyv má naše konanie na prežitie a prosperitu individuálnych cítiacich bytostí? Otroctvo, mučenie, krádež, diskriminácia, to všetko vedie k tomu, že miera v akej cítiace bytosti dokážu prežiť alebo prosperovať sa znižuje. Z toho dôvodu sú takéto druhy konania zlé.

Individuálne bytosti sa vyznačujú vôľou prežiť, odovzdať svoje gény alebo zanechať svoj odkaz vo forme mémov. To je esencia našej podstaty a možnosť slobodne napĺňať a rozvíjať túto esenciu je prirodzeným právom.

Hovoríte, že čím viac vieme o svete a o tom, ako funguje vesmír, tým lepšími ľuďmi sa stávame. Znamená to, že v spôsobe, akým sa vyvinul vesmír, je ukryté akési prirodzené dobro? Mohli by sme si predstaviť aj vesmír stvorený  diabolskou bytosťou. Spoznávať taký vesmír by zrejme neznamenalo stať sa lepším, skôr naopak. Nie je viera vo vedu nakoniec spojená s vierou v dobrý svet, resp. v dobro, ktoré existuje v spôsobe, akým funguje vesmír?

Neodvažujem sa zájsť tak ďaleko, aby som tvrdil, že morálny pokrok je nevyhnutným dôsledkom toho, ako funguje vesmír. Neprinášam ultimátne filozofické argumenty, ale poukazujem na to, že medzi vedeckým pokrokom, spoločenskými, ekonomickými či politickými faktormi a vývojom morálky je kauzálna súvislosť. Pomôžem si citátom Steven Pinkera, ktorého kniha The Better Angels of Our Nature, bola pre mňa veľkou inšpiráciu:

„Neľudské správanie bolo dlhú dobu predmetom moralizovania. Vďaka poznaniu, čo neľudské správanie podporuje a naopak, čo ho potláča, môžeme na neľudské konanie pozerať vo svetle príčin a následkov. Okrem otázky „Prečo existujú vojny?“ sa môžeme pýtať aj „Prečo existuje mier?“. Vďaka tomu sa môžeme sústrediť nie len na to, čo robíme zle, ale aj na to, čo robíme dobre a ako to dobré podporiť.“

Tisíce rokov sa náš druh nachádzal v istom morálnom úpadku, ktorého výsledkom bolo utrpenie miliónov jedincov. Ale pred päťsto rokmi sa stalo niečo prevratné. Vedecká revolúcia viedla k veku rozumu a osvietenstvu, ktoré všetko zmenilo. Je dôležité aby sme pochopili, čo sa presne stalo, ako a prečo tieto zmeny viedli k pozdvihnutiu ľudskosti a rozšíreniu našej morálnej sféry. Toto pochopenie nám umožní pokračovať v nastúpenej ceste.

Vďaka za rozhovor.

.Moral-Arc-paperback-email-banner-v2

Nie každý zdieľa môj optimistický pohľad na vedu a rozum. Veda a racionálne myslenie sa stali za posledné desaťročia terčom útokov na mnohých frontoch: Pravicové ideológie, ktoré nerozumejú vede, náboženskí konzervatívci, ktorí sa boja vedy, ľavicoví postmodernisti, ktorí nedôverujú vede, ak nepodporuje ich idealistické predstavy o ľudskej povahe, extrémni environmentalisti, ktorí by sa chceli vrátiť do pred-vedeckých a pred-industriálnych čias, antivakcinační aktivisti, ktorí veria, že očkovanie spôsobuje autizmus, anti-GMO aktivisti, ktorí majú strach zo zmutovaného jedla, vzdelávací pracovníci, ktorí nedokážu jasne formulovať prečo sú veda, technológia, inžinierstvo a matematika tak potrebné pre existenciu moderných demokratických spoločenstiev.

Charakteristickou črtou dnešnej vedy je argumentácia založená na dôkazoch. Objektívne dáta, teoretické koncepty, experimentálna metodológia, recenzný proces, transparentnosť, otvorenosť kritike, to všetko predstavuje najlepší dostupný spôsob, ako zistiť čo je správne – nie len pri skúmaní prírodného sveta, ale aj pri skúmaní spoločnosti a ľudskej morálky. Mnohé nemorálne presvedčenia sú v skutočnosti faktické chyby postavené na nesprávnych predstavách o príčine a následku. Dnes nepochybujeme o tom, že upaľovanie čarodejníc je nesprávne konanie, ale naši predkovia boli skutočne presvedčení, že ich takéto neľudské konanie dokáže ochrániť pred neúrodou, anomáliami počasia, chorobami a ďalšími katastrofami. Dnes nám veda umožňuje rozumieť lepšie poľnohospodárstvu, klíme, príčine chorôb a mnohým ďalším kauzálnym spojeniam, vrátane toho, akú úlohu hrá v týchto procesoch náhoda. Vďaka tomu už nikto netvrdí, že naše nešťastie zapríčiňujú čarodejnice. To, čo sa kedysi javilo, ako otázka morálky, sa dnes ukazuje, ako faktický omyl.

Pochopenie súvislosti medzi známymi faktami a našimi hodnotami nám môže odhaliť mnohé o našej histórií. Bohovia, ktorí vyžadovali ľudské a zvieracie obete, démoni, ktorí dokázali posadnúť človeka a prinútiť ho aby konal ako šialený, Židia, ktorí zapríčinili, že voda v studniach sa nedala piť, nadradené a podradené rasy, ženy, ktoré musia byť kontrolované mužmi, zvieratá, ktoré necítia bolesť, králi, ktorých moc pochádzala z božej vôle a mnohé ďalšie presvedčenia, ktoré dnes už žiadna vzdelaná osoba neberie vážne. Osvietensky filozof Voltaire to stručne vyjadril v jednej vete: „Ak vás niekto dokáže presvedčiť, aby ste verili absurdnostiam, dokáže vás tiež presvedčiť, aby ste páchali krutosti.“

Jedna z ciest, ako urobiť svet morálnejším miestom je presvedčiť ľudí, aby neverili absurdnostiam. Veda a rozum sú tie najlepšie nástroje, ktoré nám v tom môžu pomôcť. Z hľadiska metodológie je veda jedinečná, neexistuje nič, čo by sa s ňou dalo porovnať. Predstavuje najlepší známy spôsob, ako pochopiť fungovanie sveta, vrátane ľudskej morálky. Zapojenie vedy do riešenia morálnych otázok je preto samo o sebe morálnym činom.

(úryvok z knihy The Moral Arc, Michael Shermer, Henry Holt and Company, 2015, preklad -mr-)

Zdieľaj:

O autorovi

Zakladateľ a editor magazínu priestori.sk. Živí sa ako slobodný umelec, vedie skupinu profesionálnych tanečníkov Anta Agni, založil umeleckú agentúru Argolla productions, v ktorej pôsobí ako kreatívny producent. Vo voľnom čase sa venuje nezávislému publikovaniu, článkami prispieva aj do denníka Sme. Vydával časopisy 10 000 ďalších stromov, Kruh života a ŽANŽ, je autorom publikácie Mýty a predsudky.

2 komentáre

  1. co sa babe chcelo to sa jej prisnilo…..te to pan filozof je slaby jak caj, teda najma jeho teoria. Veda je z hladiska moralky naprosto neutralna a neovplyvnuje teda ani moralny pokrok. Zahrnanie roznych pseudoprav do ludskych prav naopak moralku vyrazne nastrbuje. Pravo na zivot vs. pravo na potrat, apod. Ateisti by strasne chceli mat moralny kodex ale skutocnost je taka ze pre ich videnie sveta je v podstste dovolene vsetko co jedincovi posluzi, ustupky kvoli ostatnym su uz len nezelanym vedlajsim sebaochrannym efektom.

  2. Veda predovšetkým pátra po pravde, ako veci v tomto svete fungujú. Skutočnému vedcovi je úplne jedno, či výsledok jeho skúmania naznačí , že nejaké náboženstvo môže mať pravdu, alebo či podporí materialistické vnímanie sveta. Pre skutočného vedca je podstatné, či sa jeho tvrdenia ukážu ako pravdivé, alebo vysoko pravdepodobné. Je pre neho dôležité, či sú získané poznatky v súlade s pozorovanou realitou a s doteraz získanými poznatkami. A JE MU ÚPLNE JEDNO, ČI TO BUDE VYHOVOVAŤ SÚČASNEJ MAINSTREAMOVEJ IDEOLÓGII. To je pravý vedec.
    Majme teraz dvoch vedcov. Jeden z nich sa bude denne modliť v kostole na kolenách a druhý bude tvrdý materialista, presvedčený, že smrťou jeho život končí a v živote si treba hlavne užiť. Ak pracujú obaja spolu vo fyzikálnom laboratóriu podľa vyššie uvedených princípov, zostávajú obaja vedcami, avšak každý so svojou morálkou. Výsledky ich vedy nemajú na ich morálku nijaký vplyv. Ak sa však ktorýkoľvek z nich začne pokúšať smerovať účelovo podľa svojho presvedčenia výskum, aby docielil výsledky, ktoré podporia jeho názory, alebo interpretovať výsledky svojho výskumu tak, aby „dokázal“ svoju pravdu, bez ohľadu na to, aká tá objektívna pravda je, potom PRESTÁVA BYŤ SKUTOČNÝM VEDCOM. A pochopiteľne, v tomto druhom prípade to MÁ vplyv na morálku. Že to nie je prínos kladný, to vidí každý sám.

Odpovedaj